prostoreka

Z nejakého zvláštneho dôvodu mám pre tento nič-moc kúsok slabosť.

Nestáva sa často, aby som si musela horor alebo triller pozrieť dvakrát, ale tento som si musela, kým som vlastne pochopila, o čom to bolo. Atmosféra výborná, herecké výkony sa mi rovnako páčili, jediné, s čím budem mať ešte nejaký čas problém, sú pivnice a tmavé zákutia.

Na to, že mi takáto tematika veľmi nesedí, to bolo celkom fajn. Prvýkrát sa mi to nesmierne páčilo, druhýkrát o čosi menej a tretí raz ma utvrdil v tom, že si to viac, podľa všetkého, nepozriem, no vo všeobecnosti - nebola to až taká hrôza.

...a bolo to celkom dobré, až kým záverečná, plesová scéna všetko nezadupala. Málokedy mi finále dokáže takto pokaziť dojem z celého filmu, ale v tomto prípade sa to podarilo priam bravúrne. Človek sa zabudol s chrumkami v ruke na pol ceste do úst dúfajúc, že to je len zlý vtip. Nebol. Ale Džulien sa mi ako mierne vyšinutá a maxi veriaca maminka páčila.

Údajne sa o tomto filme dá diskutovať celý večer. My sme ho mali rozobratý do dvoch minút, pretože chlapík chodil hore dole, skladal veci, vykladal veci, zvonil u známych, stopoval autá, párkrát zahral na gitare a motal sa. Nijako to nezačalo, nijako to neskončilo a uprostred sa tiež nič nedialo.

Pekní ľudia, humor podľa môjho gusta, dej pekne ubiehal bez zbytočných zadrhovačiek a čakania, kedy sa niečo stane, výborne vykreslené postavy a ich charaktery (takmer v každej som našla buď kúsok seba alebo niekoho z môjho okolia). Vôbec to nebolo silené a absolútne mi to nepripomínalo americké komédie, ako som si prečítala v niektorých skôr napísaných recenziách. Možno je to aj tým, že týmto filmom, ak sa dá, sa vyhýbam, takže nie som nimi zblbnutá. Ale tak či onak - k malým chlapcom sa určite vrátim a urobím tak veľmi rada.

Rozmýšľala som nad 4*, ale nakoniec som dala 3, no keby môžem, dám 3,5. Faktom je, že som videla omnoho viac lepších hororov, s vymakanejšou atmosférou a premyslenejšími ľakačkami, ale toto nebolo vôbec zlé. Možno zavážilo aj to, že téma duchov, paralelných svetov atď. je moja obľúbená a v spracovaní tohto filmu bola podaná na veľmi prijateľnej úrovni. Vydržala som bez mrvenia sa a detských prejavov od začiatku až do konca. 100 minút pohodového pozerania v pohode filmu.

Nechápem, prečo som to videla až teraz, ale Áno, Áno a ešte raz Áno.

Viackrát by som si to nepozrela, resp. keby som to odporúčala, tak len na vlastne nebezpečenstvo, ale na ten jedenkrát celkom v pohode film. Len si neviem vysvetliť absolútne nezmyselné konanie postáv. Som v psychiatrickom ústave, kde asi nie sú prípady ľahkého rázu, vypukne povstanie a ja tam budem behať s baterkou, svietiť kade-tade ako zmyslov zbavený, budem sa pristavovať pri každom človeku a zízať na neho, zatiaľ čo nado mnou letí hlava nejakého chlapíka... no neviem.

Ako hovoril Pišta Lakatoš: ten utekal, tá nevedela, ten bol odvážny, tá ho boškávala, tá sa zjavila, ten bol niečím polepený, hentá urobila ,,puf" a zmizla, potom sa znovu objavila, čarodejnica čarovala o 100 6, ale keď hľadala slečnu s malou dievčinou, nenašla ju, pretože sa skryli, tá ho očarovala, ten opadol, tá plakala, ten ručal jak tur, tá vypliešťala oči, čarodejnica nevyzerala dobre, miš maš a ja som len kukala jak teľa na nové vráta a nestíhala.