Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Akčný
  • Komédia
  • Dráma
  • Thriller

Recenzie (304)

plagát

Fender Bender (2016) 

Tento horor mi vyložene nesadol. Aby som sa v mojich komentároch k filmom stále neopakoval a nepôsobili len jednotvárnym dojmom, tak k tomuto filmu pristúpim viac ústretovo. Tým myslím to, že jednotlivým logickým dieram vo filme sa vyhnem a budem písať o tomto viac v globále ako keby som mechanicky vymenoval každé blbé chyby, čo film obsahuje. V konečnom dôsledku ich má už skoro každý horor a s tým sa treba občas nejako vyrovnať. Mark Pavia, známy či menej známy režisér, ktorý nenatočil od roku 1997 nič až doteraz prišiel s ďalšou nekonečne ohranou platňou, home invasion hororom alebo ak chcete, slasherom. Tých sme mali za poslednú dobu niekoľko, spomenúť si môžeme napríklad na nie príliš nápaditý Home Sweet Home, nie príliš oslnivý Strangers a potom sú to skvelé napínáky You´re Next, či Sweet Home. Popis a plagát tohto snímku evokoval vo mne pocity, že pôjde o niečo neprebádané v tejto žánrovej oblasti, ako som sa len mýlil. Home sweet home ako cez kopirák, no možno o niečo lepšie. Hneď v úvode môžeme sledovať zaujímavú scénu, ktorá nás má vtiahnuť do deja a kde vidíme o čom celý film aj bude. Potom už sledujeme protagonistku Jennifer, ktorej sa stane niečo, čo by sa každému vodičovi nechcelo stať a to ťuknutie áut. Tu sa nám " Tajomný " záporák, ktorý vyzerá ako reinkarnovaný Jake Busey z filmu stopár 2, odhalí v plnej paráde, čo úplne pochováva dobre budovanú atmosféru v samom začiatku. Po nej už nastáva až neuveriteľne skoro celá hodina ukrutných minút, kde sa strieda jedna hluchá scéna za druhou ako zo sérií filmov pochovaný zaživa. Nejaká tá akcia a vraždy prídu až v poslednej polhodinke, čo je pre mňa dosť málo. Hoci hlavnú hrdinku hrá mladšia sestra Alexy Vegy a usilovne sa snaží ako môže, nijako to nezachraňuje. Vraždy sú ale výborne natočené, gore scénam určite nepohrdnete a maska vraha, ktorý ukrýva dávno prezradenú tvár tiež v pohode. Záver snáď nikoho neprekvapí. " This movie is meaningless, death of this movie will be legendary ".

plagát

The Suffering (2016) 

Síce to neprináša nič nové, ale zase tak zlé ako vypovedá hodnotenie či už tu alebo na imdb to určite nebolo. Videl som kopec horších filmov, ktoré mali aj o dosť lepšie hodnotenie, ale samo o sebe to bola riadna hlúposť. Chápem, že veľa ľudí asi nemá žalúdok na takto zdĺhavé horory, kde režisér vytiahne len zopár slušných strašidelných scén, ale skôr oceňujem prácu s kamerou a jednotlivé budovanie atmosféry. Striedanie denných a nočných sekvencií ako aj lokácií medzi interiérom a exteriérom bolo skvele zvládnuté. Už od úvodu ako hlavný hrdina príde na návštevu do odľahlého domu , kde si vypočujeme Bachovu skladbu na klavíri, som vedel, že napätie sa bude dať krájať. Nebolo snáď ani jednej z odkrývajúcej tajomstva scén kedy by som sa nebál. Boli aj také, pri ktorých som musel jemne odkloniť môj zrak a to už je čo povedať :D. Prečo potom 4* a nie rovných 5*? Pointa filmu ma neprekvapila, spoznáte ju už od stredu filmu a tiež mi chýbala väčšia práca s využitím lokácie na povale. Vykompenzovala mi to až scéna na poli. Záver akoby vystrihnutý presne zo záverov filmov, kedy už režisér nevedel s čím má prísť a tak nám podsunul hádanku, že na to musíme prísť sami ako sa s týmto vysporiadať.

plagát

The Pack (2015) 

Typický televízny rodinný film, kde sa všetko zlé obráti v závere na to dobré ako v tej najlepšej rozprávke všetkých čias. Nič nové pod slnkom, ale zatiaľ najlepší horor o vraždiacej svorke psov a bolo aj pár scén kedy sa aj mne ako postavám zvýšil tlkot srdca.

plagát

The Neighbor (2016) 

Nebolo to vôbec zlé, kľudne to mohlo byť aj za 5*. To by však film nesmel disponovať v závere spomalenými, prestrihovými scénami a až príliš obrovským spádom. Ako typická popcornovka na poobedie splnila účel.

plagát

See No Evil 2 (2014) 

Hlavný záporák prežije divoký pád a následne bez problémov búra jedny bezpečnostné dvere za druhými, dokonale pozná každý meter oblasti márnice a aby toho nebolo málo, tak postavy sa chovajú čo najdebilnejšie ako v typických béčkových slasheroch. Vraždy nič moc a záver zbytočne naťahovaný, akoby režiséri už nevedeli, ako sa má ďalej posunúť dej. Od jednotky, kde skvele režisér naservíroval hustú atmosféru, má toto pokračovanie na míle ďaleko.

plagát

Unfriend (2016) 

Zatiaľ najlepší horor o sociálnych sieťach a vôbec aj prvý, ktorý sa vydaril a sprostredkoval mi tak intenzívny zážitok, ktorý som nemal pri sledovaní podobných žánroviek ako The Den, Unfriended, Chain Letter a pod. Vyzerá to, že rok 2016 bude rokom hororových filmov. Po The Conjuring 2, Lights Out už tretia pecka.

plagát

Smrtiaci príliv (2016) 

Malo to určité diery v scénari, ale povedzme si úprimne, koľko filmov o žralokoch poznáme? Je ich iste mnoho a tá druhá kľúčová otázka, ktorá hneď nadväzuje na prvú, koľko tých dobrých filmov z nich poznáme? Len toľko, že na ich spočítanie nám stačia aj obe ruky, ba i jedna, čiže dosť málo. U mňa bude navždy kraľovať film môjho detstva Deep Blue Sea, ktorý ma uchvátil nepredvídateľnými scénami, skvelými akciami a okrem toho sú to aj Spielbergove Jaws, kde si človek obhrýza nechty od nervov po celú dobu, až kým sa žralok nevytratí zo záberu. Tu sa nám predstaví nádherná Blake Lively na " záhadnom " ostrove v Mexiku, ktorý sa rozhodla navštíviť kvôli jej zosnulej mame, o ktorej sa pomaly nedozvieme nič. Obyčajný deň hlavnej protagonistky strávený surfovaním na mori sa o malú chvíľu mení na nočnú moru. Nočná mora, z ktorej veľmi ťažko úniku. Obrovské monštrum, sa nečakane valí z divokých vĺn a boj o holý život sa môže začať. Našej hrdinke nenahráve do kariet ani to, že je pláž od nej vzdialená len kúsok a že je normálny biely deň. Na takúto pláž sa sotva pár ľudí odváži prísť. Prekvapujúcim faktom je to, že film s tak krátkou stopážou si nemusí pomáhať flashbackami či nejakým pamätihodným soundtrackom, ale je tým, čím je, čo sa v danom okamihu odohráva na mori a o pocitoch ústrednej postavy, ktorá nás sprevádza celý čas. Ide o momenty, v ktorých človek ľutuje, čo všetko predtým v živote urobil, aké rozhodnutia by urobil inak, ak by mohol a ak všetko dopadne dobre, že sa vráti k tomu, čo zanedbal. Záver síce pôsobí dosť absurdne, ale i tak mi tento snímok vniesol do hlavy pozitívnu myšlienku a to to, že treba bojovať do konca!

plagát

Není kam utéct (2011) 

Kde hrá Karel Roden, tam je záruka kvality alebo kde je záruka kvality, tam musí byť Karel Roden. Aj takto pozitívne ironicky by sa dal opísať film Lonely Place to Die. Už hneď úvod nás presvedčí, že v tomto survivalu bude naozaj tuhnúť krv v žilách a že to nebudú len tí horolezci vo filme, ktorým sa od pohľadu smerom nadol začne zrýchľovať tep a aj dýchanie. A to sa vo filme nemusí vyskytnúť žiadne dravé zviera, pokiaľ si odmyslíme orola skalného, ktorý je v zábere len pár minút. Stačí pár drsných chlapov, ktorí nemajú problém zabiť každého, kto im stojí v ceste a ťažko zdolateľné horské pásmo a pravý survival je na svete. Škoda však zmeny lokácie v poslednej časti filmu, kde sa to zbytočne len naťahuje.

plagát

Čarodejnica (2015) 

Opäť sa nám raz potvrdilo staré známe pravidlo- iný kraj, iný mrav vo filmovom poňatí- iný trailer, iný film. Dvojminútový trailer nadchne viac ako samotný vyše hodinový film, keďže tam je strih, úprava, vložky hororových prvkov bezproblémovou doménou, u filmu, ktorý má dlhšiu stopáž je to už o čosi ťažšie, ak nemáte po ruke kvalitného strihára, ale hlavne režiséra, čo by vniesol do deja to, čo by robilo tento snímok tak zaujímavým. Samozrejme, porovnanie trailer-film na kvalite hocijakého filmu neuberá, ide len sčista-jasna o postreh. Nevadí ani neoriginalita, tú už len tak ľahko nenájdeme skoro v každom hororovom/mysterióznom filme, keďže archív takých filmov je dosť preplnený od x. rokov. Čo je však najviac zarážajúce je tempo filmu, ktoré je veľmi rozvláčne. Pozerať sa skoro celý film na biedny život dedinčanov, ich vnútorné pocity, medziľudské vzťahy a prehnanú ideológiu je pre diváka dosť demotivujúcou a zaťažkávajúcou skúškou odvahy. Chýba častejší náznak tajomna, napätia, aby sa divák aspoň chvíľu necítil ukrátený o hororový zážitok, ale ani o ten mysteriózny. O prostredí sa nedozvieme nič, chýba prepojenie hlavných postáv na pustej farme a vedľajších postáv v dedine, s kontinuálnymi dialógmi hlavných postáv si sotva vystačíte a osud postavy, ktorá tak skvele rozpumpovala zápletku a "mala" začať aj vnášanie jednotlivých hororových a mysterióznych prvkov do tohto filmu, zrejme zostane pod rúškom režisérskeho tajomstva. Ale aby neboli len samé negatíva, pozitívnym článkom je Anya Taylor-Joy, 19-ročná (v čase nakrúcania), doteraz neznáma či menej známa talentovaná rodáčka z USA, ktorej kariéra sa, dúfajme, že už úspešne naštartuje, pretože podala slušný výkon s jej dobovým anglickým prízvukom. Akurát, čo sa týka predností, ostane to len pri jej krásnych a pútavých kukadlách či neskôr rozpustených vlasoch. Poteší i prenášanie hororových prvkov na zvieratá, takmer neustále nočné prostredie a niektoré desivé scény ako napríklad diablovo ľudské telo na posteli, čo je od čias Štvrtého druhu jeden z najviac dychvyrážajúcich momentov. V konečnom dôsledku, ide o film, ktorý nepoteší, ale ani moc nesklame. Silná zápletka sľubujúca veľa spolu s prostredím farmy a lesa sú premárnené zlým výberom režiséra, ktorý akoby vám dal darček do ruky, ale hneď na to si ho vzal späť a čakal na vaše reakcie. Náplasťou na zahojenie mal byť sled životov dedinčanov na farme, ich vnútorných rozkolov v rodine, ale to by žánru filmu skôr prislúchal štítok s nápisom "dráma".