prostoreka

Spočiatku celkom dobré, ale niekedy v druhej polovici po sebe začali ziapať jak na lesy... kto to mal počúvať?

Trochu som sa obávala, že to bude len ryžovanie na úspechu jednotky, ale bola som príjemne prekvapená, urobila som aj chichi-chacha.

Pamätám si, keď to dávali na Hólmarku pomerne často a ja som to vždy, keď som to postrehla, sledovala a vždy, vždy, vždy som na konci ručala jak tur, hoci som vedela naspamäť aj repliky - nikdy som sa nezdržala. Pri Grejs nie som schopná odhadnúť, do akej miery nám tvorcovia hrali na city, ale v tomto prípade im to prepáčim.

Herečka hrajúca hlavnú postavu mi nesadla, pripadala mi, že trochu dosť nevie hrať a celé sa mi to zdalo dosť ,,roztekané," ale za ten fantazi svet mi to stálo - postavy, prostredie, to áno, to sa mi páčilo.

K Inkognitu mám nejaký zvrátený, pekný vzťah, pozerávala som to ako decko s rodičmi... a s odstupom času zisťujem, že som sa buchla do Zdeny Studenkovej a toho jej chladu a odstupu.

Som to kukala len preto, lebo je tam chlap v maske, to je moja slabosť, a ,,donútil" ma to pozerať chlap, na ktorého som v tom čase mala slabosť, takže dve slabosti-dve hviezdičky.

Možno ten film ani nebol tak dobrý, ako som sa zaľúbila do tej divnej veverice či čo to bolo. Ale párkrát im humorek vyšiel.

Pár ľakačiek bolo v pohode, ale dosť mi to pripomínalo Kľúč.

Veľa kriku pre nič.

Neviem, či bola tretia kapitola naozaj taká dobrá, alebo mám skrátka len slabosť na Insidious ako taký, ale je to jedna z mála záležitostí, na ktoré som bola ochotná ísť do kina a pretrpieť aj primitívne prejavy konzumovania občerstvenia ostatných divákov okolo mňa.