PeteBuck

Bratstvo neohrozených som videl asi 5 rokov dozadu, bol to dobrý seriál, Pacifik som nevidel, ale tento seriál ma sklamal. Kostra bola asi taká, že približne do polovice letci vzlietli, kydli bombu niekomu na hlavu, potom späť s väčšími či menšími stratami, pouvažovanie, aká je vojna zlá, že nám to lezie viac a viac na mozog, že Briti netrafia v noci ani hovno a sú posratí, zatiaľ čo Američania sú úžasní, lebo lietajú cez deň, majú väčšie straty a lepšie výsledky. Popri tom dáme nejakému Britovi na hubu, poprípade sa vychrápeme s niekým, ožerieme sa a letíme späť. A postupom času nám to lezie na mozog viac a viac. Od polovice vidíme aj líniu zostrelených letcov v zajateckom tábore. Všetko ale ploché, nudné, bez života, bez nápadu, sterilné a extrémne čierno-biele. Technická stránka veci celkom v pohode, ale scenáristicky to pokrivkáva. V podstate urobené sčasti podľa knihy a veľa osudov iných postáv asi zrekonštruované z toho, čo autor počul. Názor jedného vojaka. Prečo nie? Bohužiaľ, zabalené do nie zrovna podareného hávu. Bratstvo neohrozených mixnutý s Top Gunom, až na to, že šlo o bombardéry, takže ťažko očakávať nejaké letecké bitky. Aj keď pri konci sa niečo objavilo. Mne tento seriál nesadol. Malo to dosť nedostatkov, chápem, že jednostrannosť z toho čišila aj na základe spracovanej knihy, ale epizódka s afroamerickými vojakmi bola daná akoby nasilu, pôsobila mi tam skôr ako päsť na oko. A nevyhlo sa to opäť ťažkému americkému heroizmu, kde nútený stoický kľud Američanov mi pripadá ako nútený stoický a chápavý pohľad súdruhov v istom nemenovanom propagandistickom seriáli, ktorý už nebudem radšej menovať.

Toto je tretí dokument, ktorý som od Adama Curtisa videl. Priznám sa, že nezdieľam až také nadšené ovácie, aké tu vidím. Zatiaľ čo mozaiky určitých osobností, rozobratých v jednotlivých častiach, boli niekedy zaujímavé, niekedy ale dosť zvláštne, tuctové a občas som nechápal, čo tým chce dokumentarista/básnik povedať. Občas mám dojem, že Curtis je niečo ako dokumentarista mixnutý s Andrejom Tarkovskim. Pôsobí skôr na zmysly než na intelekt. Áno, svetom nám plávajú rôzne ideológie, rôzne predstavy, prezentované rôznymi viac či menej vplyvnými osobnosťami. A hlavne výsledok ich pôsobenia v ich životoch býva rôzny. Zatiaľ čo niekto si myslí, že zmenou pohlavia sa im zmení kvalita života, iný si myslí, že keď je manželkou Mao C Tunga, tak môže propagovať svoju revolúciu a zmenu sveta podľa svojich predstáv a neskončí za to v base. Čo na toto povedať? Niekedy musí človek oceniť určité vypichnuté príbehy, postrehy, obrazy, ale stále človek čaká nejaký záver, ktorý nie a nie prísť. Ja vám teda neviem, ale toto som ledva dopozeral, nesadlo mi to veľmi. Curtisa by som definoval ako dokumentaristu s artovým nádychom. Nemám rád šuflíkovanie, ale takto som si ho zaradil.

Ritchie sa rozhodol urobiť si vlastnú variáciu na Jamesa Bonda. A to prostredníctvom klasiky Man From UNCLE. Pôvodný seriál ani filmy som nevidel, nečítal som knihy, takže som do toho šiel nijako nezaujatý. A nebolo to najhoršie. Tieto špiónske somariny, kde sú agenti tajných služieb ťažkí dobrodruhovia, ktorí sa parádne bijú, skvele strieľajú, majú radi dobré žrádlo, chľasť a ženské, sú typickým produktom studenej vojny, čo si budeme nahovárať, aj Ian Fleming bol týpek, ktorý tajné služby poznal a čerpal práve z nich. Tak to režisér aj sem hodil, do roku 1963. Zápletka je naivná, KGB a CIA spolupracujú, pretože je svet v ohrození od nejakej zločineckej organizácie, ktorá uniesla nacistického vedca, aby im zostrojil bombu. K smiechu. Akoby takíto vedci, potom ako boli odvlečení do USA či ZSSR, ešte niekde nazvyš aj zostali. Ale dobre. Celý film má v podstate otvorený koniec, asi pre ďalšie filmy, ale keďže to nedopadlo kasovo bohvieako a z Arnieho Hammera sa stal Kannibal Hannibal, tak sa ďalšie neurobili. Čo je tak trochu škoda. Hovorím tak trochu, lebo hoci je to nabité akciou, sem-tam nejakou hláškou, herci sú fajn, stále to pôsobí trochu nasilu, rozťahane a je tu rozobratý námet, ktorý človek už stokrát videl. Možno to chcelo ešte trochu dotiahnuť, dať tam viac vtipov, trochu to ešte prekopať. Stále pekne natočené, celkom zábava, zázrak to nie je, ale ani katastrofa alebo priemer. Dá sa.

Tento Ritchieho comeback ma potešil a vychutnal som si to rovno v kine. Proste stará zlatá gangsterka v jeho podaní, niečo na štýl Snatch či Rock n Rolla. Za mňa pohoda, námetovo je to riadny úlet, pekných pár dobrých hercov, patričné hlášky, občas nejaké to pomrkávanie na Pulp Fiction, ale hlavna stará zlatá jazda s Ritchieho osobitým humorom. Nemám čo dodať. Takéto filmy by mohol točiť aj častejšie. Stále čakám, kedy bude pokračovanie Rock N Rolla, ktorý mal Ritchie vraj už napísané, ale miesto toho prišiel s týmto. Môže byť.

Drsná epizódka. Pre mňa ale nie až taká prekvapujúca a predpokladal som, že sa to poriadne poserie. Moja predtucha bola založená na experimente, ktorý robila NASA, kde zatvorili pár chlapov a jednu ženu a skúmali vystavenie ľudí dlhodobej izolácii (v prípade cesty na Mars). Zvrtlo sa to. A riadne. Chlapi sa po pár mesiacov dostali do riadnej hádky, ženská ich musela od seba odtrhnúť, inak by sa asi pozabíjali, potom obrátili svoju frustráciu na ženskú a takmer ju znásilnili. Čumel som na ten článok s otvorenou hubou. Bolo z toho fiasco, odvtedy sa ale urobilo viacero testov, kde sa simulovala izolácia astronautov a takto sa to neposralo, ale hodiť niekoho do vesmíru a na niekoľko rokov, aby boli vystavení šialenej izolácii a ešte k tomu stresovým situáciám, je niečo, čo si nikto nevie ani predstaviť. A na tom je založená celá premisa. Aj keď tu mali chlapci možnosť si odskočiť za svojimi polovičkami a deťmi, ale čo ak jeden z nich prežije osobnú tragédiu a rodinu stratí, čo sa môže stať? Všeličo. Celkom zaujímavý príbeh, za mňa pohoda. Ale tento mindfuck už asi nechcem vidieť.

Zápletka je celkom zaujímavá. Ale štyri dávam skôr za príbeh, než za sci-fi nádych ohľadom akéhosi mapovania spomienok. Chlapík, čo ide s kamoškou zo žúrky, zrazí cyklistu, jeho kamoška mu pomôže odpratať mŕtvolu. Po 15 rokoch výčitiek sa rozhodne šofér napísať pozostalej list, lebo na obeť neustále čaká (ach tá láska, áno aj to sa deje) a jeho kumpánka zaprotestuje, nesúhlasí a z nesúhlasenia je ďalšia vražda, tentokrát v réžii bývalej spolucestujúcej a obeťou je šofér. Problémom je, že sa pri zabití svojho kamoša stala svedkom nehody a musí vypovedať novým spôsobom, prostredníctvom mapovania spomienok. Vydáva sa teda na vražednú misiu a mŕtvych bude musieť byť omnoho viac. Námet mrazivý, koniec zabijácky, ale motív mapovania spomienok, poprípade ich kopírovania, alebo prenosu vedomia tu už bol a Charlie Brooker sa začína opakovať. Až tak veľmi to ale nevadí, lebo vie prísť so zaujímavou zápletkou. Možno, keby to dali trochu rýchlejšie, ale bolo to stále celkom dynamické, neustále sa niečo dialo, malo to patrične ťažkú atmosféru a ten koniec bol fakt drsný. Len mi tam zarezonovalo, že sa tam tvrdí, že mapovanie nemusí byť presné, že polícia od toho upustila a pozrime že, na konci sa stane, že si pri čítaní podajú aj... ale nebudem prezrádzať, občas mi tam v logike niečo zaškrípalo, akoby to bolo napísané trochu horúcejšou ihlou, ale nechcem zasa až tak rýpať. Za mňa dobrá epizódka. Za zamyslenie stálo, kto bol asi väčší zloduch, či šofér, alebo spolujazdkyňa, poprípade, keď už sa niekto dá na vraždenie, ľahko je skĺznuť do opakovačky a už duplom, keď nám tá zasraná technika ešte takto komplikuje život. Viacero vecí na zamyslenie.

Priemer. Asi to bude tým, že tento námet som videl v jednej časti Krajných medzí, kde na oblbovanie vojakov a ovplyvňovanie ich vnímania nepoužívali sofistikovaný softvér a systém vpravený do mozgu, ale drogu. Výsledok bol ten istý. Zlikvidovať druhú stranu a nemať z toho výčitky. Pretože, čo si budeme nahovárať, dejiny sú samé my a oni a sem-tam nás napadnú, alebo sem-tam my niekoho napadneme, však? Asi práve preto som z toho nebol nejaký na vetvi, lebo od začiatku som tušil, o čom to bude. Black Mirror bol pre mňa vždy príbehom, ktorý zaujme, je plný zvratov, originálneho nápadu, alebo aspoň lepšie spracovaného prevzatého nápadu. Toto bolo už niekoľkokrát omieľané a ešte k tomu dosť natiahnuté. Dalo sa to urobiť aj rýchlejšie.

Štandardná epizóda Black Mirror. Matka sa nechá ovplyvniť jednou negatívnou skúsenosťou, zakecá sa a dcérenka sa jej na chvíľu stratí, a už aj sa rozhodne vybaviť potomka najmodernejšou technológiou, nechá jej vraziť do mozgu počítač s kamerou a indikátorom biofunkcií, aby ju mohla riadne sledovať. Napriek tomu, že zistí, že to dcérenku emočne ovplyvňuje a že je to kontroverzná technológia, vypne aspoň filter, ale naďalej ju špehuje. A keď začne dcérenka dospievať, rozhodne sa pripraviť ju o frajera a zahladzovať všetky možné prehrešky a a začne s ňou nechutne manipulovať. Čo je od zamestnanca zdravotníctva riadny prehrešok, keďže existuje etika a podobne a to by mala vedieť. Ale matka si to ospravedlní tým, že predsa chce pre dcérenku to najlepšie. Čo sa asi stane? Nuž čo? To čo sa má aj stať, všetko sa to poserie. Štandardná epizódka Black Mirror, kde som dokázal celkom slušne predvídať, čo sa asi stane. Dosť ma štvalo skratkovité a dosť nechutné správanie matky, ale čo si budeme nahovárať, rodičia dokážu byť riadne neobjektívni, sprostí a vďaka strachu o dieťa skĺznuť kamkoľvek. Na druhej strane sa dcérenka tiež správala ako koza, ale tak nečudo, keď mala iba 15. Rovnako koniec bol akoby utnutý, dosť by ma zaujímalo, ako by to pokračovalo ďalej, priestor tam bol. Minimálne tri postavy by potrebovali dotiahnuť. Vcelku pohoda, prekvapilo ma, že to režírovala Jodie Foster. Ale stále nadpriemer a svoj spád a posolstvo to má.

Nastalo príjemné prekvapenie. Chápem, že Noah Hawley sa musí snažiť čoraz viac, keď už chce vytvoriť nejaký originálny príbeh a neopakovať sa. Ale snaha stála za to. Piata séria sa podľa mňa vydarila slušne, dal som ju v podstate za víkend, dynamika bola pekná, jednotlivé časti skôr kratšie, ale radšej kratšie časti ako more zbytočnej vaty. A tej tam teda veľa nebolo. Automaticky som začal pokukovať po prvej sérii, ktorý som si pustil po skončení piatej znovu, aby som sa uistil, že je to rovnako dobré. Nie je, ale blíži sa k tomu. Zápletka je patrične ujetá, rovnako ako sa na Fargo hodí, to v prvom rade. Záber mlátiacich sa rodičov a mamina, ktorá v zápale boja uzemní učiteľa matiky rovnako ako policajta, ma riadne rozosmial. Mamina má ale problém, je to bývalá manželka šerifa, ktorý si svoje povinnosti vykonáva hodne svojsky, zákon si vykladá po svojom a je to v podstate násilnické hovädo a akonáhle je Dorothy zatknutá a jej odtlačky sa objavia v databáze, tak si šerif rozhodne nárokovať svoje manželské práva opäť svojským spôsobom. Do toho sú zamotané ďalšie vedľajšie dejové línie, ktoré vyvrcholia s hlavnou v celkom zaujímavom finále. To mohlo byť trochu prepracovanejšie ako záver v Sioux Falls, proste čakal som poriadnu prestrelku, ale svoj náboj to malo. Herci vybratí veľmi dobre, viacerí ma príjemne prevkapili, či už to bola Juno Temple, Jennifer Jason Leigh, Sam Spruell trochu pripomínal B. B. Thortona, zábavní boli aj Joe Keery v úlohe nepodareného šerifovho synáčika alebo roztomilo naivný a zabrzdený manžel Juno Temple v podaní Davida Rysdahla. Samotný šerif, ktorého hral Jon Hamm, bol poriadne démonický, slizký - predstaviteľa som videl vo vynikajúcej časti Black Mirror s názvom White Christmas. Toto je ďalšia devíza Farga, pekne napísané postavy, ktoré sú zahraté celkom slušnými hercami. Dej sa odvíjal rýchlo, všetko pekne do seba zapadalo, až na to, že únosy nie sú zrovna mojou obľúbenou stránkou u kriminálok. A duplom keď je to spojené s tematikou domáceho násilia, ktorú si Noah Hawley zobral do hľadáčiku pri písaní tohto námetu. Jedna celá odbočka v podobe sna Dot bola celkovo úletom, asi ako epizódka s autorom sci-fi v tretej sérii, ale tak ako v tretej sérii aj tam sa to odbavilo celkom rýchlo. Čo na to viac povedať? Chýbalo mi tam viac humoru, celkovo tam tých zábavných a šibnutých momentov bolo dosť, ale nie more ako v jednotke, záver bol celkovo trochu ujetý, ale dajme tomu. Celkovo som veľmi spokojný a dúfam, že Noah Hawley urobí dalšiu sériu. Aj keď som bol prekvapený, že vznikla päťka, lebo som mal pocit, že už štvorka bola tak trochu z núdze cnosť a vždy chytám obavy z neskorších sérií, lebo autori sa dosť rýchlo vyčerpajú. Čomu sa nečudujem. Musí byť extrémne náročné prísť s niečím originálnym. Tak ak sa už Noah Hawley pustí do pokračovania alebo nie, tak nech si dá hlavne načas, alebo poprípade nech sa do toho radšej nepúšťa. Piata séria by bola dobrou bodkou za bizarnou story, akou Fargo bezpochyby je.

Stále mi zostáva veľa vecí, ktoré som nevidel aj od takých velikánov, ako je Spielberg. Teraz som zvolil Duel, ktorý je vlastne televíznym filmom, ale bol natočený tak slušne, že šiel v Európe do kín. Za mňa pohoda. Už len ten nápad je netradičný, aj keď je to urobené na štýl trochu strašidelného príbehu, asi ako natiahnutá epizódka z cyklu Alfred Hitchcock uvádza. Ale je to jeden a pol hodinový film. Minutáž akurát, Spielberg príbeh šikovne člení, zábery z naháňačiek na ceste sú striedané momentmi, kde necháva diváka vydýchnuť (zábery z kaviarne, pomoc autobusu s deťmi, hadia farma), ale zároveň to popretkáva inými udalosťami, ktoré príbeh obohacujú, robia to príťažlivejším. Podľa mňa tu je vidieť na tú dobu more invencií čo sa týka kamery, celkom ma pobavil záber pohľadu z auta vychádzajúceho z garáže a pokračujúceho po ceste - až to pripomenulo Tarantinov ikonický záber z kufra auta. Tarantino veľmi režisérov nespomína, ale keď už sa ho spýtali na režisérov, ktorí ho ovplyvnili, dosť sa zarazil a nakoniec spomenul Spielberga. Dej je síce občas trochu nudný, ale na druhú stranu človek vidí, že to bola doba, kedy Spielberg bol mladý začínajúci a na svoju dobu neskutočne talentovaný režisér, ktorý dokáže vyťažiť aj z tuctovej haluze maximum. Tiež ma trochu zarazilo, že nákladiak dokáže udržať tempo s osobákom, ktorý sa rúti sto míľ za hodinu, ale tak to viac podčiarkuje strašidelnosť tohoto príbehu než nejakú realitu. Podľa mňa sa film podaril. Duel rozhodne nepatrí k nejakým veľkým počinom, ale zaujímavý je, možno trochu nudnejší v určitých častiach, ale technicky slušne spravený, je tu pekné striedanie tempa, napätia a na televízny film až veľmi dobre urobený.