pijavica

Nehnevajte sa na mňa, ja nemám sklony k masochizmu, aby som sa nechal obťažovať podobnými parazitmi na emóciach a audiovizuálnych fondoch. Nielenže sa tvorcovia správajú k divákom ako k slabomyseľným deckám, ktorými sa dá s ľahkosťou cynicky manipulovať, aj autorskej originality sa pridalo len poskromne (tak aby neodradila cieľovú skupinu žiakov, rodičov, učiteľov a ministerských úradníkov). Film tak dôsledne napĺňa a hyperbolizuje všeobecnú predstavu o šikane, až sa mení na inštruktážne video. Keby som bol stredoškolák, zrejme by ma oslovila závažnosť či aktuálnosť témy, ale tie roky sú už nenávratne za mnou. A nezaujíma ma ani výchovný aspekt filmu, pokiaľ nie je podaný na (prijateľnej a neurážlivej) úrovni.

8,0/10 Podobne ako Jia Zhang Ke, aj Rafi Pitts dokáže do zdanlivo jednoduchého deja decentne zakomponovať nepríjemné otázky s celospoločenským dosahom. Pripájam sa k tým, podľa ktorých je The Hunter jednou z filmových udalostí roka.

Bulvár brániaci sa osvetou? Ďakujem, neprosím.

6,5/10 Čakal som radovú žánrovú produkciu, Blood Rain je však inteligentnejší než sa na prvý pohľad môže zdať. Celým dejom sa vinie diskusia medzi liberalizmom (obhajuje ho mladý vyšetrovateľ) a ázijským, na hierarchii založeným spoločenským zriadením. Import zo západu napokon zostal odmietnutý, a v tomto svetle treba chápať aj záver filmu (takýchto počínov bude predpokladám iba pribúdať). Na konečnom počte hviezdičiek ubralo sterilné natočenie filmu (príliš častý neduh moderných filmov, obzvlášť Spielbergovho Mníchova) a priam kriminálne okyptenie Rachmaninovho koncertu pre klavír a orchester č.3.

3,5/10 Keď už niekto chce odprezentovať miliónkrát prežuté otázky (a odpovede) nech to aspoň robí s vynaliezavosťou alebo rafinovanosťou. Pokiaľ netušíte, aké pomery v Pakistane vládnu, môžete sa niečo nové dozvedieť. Ale ak ste prečítali čo i len jednu knižku o demokracii, bude pre vás informačná hodnota tohto dokumentu nebezpečne blízko nule.

7,5/10 [SPOILER?] Súdiac podľa ohlasov sa mi zdá, že úvodný pohovor vo filme zmiatol veľa divákov (a kritikov). Načrtnutej téme adopcie a obchodu s bielym mäsom však zazvoní umieráčik už s príchodom druhej scény, kedy začína pozvoľný prechod od neorealizmu na rumunský spôsob k uvoľnenej a asociatívnej fantázii. Tá je čírejšia než v Imagináriu dr. Parnassa (bez Gilliamovej hravej enigmatickosti), ale vďaka dlhému rozjazdu nikdy nedosiahne na košatosť Gondryho Náuky o snoch. Volanie týchto filmov po práve na slobodu predstavivosti je tu naviac vyostrené spomínaným pohovorom. Schválne, čomu dávate prednosť vy? Fantazírovaniu či neutešenej realite? Hajdu samozrejme neprináša žiaden priekopnícky film, a ani srdcervúcu, komplexnú či vizionársku výpoveď. Mne sa ale jeho neobvyklá kombinácia rozprávky, tragiky, thrilleru, karnevalu-cirkusu, futurizmu, jazzu, britského snobizmu, rumunskej biedy a projekcie snov proste páčila.

6,0/10 Dokument o Annie Lebowitz svojim zameraním a spracovaním presne zodpovedá prostrediu, v ktorom azda najznámejšia popkultúrna fotografka pracuje - vyrábaniu novodobých ikon. Jeho sledovanie je ekvivalentné čítaniu rekapitulačného článku o živote a tvorbe nejakej osobnosti v lifestylovom magazíne - ľahko stráviteľné, bez hluchých miest, za každých okolností korektné (sem-tam nejaká pikoška) a totálne povrchné. Viac než hŕstku informácii a pozitívny dojem zo zabitého času jednoducho neposkytujú.

7,5/10 Ktosi raz poznamenal, že najpoetickejším obrazom je mŕtvola mladej ženy unášanej prúdom rieky. V Poézii sa práve od takéhoto obrazu začína odvíjať dianie filmu, pričom nabaľuje podobne tézovité tvrdenia o úpadku poézie (čo má zrejme priamy súvis s úpadkom morálky) a o jej tvorbe. Na takmer dvaapolhodinový film je to trochu málo.

5,5/10 Priznám sa, mojim osobným preferenciám vyhovujú viac predchádzajúce snímky režisérky 35 pánakov rumu alebo Vendredi soir. Sú mlčanlivejšie (bez neustáleho nutkania komentovať) a divákom ponechávajú veľkorysejší priestor pre uvažovanie a zaujatie postoja k filmu.

7,5/10 [SPOILER!] Pravdepodobne sa mýlim, ale pravda bude asi taká, že Teshigahara natočil variáciu na Antonioniho Zväčšeninu (a s väčším dôrazom na existencialistické motívy).