Arkanoid

Masao Adachi režíroval, Koji Wakamatsu produkoval. V prvej minúte vidíme veľký múr nejakej pevnosti, počúvame klasickú, románovú vážnu hudbu a gynekológ začína svoje rozprávanie. Momentálne je označený za blázna. Prax vykonával spolu so svojou ženou Mitsuko, sestričkou. Dozvieme sa čo to o tehotenstve, je tu zobrazený aj pôrod. Mitsuko sa hnevá na nezodpovedný mladý pár a potom im vysvetlí, ako sa plod vyvíja. Po spokojnosti budúcej mamičky prichádza na scénu hlavný hrdina, ktorý páru vyčíta náhlu zmenu nálad a hovorí ku divákovi do kamery o svojej práci, počte tisícov detí, čo potratil a jeho zamýšľanie sa nad nezodpovednou kultúrou. Aj v tomto filme, ako to je už u Wakamatsua zvykom, sa rieši znásilnenie a dáva sa do súvislosti zo sákazom prostitúcie 10 rokov dozadu. Chce preto vytvoriť maternicu mimo tela žien. Hovorí, že momentálne je nemožná úprimá diskusia o sexe v čase vojny a vyrovnávania sa s nepriaznivými dôsledkami kapitalizmu. Tiež wakamatsuovská a a adachiovská téma. Doktor sa musí vyrovnať aj s nápadmi nymfomanky, ktorú lieči uspokojovaním erotogénnych zón mimo pohlavných orgánov. Pinku sa ale veľmi nedočkáme. Z opojenia ženským telom vidíme totiž len výsledok na doktorovom stole, z ktorého sa stáva poúčanie o morálke. Kamera strieda blízke pohľady na tváre postáv napríklad spod stola so vzdialenejšími, kedy vidno skoro celé telá hercov. Po 50. minúte tu je komediálna hudba, ako keď sa podarí výrazný husársky kúsok. Vrchol filmu nemal tú správnu katarziu. Herci vybraní do daných úloh hrajú obstojne, no na Oscarov by to nebolo. Nastolenie dôležitých spoločenských otázok ešte neznamená kvalitný filmový zážitok. Tu sa to nepodarilo vplyvom nezaujímavých postáv, s ktorými ich osudy nedokázal divák prežívať a málo zaujímavou formou rozprávania príbehu a jeho zobrazenia.

Casca vyčíta Gutsovi jeho nezodpovedné správanie v bitke. Grifftih mu vraví, že plány si vystaval aj podľa toho. Grffithovi je pridelené územie – kráľovstvo – za zásluhy v bitke. Jeho plán sa plní tak, ako si to vysníval. Guts odhaľuje pascu a zachraňuje veľa vojakov, aj Griffitha. Epizóde chýba poriadna bitka, ale nie všetko vo vojne je zase extrémne napíanavé. Kráľ Midlandu má za stolom nespokojných podriadených s Griffithovou bandou, ktorá získala významné postavenie. V závere sa Grifftih chytá za beherit a môžeme sa tešiť na Zodda.

Judoau vedie priateľský rozhovor s Griffithom, v ktorom mu vysvetľuje, ako as veci majú. Epizóda má aj voľnejšie scény. Griffith s Gutsom sa oblievajú kýbľami vody, ale Griffith Gutsovi povie o svojom beherite a keď mu ho hodí, ožije. Epizóda vysvetľuje vzťah Gutsa a Gambina a prečo ho Guts musel zabiť. Tento flashback je najlepšia časť epizódy. Griffith Gutsovi vysvetľuje svoje videnie sveta a dej končí bitkou jazdy. Mali sme tu aj intenzívnejšie epizódy.

Súboj Griffitha a Gutsa je opäť napínavý, Guts dokonca okrem guráže, čo ide cez vlastnú krv, využíva aj zákernú taktiku – šplechnutie zeme mečom do očí protivníka. Griffith sa ale nedá zlomiť kvôli svojim schopnostiam a fight IQ, aj keď skočenie na meč vyzerá nereálne a nie je zobrazené. Dočkáme sa aj vykĺbenia ramena. Zbrane rinčia aj nad rámec svojho pohybu, ale v podstate tak dotvárajú atmosféru. Počas dialógov súboja tu máme meditačno-napínavú hudbu. Po Casciných slovách Gutsovi zasa zaznie dramaticky moderná hudba ranených citov, ktorá ale zároveň uvoľňuje. Pri nočnom prepade zásobovacieho tábora hrá hrdinsko-romantická hudba. Od dupotu koní útočníkov sa trasie pomyslená kamera. Poteší celková vojenská taktika nad jednotlivé súboje, ktoré v bitke nie sú výrazné. Opäť výborná epizóda.

Počiatok Gutsových dobrodružstiev. Zaujme klasické striedanie statickej a dynamickej animácie v tomto seriáli, kde tá statická ponúka väčší šok a atmosféru, tu pri dobýjaní brány mesta. Pred mocným obraom v brnení so sekerou, sivým rytierom Bazusom, padajú nepriatelia ako muchy. Jediný, kto sa mu odváži postaviť, je práve Guts. V epizóde sa nedeje všetko na jednom mieste. Mesiac, krv, obleihacie stroje, ranení a mŕtvi, to je atmosféra ďalšej statickej animácie. Guts nechce pokračovať v armáde, lebo boj skončil a opúšťa žoldnierov. Griffithova armáda síce ustúpila, ale utáborila sa neďaleko dobytého hradu. Tam Gutsa prepadáva Corkus, no po strate mužov musí nastúpiť Casca a dokonca Griffith. Súboje sú zaujímavé, napínavé a akčné, vždy podľa schopností bojovníka, väčšina je ale krvavých. Jediná slabšia vec v epizóde je Gutsov sen, keď ako malý bojuje s veľkým mečom v hmle proti démonovej ruke, poteší ale, keď neskôr bojuje aj proti démonovi. V tejto časti ale zaujme strih animácie, ktorá znázorňuje pohyb démonovej ruky. Keď vidí, že je boj márny, žiada o pomoc Gambina, ktorý ho učil boju, no nakoniec ho zabil. Môžeme si domýšľať, či dôvodom nebolo zneužívanie, keďže Guts bol extrémne agresívny po chytení za ruku od veliteľa žoldnierov. Po prebudení mu Griffith vraví, ako ho hodnotí, čo sa horkokrvnému, drsnému hrdinovi nepáči. Epizóda končí v najlepšom, v druhom súboji Gutsa a Griffitha, rozumu proti hrubej, riskujúcej sile. Výborný, akčný, atmosférický začiatok.

Buster Keaton chce byť bohatým biznismenom, aby získal ženu. Ukradne peniaze, od zlodeja kupuje nábytok, čo nie je jeho a telefonuje koňovi, ktorého legálne kúpil, aby ho vozil a nestál len tak podaromnici. Nápadov na útek pred policajtami vo vtedajšom meste je tu neúrekom, pobaví aj Keatonov balans pri vyvažovaní horizontálne postaveného rebríka, ktorý sa snažia na svoju stranu nakloniť skupiny policajtov.

Konečne groteskná komika, divadelné kulisy a diabol, Mélièsov strih, usmievaný, aj hrôzostrašný mesiac.

Kratučký, minútový dokument má v roku svojho vzniku len vizuálnu hodnotu, dokumentárnu veľmi nie.

Prvý film Georgesa Mélièsa trvá minútu a nemá zápletku, len neustále hranie kariet, donesie piva a čítania novín. Som ale rád, že sa naučil práci s kamerou.

Yasujirō Ozu vzdáva poctu divadelnému hercovi pod divadelným menom Onoe Kikugorô VI, preslávenému s kabuki divadlom, ktorý často vystupoval vo vizuálne výrazných a odlišných úlohách, aj ženských. Po krátkom predstavení herca a rozprávaní o jeho úlohách nasleduje samotné predstavenie, ktoré je nemé, len s hudbou. Cením kostýmy a hudbu, ale predstavenie malo pre mňa skôr informatívny, ako umelecký charakter.