pijavica

9,0/10 Neviem, možno preháňam, ale mne sa zdá, že Kubrick sa musel pri natáčaní nesmierne baviť - jeho verzia Lolity je popretkávaná iróniou (napr. štylizovaním škandálneho románu do vzornej melodrámy ako za hollywoodskej zlatej (a "korektnej") éry) a skrytou kritikou (či výsmechom?) istých amerických manierov. A možno bola už taká aj literárna predloha (musím si ju znova prečítať).

8,0/10 Lars von Trier sa mení - predmetom jeho trýznenia je poprvýkrát aj muž (a nie žena, ako doteraz), ktorý naďalej dostáva nezmyselné úlohy/skúšky (typu "na všetko odpovedaj áno"). A rovnako sa po prvýkrát dočká hlavná postava happyendu, hoci iba svojho vlastného a na úkor ostatných (ktorí mali podľa všetkého reprezentovať Dánov). Mimochodom, Trier čoraz otvorenejšie provokuje - poniektoré jeho heslá, názory a prístupy k filmu sú podané ústami hercov vo forme rôznych vedľajších poznámok a pod. Je len na vás, či na jeho hru pristúpite a (ne)budete sa zabávať (alebo sa bude niekto zabávať na vás - viď napr. súťaž o rolu v niektorom z Trierovych najbližších filmov).

9,0/10 Jeden z najlepších filmov za minulý rok. Amy (vynikajúca Gina Pareňo) si zarába tým, že sa každý deň vyberie do ulíc a vyzdvihuje od stávkarov tikety pre lotériu jue teng - tá je jedným z najpopulárejších "športov" vo Filipínach, ale má aj jednu chybičku krásy - je ilegálna (a napriek tomu je rozšírená vo všetkých spoločenských vrstvách). A to je v podstate aj celý príbeh. Režisér Jeffrey Jeturian nám ponúka (prostredníctvom roztrasenej digitálnej kamery) exkurziu do filipínských slumov, pričom sa mu podarilo niečo geniálne - zachovať si určitý odstup (od pomerne chúlostivej témy) a ostať pri tom nesmierne ľudský a chápavý.

8,5/10 Príbeh(?) o skupinke kamarátov na prahu medzi oficiálnou a skutočnou dospelosťou, popretkávaný trochou poetiky, sa pre mňa stal celuloidovým synonymom nostalgie. Škoda. že napokon nebol medzi nominovanými na Oscara za najlepší zahraničný film (ale keď sa to tak vezme, Amíci by preň asi nemali pochopenie).

9,5/10 Ako film je to možno za štyri hviezdičky, ibaže mi nesmierne učaroval. Vôbec sa netvári ambiciózne (ako som to podľa humbuku okolo neho predpokladal), je neuveriteľne podmanivý a disponuje vysokým faktorom "znovupozerateľnosti". Podľa mňa najlepší film za rok 2006, aký som videl. A rozhodne jeden z mojich najobľúbenejších vôbec. Poznámka na okraj: Myslím, že filmu (a režisérovi ešte viac) nesmierne uškodil spôsob, akým bol propagovaný - potenciálnych divákov láka, že uvidia niečo kontroverzné, a že sa niekto konečne odhodlal hovoriť, či dokonca kritizovať(!) pohnuté udalosti na námestí Tiananmen. Vôbec tomu tak nie je - história je tu iba kulisou, autori sa k nej všemožne snažili zaujať neutrálny postoj, a nikoho za vznik nepokojov neobviňujú (t.j. ani KSČ, armádu, či študentov). Neodpisujte tento film len preto, že nespĺňa vaše očakávania, a do budúnosti sa, prosím, snažte rozlišovať medzi samotným filmom a jeho reklamnou kampaňou.

8,0/10 Aj vy ste sa čudovali čo má názov spoločné so samotným filmom? Nič. Je to odkaz na stredometrážný britský film od Alana Clarka s podobnou "tematikou".

8,010 Ak už pre nič iné, tak pre záverečné "odhalenie", pri ktorom som chcel zutekať z kina kadeľahšie.

7,5/10 Tento dokument osloví skôr ľavičiarov. Nie je to síce nevyhnutné, ale nie je na škodu veci mať povedomie o výhodných podmienkach pre (nielen agrárnych) veľkopodnikateľov a korporácie, ktoré boli odobrené vládou za Reaganovej éry. Kým počas prvej návštevy Malle iba sonduje obyvateľov mestečka s ich nekončiacou milotou a ochotou (i keď za ňou šípi bežné malomestské predsudky, nepitvá ich), pri druhej návšteve sa pocit entuziazmu a idyly vytráca a záver chtiac-nechtiac vyústi ako testament vlády Ronalda Reagana. Hoci dokument nie je vyslovene politický, je v ňom veľmi citeľný kontrast medzi zachovávaním a rozpadom tradičného spôsobu života a ne/dosiahnuteľnosťou amerického sna (aspoň pre malé rodinné farmy) .

7,0/10 Pôvodne som sa domnieval, že skutočný význam tohto dokumentu je nechcený, ale pohľad na vyššie uvedený obsah filmu ma vyviedol z omylu. O tom, že tu nejde o suplovanie investigatívnej žurnalistiky svedčí najmä: 1, priestor, ktorý je poskytnutý aktivistom (a PR agentom) všetkého druhu, 2, azda úplná absencia vecných a relevantných tvrdení 3, zameniteľnosť „radaru“ za akúkoľvek inú tému s podobným kontroverzným potenciálom 4, permanentná snaha tvorcov nejakým spôsobom zosmiešniť každého, kto sa ocitne pred kamerou (čo je tiež vizitka vypovedajúca o „portréte spoločnosti“). Neviem sa rozhodnúť, či je Český mír viac na smiech, alebo na zaplakanie (skôr to druhé).

7,5/10 [SPOILER?] Súdiac podľa ohlasov sa mi zdá, že úvodný pohovor vo filme zmiatol veľa divákov (a kritikov). Načrtnutej téme adopcie a obchodu s bielym mäsom však zazvoní umieráčik už s príchodom druhej scény, kedy začína pozvoľný prechod od neorealizmu na rumunský spôsob k uvoľnenej a asociatívnej fantázii. Tá je čírejšia než v Imagináriu dr. Parnassa (bez Gilliamovej hravej enigmatickosti), ale vďaka dlhému rozjazdu nikdy nedosiahne na košatosť Gondryho Náuky o snoch. Volanie týchto filmov po práve na slobodu predstavivosti je tu naviac vyostrené spomínaným pohovorom. Schválne, čomu dávate prednosť vy? Fantazírovaniu či neutešenej realite? Hajdu samozrejme neprináša žiaden priekopnícky film, a ani srdcervúcu, komplexnú či vizionársku výpoveď. Mne sa ale jeho neobvyklá kombinácia rozprávky, tragiky, thrilleru, karnevalu-cirkusu, futurizmu, jazzu, britského snobizmu, rumunskej biedy a projekcie snov proste páčila.