Circumscriptor

Krstný otec je prvý a jediný film svojho druhu, ktorý u mňa vyvolal takéto emócie. Francis Ford Coppola je očividne dobrý režisér, lebo zorganizovať a pozliepať takýto film len tak hocikto nevie. Al Pacino a James Caan si tu zahrali svoje životné role a ukázali sa v novom svetle, ale na pána Branda jednoducho nikto nemá a s tým bude väčšina uživateľov určite súhlasiť. Scéna s konskou hlavou bola dosť odporná a nechutná a ešte by som chcel podotkúť, že v tomto filme sú veľmi reálne spravené strelné zranenia (dokonca aj na dnešnú dobu). Hlavne to bolo poznať pri streľbe v reštaurácii. Pri rozstrieľaní Sonnyho na kusy si niesom až taký istý ale scénka to bola parádna. Neskutočne silné dielo kinematografie, ba priam umelecké dielo a tento film by mali poznať ďalšie generácie a generácie divákov. No nič, o kvalite Krstného otca môže svedčiť len celkové hodnotenie, umiestnenie v rebríčkoch a počet fanúšikov na ČSFD.

Myslel som že tento film nebude až taká zlátanina ako Tarantinovo Auto zabijak, ale je to možno aj ešte horšie. Neviem či to bol zámer, ale je to absolútne nesympatický a hnusný film, akoby sa odohrával v inej dimenzii a nemá to ani hlavu, ani pätu. Slabých 50 %.

Neskutočne dlhé kecanie a vulgárna mluva nechutných a sprostých žien ktoré sa v kuse iba sfajčievali a ožierali. To by som bral ako dokonalé popísanie deja tohto filmu. Človek si oddýchne a bude naplno šťastný iba v scénach, kde Kurt Russel s tým rádoby-autom rozseká na kašu tú partičku ženských. Tento film by sa určite bohužiaľ vyjímal lepšie, keby mal tak maximálne 20 minút.

Určite má tento film neobyčajnú kvalitu ale stále si ešte neviem povedať, či sa mi to páčilo ako film, alebo len ako ,,niečo ako film". Každopádne tu Tarantino ešte takýto podivuhodný film nemal a aj herecké výkony sú tu fantastické. S Divokým Djangom to asi vážne nemá nič spoločné a najlepšia scéna bola určite tá, keď sa hlava Channinga Tatuma rozprskla na kašu a tá komletne zaliala tú hrozne otravnú Jennifer Jason Leigh. To je asi tak všetko.

Symbolicky prvý film Quentina Tarantina začal reťazovú reakciu vzniku ďalších jeho filmových klasík. Pulp Fiction je určite ďalší Tarantinov superfilm, ale Gaunerov milujem práve pre ich nesmierne originálnu buranskú povrchnosť a primitívnosť (ospravedlňujem sa viac ako 15 000 fanúšikom Pulp Fiction na ČSFD). Pre mňa ako nadšenca do strelných zranení a krvi s určitou mierou a hranicou vo filmoch, sa mi na tento snímok pozeralo s neuveriteľným diváckym nadšením a satisfakciou. Vrcholovým ternom bolo postrelenie Tima Rotha a jeho následné krvácenie na naklonenej podlahe, čo bola jednoznačne jedna z najnádhernejších biologicko-anatomických scén v histórií svetovej kinematografie. Všetko, čo môžem mať na filmoch rád je v tomto superskvoste obsiahnuté do poslednej bodky. Herecké výkony sú tu veľmi dobré, krvi, násilia a vulgarizmov je tu na pomery pána režiséra tak akurát a veľmi dobre sa na film pozerá vďaka vynikajúcej kamere Andrzeja Sekulu. Jednoducho kult.

Ak nerátame Tarantinov záchvat kultových filmov ako Pulp Fiction a Gauneri, sfilmované Kingovky ako napríklad Vykúpenie z väznice Shawshank a Cameronove top filmy Titanic a Terminátor 2, tak je toto jeden z najväčších kultových počinov deväťdesiatych rokov. Čo chcete viac, ak je v hlavnej úlohe Tom Hanks, režíruje to Robert Zemeckis a hudbu robí Alan Silvestri? Jednoducho archetyp dokonalosti a precíznosti.

Najviac ma zo všetkého na tomto filme upútala hudba od Jerryho Golsmitha a je to asi prvý a jediný film svojej doby, ktorý mal tak kvalitne zbesilú a hrôzunaháňajúcu atmosféru. Prvotina Richarda Donnera sa drží ešte veľmi dlho na vysokej úrovni.

Mŕtvy bazén nemá s ostatnými x-menovskými filmami spoločné absolútne nič. Hlavný rozdiel medzi nimi je ten, že celá sága X-menov sa poberá veľmi vážnym a niekedy až dramatickým tempom, ale tu na to rozhodne nemysleli. Keď nepomyslím na to, že to má niečo spoločné s X-Menmi, tak v tom prípade je to celkom dobrý film s množstvom akcie a možno teda aj humoru.

Tento film je jeden zo sfilmovaných diel Stephena Kinga, ktorý nie je žiaden kult ale tak isto vôbec neprekáža a som rád že vznikol. Celé je to tak zvláštne a neľudsky natočené a pôsobí to až surreálne a podľa mňa by sa tomuto filmu viedlo lepšie v podaní miniseriálu (ako napríklad Svedectvo).

Toto je neuveriteľný príklad na zmysel pre dokonalosť Roberta Zemeckisa, herecké nadanie Toma Hanksa a príjemnú neotravnú hudbu Alana Silvestriho.