Tomas_PO

Staršia westernovka ranných rokov 90tych, s typickým režisérskym a zároveň hereckým rukopisom Clinta Eastwooda. A teda aj klasickým americkým pátosom spravodlivosti, no našťastie jemným. K tomu krásna príroda, nekonečné prérie a putovanie nimi, to všetko dotvorené rôznorodým počasím...no nepoškvrnená matička príroda. A samozrejme putá priateľstiev či nepriateľstiev divokého západu. Dialógov je minimum, no v konečnom dôsledku veľa.

Nečakane výborné dielo, ktorému právom patria takéto vysoké hodnotenia. Skvelý príbeh, navyše založený na skutočnej udalosti, zaoberajúci sa hrou, ktorú sme hrali snáď všetci. Ale že má takéto neuveriteľné pozadie, to zrejme tušil málokto. Skvelé spracovaný v princípe nudný príbeh právnych naťahovačiek o distribučné práva sa ale tvorcom úžasne podarilo pretaviť v nenudiaci 2 hodinový film plný akcie, napätia, zvratov, a prekvapivo v závere aj humoru. Predsa len, zamerať sa v roku 2023 na klišoidné polarizácie sveta studenej vojny je už trochu prežitkom a tak občasný humor veľmi pomohol.

Skvelý nápad od Dreamworksu, skvelá zápletka, príbeh a postavičky, a štandardne dokonalá animácia. No od polovice tvorcom došla para, minimálne pre dospelejšiu časť divákov. A pritom celý film má len cca 80 minút.

Ťažký film na tému holokaustu, bez akýchkoľvek explicitných scén. Napriek tomu je divákovi jasné, čo sa za múrmi koncentračného tábora odohráva. Napätie okrem neustále prítomnej 'hudby hrôzy' dopĺňajú kontinuálne zvuky smrti v podobe výstrelov, štekotu psov, transportných vlakov, ako aj prapodivného buchotu spaľovní. K tomu kúdoly dymu z komínov, žiary z pecí, či znečistených riek. A to všetko sledované z poza veľkého, neprehľadného múru, pred ktorým sa odohráva iný svet - svet farieb, hier a života. Ale aj tak akýsi ustráchaný, neistý, v neustálom napätí.

Nejednoznačné smerovanie drží diváka po celý čas v miernom napätí, so všemožne sa striedajúcimi sa zápletkami. Paradoxne s nie až tak prekvapivým výsledkom. Skvelý a najmä presvedčivý Barry Keoghan, a k tomu maniere, ale aj zmyselné exteriéry a interiéry monarchistického Anglicka.

Druhé pokračovanie katastrofálnej prvej časti, s ešte horším výsledkom. Slabučká zápletka s veľmi rýchlym rozuzlením; no neprekvapili ani efekty a magický podmorský svet, ktorý sa podaril v prvom dieli, ako snáď jediná vec. Hajlajtom je určite boj Stathama s Megalodonmi s holými rukami. To se jenom tak nevidí todlecto...

Po dokumente o Whitney z roku 2018 sa tentokrát môžme pozrieť na filmové spracovanie života tejto fenomenálnej speváčky, so všetkými úspechmi aj pádmi. Samotnú Whitney stvárňuje nezmáma Naomi Ackie, no skvele, autenticky. Evidentne si urobila domácu úlohu a detailne napozerala jej mimiku, pohyby, ako aj pódiový prejav. K tomu skvelý Stanley Tucci stvárňujúci postavu manažéra - v showbiznise prekvapivo milého, férového a podporujúceho. Preto v tomto príbehu ostal tým povestným grázlom a príživníkom našťastie len otec. Do filmu sa podarilo zapracovať všetky dôležité momenty, takže čiastočne pôsobí aj biograficky - matkina výchova k spevu, prvý hit, prvé veľké televízne vystúpenie, skvelý producent, koncert po prepustení Nelsona Mandelu, legendárna verzia americkej hymny na Super Bowl, vystúpenie u Oprah, famózne medley na American Music Awards, ale aj katastrofu v Kodani. Do toho samozrejme umne zapracovaný životný príbeh, rodina a kontroverzný partner Bobby Brown. Najväčšie emócie sa však v divákovi ozvú pri hudobných vstupoch, kde zaznie jej nezameniteľný a nenapodobiteľný hlas. A neostáva nič iné, len pootvárať Youtuby a originálne vystúpenia si (opäť) pozrieť.

Zas a znova - Netlfix to s hudobnými dokumentmi proste vie. Potencionálne nudné proforma hranie na kamery sa nekonalo a tvorcom sa podarilo vykresliť životný príbeh ďalšieho interpreta natoľko, že nejeden divák si po skončení filmu otvorí Youtuby a Wikipedie. Dozvieme sa, už štandardne, životný a hudobný príbeh Shanie od útleho detstva až po súčasnosť, a to nie úplne explicitný, no zato veľmi výpovedný. Vrátane osudu rodičov a manželstva. A to samo o sebe je príbeh hodný dokumentu (Hey Mutt, WTF?! Pri tejto téme sa dokonca divákovi zatají finálne rozuzlenie, ktoré si musí vygúgliť). Silná žena, ktorú zocelil život, s prirodzene nesilenou prefeminizovanou ženskosťou, silnou dávkou umeleckej kreativity, ale aj neúnavnou pracovitosťou, v ktorej sa úprimná láska spojila s geniálnym producenstvom. Výsledok poznáme - jeden jediný interpret v histórii s troma po sebe idúcimi diamantovými platňami a jeden z najpredávanejších interpretov vôbec, počtov platní presahujúcich 100 miliónov. Veľmi príjemný a otvorený dokument, s množstvom úsmevov, napriek viacerým ťažkým pádom. Či to je v zákulisí vďaka svetovému úspechu skutočne tak, alebo je dokument do istej miery Netfilxovsky učesaný s cieľom navodiť v divákovi tú správnu emóciu, to vedia len najbližší.

Pozreté presne na druhé výročie vojny, ... s množstvom rôznorodých pocitov. Najmä však s obrovskou mierou nemého úžasu, čo všetko ľudstvo dokáže. Neuveriteľné.... Dokument mapuje prvých 15 dní od prepuknutia vojny reportérmi, ktorí sa rozhodli z Mariupoľu neodísť. A potom už nemohli. Podarilo sa to až na 20. deň, vďaka čomu mohol svet zhliadnuť autentické zábery tejto tragédie. Nie je to profesionálny dokument, jemne iritujúci je aj rozprávač (ale to možno kvôli angličtine - autentickejší by bol ukrajinský jazyk s titulkami), no celé to kompenzuje skľučujúci obsah.

Očakávané dielo, ktoré v dlhých, predlhých 3 hodinách subjektívne neoslnilo. Dokonca viackrát umožnilo ťažkým očným viečkam ostať aj na pár minút zavreté. Kamera a kostými sú ale prekrásne, rovnako scénické interiéry a exteriéry, v tomto smere remeselne precízne zvládnuté dielo. No ostatné nezaujalo, do istej miery pripomínajúc Once Upon a Time in Hollywood (2019), vrhajúc diváka do hĺbok Hollywoodskeho priemyslu, ktorý až tak dôverne poznať nemusí.