Tomas_PO

Príjemný dokument o Banksym a jeho mesiaci strávenom v New Yorku. Prinesie spomienky všetkým, ktorí NY navštívili a doslova nabáda mať pri prechádzkach mestom oči na stopkách. Zaujal aj spôsob, akým sa počas bieleho dňa človek neštíti dielo ukradnúť, poškodiť, či inak využiť. Zažiť takýto mesiac naživo by bolo veruže veľmi príjemné.

Oohh, tak toto je trefa do čierneho, už ani neviem po akom čase plných 5 hviezd za slovenskú tvorbu. Režisérovi sa podaril výborný poviedkový dramatický dokument, zložený z troch rôznych častí, z iných problémov či až svetov, no pritom vzájomne prepojených. Presvedčilo to až do takej miery, že som bol si bol istý že musí ísť minimálne o zahraničnú koprodukciu. No nie, ide skutočne o "náš" film. Odkazy sú viacvrstvové a nerozoberajú len povrchne vplyv a dopady internetu, ale náznakovo poukazujú aj na širšie vzťahy a to teda, najmä v závere riadne kontroverzné. Z celého filmu ide silná emócia, autentická (snáď až na Brajerčíka). Téma je vysoko aktuálna a edukatívna. Pre rodičov určite, nakoľko však aj pre tínedžerov, netuším. No tí hrali parádne, uveriteľne, úplne prirodzene. Detto kamera, strih, hudba... no proste zaslúžených 5/5.

Príjemný príbeh so skvelým hereckým obsadením v podobe úžasnej Emmy Thompson, Toma Hanksa a výborného Colina Farella, ktorému táto úloha sadla ako ušitá. Ešte aj detská herečka Annie Rose Buckley bola výborná. Nebyť tohto obsadenia, asi by to bol len podpriemerný príbeh ťažiaci so slávnej knižnej predlohy, no vo finále to je mierny nadpriemer za 4 hviezdy. Pre úplnosť príbehu - a byť fanúšikom muzikálov - chcelo by to pozrieť aj pôvodný muzikál Mary Poppins, či moderného pokračovateľa z 2018.

Zlý žáner pre mňa, ženské prci prci prcičky. Pre dospievajúcú babu možno prínosné.

Taká trochu absurdná krejzi komédia, ktorú som omylom pozrel vo francúzskom dabingu, čo však filmu vlastne dalo celkom logiku. Zaujímavé by bolo porovnať to s originálnou anglickou verziou, no na druhýkrát ma to už pozrieť neťahá. 4 hviezdy idú defacto len za humorné a bezslovné poňatie množstva špecifík života v Indii, ktoré pochopí len ten, kto tam bol. Veľmi príjemná spomienka na Indiu, no trochu romanticky filmová.

Letná romantika zasadená do úchvatného Toskánska, plná záberov na nádherné exteriéry, ale aj interiéry. Obsahovo však klasické klišé v podobe obohraného príbehu predaja zabudnutého a rozpadávajúceho sa panstva, ku ktorému si však majitelia opätovne vybudujú vzťah. Liam Neeson mi tu nepasoval, no to je asi osobné, lebo on mi nepasuje snáď nikde. A to stvárnil identickú postavu vzťahového skrachovanca, na ktorú sme zvyknutí z kultovej Love Actually. Z dvojice Neeson - Richardson tak vyhráva jednoznačne druhý menovaný.

Ťažká psychologická dráma s minimom konverzačných scén, kontrastne vrcholiaca silným, bezmála pol hodinovým dialógom. Film sprevádza množstvo dlhých, obrazovo výpovedných scén, založených na reálnych skutočnostiach väzenia severného Írska začiatku rokov 80tych. Ako nezainteresovanému divákovi, ktorý tento konflikt pozná tak maximálne zo sekcie zahraničného spravodajstva, mi však chýbala výraznejšia pointa, čo tím chcel autor povedať. No možno zhola nič, len zobraziť túto (snáď) už prekonanú minulosť z istého uhla pohľadu, v tomto prípade z vnútra väzenia, z pohľadu väzňov, no aj dozorcov. A paradoxne som skôr súcitil s dozorcami než väzňami. No jeden odkaz sa podaril jasne, táto vojna nemala víťazov.

Pozreté dvakrát, prvykrát som totiž niekoľkokrát prispal. To je signál na maximálne dve hviezdy, no silná aura Villy Tugendhat dala filmu druhú šancu, napokon s troma hviezdami. Vo veľkom kontraste je však samohybná emócia stavby ako takej a filmovo nie veľmi podarená, až umelá snaha o príbeh domu, ktorý si prešiel divokým 20 storočím v podobe úspešných rokov 30tych, tragédie II. sv. vojny, krutých 50tych rokov, pražskej jari, a následnej tvrdej normalizácie. Holt, emóciu Pelišiek to nemalo ani zďaleka, aj keď sa film zakladá na reálnych udalostiach. A keď už príbeh tejto Villy, tak absencia Klaus-Mečiar rokovaní o rozdelení Československa je neospravedlniteľná. Nenútene pôsobil aj príbeh lásky dvoch žien, skvelé boli kostýmy, dobovosť a samozrejme nádherné interiéry nielen Villy, ale aj iných lokácií.

Nuž veru, subjektívne nezaujalo. Napriek výborným hodnoteniam, skvelému hereckému obsadeniu, či režisérskemu vkladu. Pre mňa zmätočný príbeh, s množstvom deviácií, občas chytajúcim ten správny drajv (scény s Chrisom Cooperom), no následne ho opäť strácajúcim. Rozdvojenosť Nicolasa Cage-a na mňa pôsobila takisto nekoherentne, či neautenticky, a to najmä v autistických pasážach. Porovnať to s Hoffmanovým Rain Man-om sa to proste nedá. Nepomohla tomu ani Meryl Streep, ktorej rola nevýraznej mládežníčky taktiež nesadla.

Očakávaný film, ktorý nesklamal, no oskarovka to zrejme nebude. Skvelá akcia, našťastie málo "Ameriky", no zbytočne sladký a ikonický záver. Možno práve tu sa dala aplikovať reflexia na súčasné problémy rasovej a etnickej neznášanlivosti, keďže počas vojny bolo jedno, či proti nacistom bojuje migrant, černoch, alebo gay. All powers mattered then. Akcia je zároveň pomerne 'čistá', s minimom krvi a viditeľných útrap. Zopár pokusov o znázornenie mrazového chladu Atlantiku sa pod kožu nevrylo. Ani to povestné ticho mora, neviditeľnosť a strašidelnosť noci a ponorkových "vlčích smečiek" sa réžii nepodarilo vykresliť tak autenticky, ako napríklad v Band of Brothers, či Saving Private Ryan.