PeteBuck

Chytila ma nostalgia pozrieť si niečo z filmov, na ktorých sme frčali v ére rýchlodabingu a jedným z nich bol Delta Force. Až som zabudol, aké sračky to boli. Počas filmu som sa neskutočne nudil, natiahnuté až strach a dokonca som pozeral do steny, ešte aj keď tam Chuck Norris mlátil zloduchov. To už je čo povedať. Ale keď pálil rakety na teroristov, tak som trochu dával pozor, lebo ma to rozosmialo. Tú motorku snáď navrhlo oddelenie Q. Nech mi všemocný Chuck odpustí, ale bola to hovadina. Je inak zaujímavé, že si tam zahralo zopár známych hercov (napr. Robert Vaughn či George Kennedy), ktorí to asi vzali ako vedľajšiak, potom zistíte, že tam hudbu robil Alan Silvestri a nechápete. Ale keď si spomeniete, že taký James Horner robil hudbu na Commando. Predpokladám, že si kúpili basu piva a než ju vychlemtali, tak to mali zložené. Po dvoch hodinách som bol už tak zblbnutý, že som mal chuť mávať americkou vlajkou. Nájsť tu tak nejakú. Nemôžem ináč, strašne ma to uspalo.

Vedel som, že na toto musím ísť do kina, aby som si to patrične vychutnal. Občas mi zvuk zasieralo mliaskanie od prísediacich, ktorí žrali nachos a podobné chujoviny, ale našťastie to sem-tam riadne dunelo pri pekne zmáknutej akcii, takže moja chuť zabíjať bola patrične umiernená, aby som neodišiel z kina nasratý ako Harkonen. Keďže je Vileneuve nielen obrazový mág, ale aj zaujímavý rozprávač, tak mi tie takmer 3 hodiny vôbec nevadili, pretože stále bolo na čo pozerať, neustále sa niečo dialo, jednotliví protagonisti dostali more priestoru, všetko vyvážené v peknom pomere. Je pravda, že Villeneuve má občas slabší rozbeh, ale jeho štýl rozprávania je vždy jedinečný, informácie dávkuje rozumne a nakoniec Vás dorazí zaujímavým koncom. Často má pomalší nástup, aby sa potom rozbehol a zaklincoval to svojským spôsobom. Ak to niekto nechápal už pri jeho Blade Runnerovi, alebo aj jeho skoršej tvorbe, nuž tak čo už. Teraz mal patričný rozpočet a mám ten dojem, že režisér zreje ako víno, čo dáva vražednú kombináciu, aby vznikol veľkofilm. A ten vznikol. Nie je to nejaká bezduchá komiksová haluz, ktorých teraz vzniká tony ako na bežiacom páse, ale pekne odrozprávaný príbeh a evidentne sa už nedá súhlasiť s Lucasom, ktorý sa kedysi vyjadril, že Dunu nejde sfilmovať. Ide to, ak sa toho chytí pán režisér. Škoda, že sa napr. takej Nadácie od Asimova nechytil rovnako potentný režisér a úprimne, že si to nechá pán režisér rozležať v hlave a bude pokračovať v sfilmovaní ďalších kníh Franka Herberta, aj keď budem netrpezlivo očakávať aj Stretnutie s Rámom od slávneho A. C. Clarka. Duna (film) je pecka, Herbertove knihy som nečítal, ale pod dojmom tohto filmu musím toto evidentne napraviť. Tak dúfam, že sa bude Villeneuvovi dariť a že jeho ďalšie počiny budú rovnako dobré.

Červený drak by kľudne fungoval aj bez Hannibala Lectera. Edward Norton ako vyšetrovateľ, ktorý pochybuje o svojom talente, Harvey Keitel ako rozvážny boss a Ralph Fiennes, ktorý dokáže zahrať naozaj všelikoho (čo vlastne platí aj o Nortonovi). Dr. Lecter je vlastne iba "príjemným" bonusom (spolu s pár známymi z Mlčania Jahniat). Zišla sa tu zaujímavá zostava, dej sa odvíja plynulo, vyšetrovanie je napínavé, nevyhlo sa to pár klišé (zabijak až príliš rýchlo prehlásený za mŕtveho, takže nám zrazu vstane z mŕtvych), ale celkovo to bol veľmi slušne napísaný príbeh. Nie až taký mrazivý ako Mlčanie jahniat, ale náš starý známy kanibal Hannibal mal veľmi slušného "konkurenta" zahraného pánom Fiennesom. Možno to šlo urobiť aj lepšie, keby to nedostal do rúk tento režisér, ale tak celkovo sa to dalo. Za mňa pohoda.

Adam Curtis je jednoznačne zaujímavý dokumentarista. Analyzuje rôzne časové obdobia, poprípade fenomény, ideológie, vždy sa vytasí s pôsobivými obrázkami a sem-tam zatne do čierneho, ale dosť ma pri ňom napáda hláška z nemenovaného filmu: "vono to třeba vidět v těch širších souvislostech." Je pekné rozoberať islamský fundamentalizmus, tiež amerických neokonzervatívcov, ale chýba mi tam viac dejinných udalostí, previazanosť neokonzervatívcov s vojensko-priemyselným komplexom a inými záujmovými skupinami, pretože aj vďaka ich politike a záujmom našiel islamský fundamentalizmus takú živnú pôdu, neokonzervatívci v tom jednoznačne neboli sami. Okrem toho neokonzervatívci videli radi nepriateľov všade možne, hlavne v komunistoch (v prvom rade v Sovietskom zväze), potom v teroristoch a potom v Rusoch, atď. atď. Neokonzervatívci žijú stále, neustále živia svoju nenávisť a paranoju, takže je tento dokument stále aktuálny, nastoľuje zaujímavú problematiku, ale istý nedostatok tam vidím. Ale jednoznačne zaujímavý dokument.

Ach, Ridley, Ridley. Po vynikajúcom Mlčaní Jahniat sa tvorcovia rozhodli sfilmovať ďalšiu knihu od Thomasa Harrisa a zverili to vizuálnemu mágovi Scottovi. S ním mám ale problém, že občas dokáže utĺcť dobrý príbeh do fantastického vizuálneho zážitku (Votrelec), alebo vytvorí síce esteticky pekný film, kde sa kocháte výtvarnou stránkou veci, ale celé to pokrivkáva na deji (Blade Runner, ja som z tohto filmu nikdy až tak hotový nebol). A to ja neviem prekusnúť. Hannibal bol neskutočne zaujímavý v prípade, že pomáhal chytiť podobného magora ako je on, ale pokiaľ tomuto týpkovi ide po krku FBI a zároveň preživšia bohatá obeť, tak to bolo treba aspoň zaobaliť do nejakého zaujímavejšieho hávu. Nepomohla ani epizódka s policajtom, ktorý si snaží prilepšiť odmenou za chytenie Lectera. Obsadenie je hviezdne, Jodie Foster predsa len chýbala, Garyho Oldmana som pod tou maskou nespoznal, Ray Liotta vytvoril tradičného slizkého sviniaka, Julianne Moore bola chladná a odťažitá agentka, ktorá berie svoju robotu až príliš vážne (Jodie Foster mi tam sedela viac, nepôsobila tak uprdnuto) a Hopkins bol Hopkins - tradične chladný a geniálny kanibal Hannibal. Scott sa tentokrát rozhodol vsadiť na kartu rôznych nechutností, ale mohol to urobiť ako vo Votrelcovi - šetriť priamymi zábermi a spoliehať sa na minimalizmus. Niektoré tie nechutné zábery pôsobili až príliš samoúčelne. Pán režisér to trochu prepískol aj s dĺžkou. Scott kedysi sprdol Villeneuva, že by mu z jeho Blade Runnera vystrihol 40 minút, no tak ja by som z toho jeho Hannibala tiež vystrihol takých 20. Je to pomalšie, uťahanejšie a nudnejšie. Škoda, čakal som viac.

Príjemné prekvapenie. Je neuveriteľné, že seriál The Great má podobné hodnotenie, pritom je úrovňou humoru úplne mimo. Tu je celkom bežná príbehová línia zo života šľachty a nevoľníkov, nechýba love story a tradičné problémy oboch vrstiev namixované v štýle satiry. Poliaci si zo svojej histórie robia žarty naozaj inteligentne, štýlovo a dosť často som sa od srdca zasmial. Nechýbajú trefné hlášky, ktoré reflektujú súšasnosť (klimatické zmeny, práca v inštitúcii s pevnou pozíciou na trhu a v dynamickom kolektíve - cirkev/korporát). Ešte keby si tak všetky časti udržali kadenciu vtipov ako prvá a poprípade posledná časť, čo ale nebol taký problém, lebo je vidieť, že sa tvorcovia trochu viac sústredili na dej a snažili sa to niekam ťahať. Poliaci predstavili v podstate svoju kultúru, históriu, aj keď teda Jan Pawel bol asi niečo ako u nás zeman a aj tí zväčša bývali v lepších obydliach, ale dobre. A poľskí šľachtici platili iba 3 % dane? To boli dobrí, v Uhorsku šľachta neplatila dane od 13. do polovice 19. storočia vôbec (s jednou menšou prestávkou). Postavy sú zaujímavé, celkom pekne vykreslené, sympatické a každá z nich je teda riadne ujetá. U mňa to vyhrával synáčik, ktorý sa dal na dráhu duchovného a najlepšie sypal hlášky, keď vyháňal diabla z problematickej tínedžerky (platba vopred, pretože počas exorcismu ma diabol pokúša dvihnúť cenu). Čo na to povedať? Z mňa super, do dokonalosti tomu niečo chýbalo, ale za snahu dávam plný počet. Ja som sa bavil, dúfam, že budú ďalšie série a rovnako podarené.

Teraz už stará klasika, je až s podivom, že som tento kúsok videl naposledy pred 30 rokmi a teraz po takejto dobe. Príbeh, ktorý je výborne napísaný, s rýchlym spádom, so silnými postavami, neustálymi zvratmi. Pár rokov pred objavením sa Aktov X a echt silnou a inteligentnou agentkou Scullyovou, tu narážam na Jodie Foster a pár dekád pred Mindhunterom, tu zasa narážam na tématiku, čiže na oddeleie behaviorálnych vied FBI a agentov FBI, ktorí robia profily niekoľkonásobných vrahov, poprípade zavretých vrahov spovedajú, aby si pomohli pri riešení prípadov. Predtým som tento film nedokázal až tak doceniť, po tých 3 dekádach ale vidím, že je to svojím spôsobom aj s knihami od Harrisa akýsi subžáner, ktorý sa celkom rozmohol a vzniklo mnoho priemerných až podpriemerných a zopár naozaj výborných projektov. Je fajn vidieť, že tento film až tak nezostarol, je to ale aj tak hlavne mrazivý koncert Anthonyho Hopkinsa. Jodie Foster slušne sekunduje, ich dialógy sa mi na tom filme páčili viac než samotná zápletka. Tradičná hra mačky s myšou na pozadí prípadu, ktorý mi akosi utkvel ako niečo, čo bolo vyslovene v úzadí. Nie že by to vadilo. Suma sumárum toto kľudne môže dostať nálepku kultový film, ktorý sa v seriáloch aj filmoch mnohokrát spomína a celkom často paroduje, aj keď nie zrovna podarene. Posledná poznámka: Priznám sa, že kuchtenie pečene na cibuľke od pozretia tohto filmu nikdy nebolo to isté.

Priznám sa, že som neveril, že nový autor, pardon autorka, dá temnému prípadu dobrú sériu. Už Nic Pizzolatto sa v 3. sérii akoby krútil v začarovanom kruhu a vytvoril jemnú kópiu 1. série. A tak to aj dopadlo. Ale že kvalita pôjde až takto dolu... Tak v prvom rade príbeh začal ako epizódka Aktov X, pokračovala ako veľmi priemerná kriminálka a ešte k tomu silne reznutá buď jalovými rečami alebo búrlivými vzťahmi na štýl nejakej telenovely. Vždy je súčasťou detektívky alebo krimi nejaké to percento príbehu, ktoré je vyplnené charakteristikou postáv, ich vzťahmi. Ale ak to je nevyvážené a ešte k tomu nudné a diváka to nasiera, tak je to prúser. Ďalším nešvárom sú postavy, ktoré sú vrcholne nesympatické. Zatiaľ čo kedysi boli ženy väčšinou vo filmoch prívesky chlapov, ktoré situáciu v mnohých príbehoch často komplikovali a boli proste brané ako ujačané stvorenia, dnes je to opačne. A tak v tomto seriáli vidíme silné ženy, ktoré všetko riešia, na všetko majú názor, všetko ťahajú dopredu, zatiaľ čo chlapi sú tu (ako to už povedal niekto iný a budem parafrázovať) ako slaboši, zloduchovia, magori, no proste banda nepoužiteľných a bezcharakterných chujov. A ak už stoja na strane zákona, tak je to reprezentované mlaďasom, ktorého kľudne sfackuje a urazí dokonca aj zavretá tinedžerka, nad ktorou sa mladý policajt zľutuje, prinesie jej kus žvanca do cely a na oplátku dostane ohodnotenie svojej osobnosti, že je idiot a že to, čo jej doniesol, dotyčná obvinená a zavretá, nežerie a nepije. Bohužiaľ, často som nad týmito vecami krútil hlavou. Je tu proste vidieť opačný extrém. Fosterka je tu vyobrazená ako ťažká koza, buzeruje ľudí, kritizuje ich, ale bežne necháva robiť nadčasy mladého otca rodiny (už spomínaný mladý policajt), ktorej žena ešte k tomu študuje, kurví mu vzťah a miesto toho, aby mu aspoň raz dala vydýchnuť, tak mu pridá robotu, ona si ide oddýchnuť, poprípade sa ožrať, alebo si dobre zajebať. Následkom čoho potrebuje taxík, takže znovu už spomínaného otca rodiny vytiahne z postele. A tak ďalej, a tak ďalej. Nepočítam jej parťáčku, ktorá je bežne naladená ako ženská obdoba Mika Tysona. A už vôbec nepotrebujem čumieť na trtkajúcich starcov - Fosterka a jej kapitán. Ja viem, dnes je to v móde, ale mne to zrovna nesadlo. Zádrhelov je tu more, skratov v uvažovaní postáv tak isto, zápletka tuctová a nijak originálna, evidentne sa autorka viac sústredila na vzťahy a citové výlevy postáv než na to, o čom True Detective je. Poriadne zašmodrchaná zápletka, ktorú si človek musí pozrieť viackrát, aby poriadne strávil postavy a hlavne komplexne rozostavaný príbeh. Tu som motív tušil od začiatku, aj keď zločincov veľmi nie. Občas som mal pocit, že čumím na Aljašku v plameňoch a už som pokukoval, kedy sa tam zjaví Seagal. Túto sériu netúžim vidieť znovu. Keď som sa nad tým zamyslel, pre koho je toto robené, tak mi napadlo, že je to ako keď si človek prečíta časopis o ženských a pre ženy, napísaný ženskými, poprípade zamilovaný román od Danielle Stellovej. Bežný chlap toto asi nedá. A kľudne ma za môj názor ukrižujte.

Prvý dokument od Adama Curtisa, ktorý som videl. Treba povedať, že viacdielnych dokumentov o Rusku som už videl, dejiny Ruska mám ako tak zmáknuté, takže až tak nové či prekvapujúce to pre mňa nebolo. Zaujímavá forma. Tak v prvom rade je ten názov úsmevný - koniec komunizmu a demokracie. Mám ten dojem, že v Rusku žiadna demokracia od roku 1985 - 1999 buď nebola (1985 - 1990), alebo to bolo iba také koketovanie s demokraciou (1991 - 1999), nuž a Putin, tak to je tiež kapitola sama o sebe. A ten komunizmus, tak to je tiež relatívne. Spomenul by som, čo povedal napr. Frank Zappa, keď navštívil Prahu na konci roka 1989 a povedal: "Tak, teraz ste sa zbavili komunizmu. Ešte sa musíte zbaviť komunizmu vo Vás." To sadlo. Rovnako na vtedajšie Československo alebo aj bývalé štáty Sovietskeho zväzu. Treba povedať, že zábery sú to zaujímavé, ale ono tie obrazy z Ruska sú vždy zaujímavé. Už len preto, lebo neveríte, že niečo také môže aj existovať. Ale tak málokde je to ideálne. Podstatné udalosti z hľadiska politiky a ekonomiky sú popretkávané ukážkami z života bežného človeka, či je to už ukážka sovietskeho Depeche Mode (to ma fakt rozosmialo), poprípade žobrajúce dieťa na križovatke a iné veci, ktoré už na smiech rozhodne neboli. Ten koncept ma ale až tak za srdce nevzal. Teda nie že by to nemalo svoju silu, či výpovednú hodnotu, ale hodil by sa trochu obsiahlejší komentár k jednotlivým udalostiam. Autor chcel asi staviť na výpovednú hodnotu obrazu, ale tie písané komentáre boli až príliš jednoduché a stručné. Tak napríklad nemožno súhlasiť, že zločinnosť enormne vzrástla po roku 1985, ona už bola šialene veľká pred rokom 1985 a je zaujímavá kniha od Catherine Belton, kde opisuje napr. aj to, že už v sedemdesiatych rokoch boli v Sovietskom zväze zločinecké organizácie, ktoré de facto suplovali dodávanie chýbajúceho tovaru a boli tak rozlezení a rozsiahli, že najvyšší sovietski predstavitelia v podstate brali percentá z obratu ich biznisov ako protihodnotu za to, že ich nechajú na pokoji a že pomôžu dodávať nedostatkové veci. Samozrejme, na tom rozprávkovo bohatli. Rok 1985 to iba odtrhol z reťaze a riadne sa to prevalilo a títo gauneri to mohli dotiahnuť na novú úroveň. Nutno povedať, že tých chybičiek krásy tam až tak veľa nebolo, ale na pár nepresností by som poukázal, ale nechám to tak. Celkovo pekný dokument, použil by som to ako výstrahu, kam môže taký režim ako komunizmus zájsť, ako z toho ľudia dokážu urobiť peklo a hlavne ako zlyhal západ, keď si naivne myslel, že okamžitá privatizácia dokáže Rusko rýchlo dostať zo sračiek. A ak niekto zapochybuje, tak nech si zanalyzuje, ako to dopadlo napr. v štátoch strednej Európy.

Sarah Phelps poznám ako scenáristku, ktorá urobila celkom podarené adaptácie románov Agathy Christie, o to viac som bol zvedavý, čo si zasa prichystala. Tentokrát adaptovala modernú kriminálku, čo nie je zlý nápad. Išlo v podstate o akúsi verziu True Detective, aj keď ide o jednu príbehovú líniu s mnohými flashbackmi. Dvojka detektívov je celkom slušný zjav samý o sebe, chlap bol svedkom zmiznutia svojich "kamarátov" a jeho parťáčka prišla o rodičov pri havárii, v ktorej vyviazla bez škrabanca. Obaja riešia svoje vzťahy, mindráky a prekúsavajú sa prípadom, ktorý nakoniec skončí celkom zvláštne, obaja dostanú strašne "po papuli" a riešenie by sa skôr hodilo na Akty X. Príbeh je slušný, natiahnutý na 8 epizód, ale má svoj spád, pri konci trochu spomalí, aby to skončilo ako celkom slušne vypointovaná katastrofa. Nemám príliš čo vytknúť, prostredie Dublinu je super, s uspokojením konštatujem, že Briti točia v posledných rokoch naozaj dobré seriály. Len občas mi tam vadí vzťahový guláš, kde už mám pocit, že si to tam rozdáva každý s každým a na konci si pán detektív nechá srať na hlavu, zatiaľ čo sa tvári ako zmoknuté kura, ktorému jeho parťáčka asi urvala gule, pretože na konci pri všetkých tých sračkách zareaguje rozhodnejšie než väčšina chlapov. Obaja vyšetrovatelia urobia riadne kiksy, ktoré sa im v konečnom dôsledku poriadne vymstia, to kazí dosť dojem z celého seriálu, lebo ja som si osobne tým pádom nevedel, čo si mám o nich myslieť. Ak je niekto v celku slušný fungujúci človek, ktorý je dobrý vyšetrovateľ a potom začne robiť chyby ako soplavé decko, nie je to proste v poriadku. A to v oboch prípadoch. Škoda. Za mňa to bol slušný seriál, ale chybičky krásy to malo.