Lucjen

Vďaka trilógii o Jasonovi Bourneovi som Mattíkovi prišla na chuť. A že som ho fakt nemala rada. Dnes už viem uznať, že je výborný herec a ani tá charizma nie je úplne márna. Ale čo je tu naozaj márne je príbeh. Keď som niekomu povedala, že som bola v kine na nového Bournea, pýtali sa ma aké to bolo, o čom to bolo...Vedela som povedať iba to, že sa na to dobre pozeralo, že akcia bola super, schovávačky v dave nepostrádali napätie...Ale že zápletku som akosi nepostrehla. No nie je to tak úplne chyba snímku, v ten deň by si moju pozornosť nezískal ani keby bol sebelepší. Ale Mobyho Extreme Ways na konci potešila, ako vždy.

...až na to, že mi muselo byť pár súvislosti, včetne celého príbehu, vysvetlených, to bolo fajn. Ale ak sa chystáte sadnúť si pri film, aby ste si oddýchli, tak Gattaca nie je tou správnou voľbou. Odskúšané.

Americkí Nedotknuteľní, takže "nečakane" presladené, s neskutočne slniečkovou atmosférou, ktorá s druhou polovicou filmu absolútne nekorešponduje. Ale chápem, že pre romantikov to musela byť slasť. Ono by to ušlo aj ako reklama na inzulín. Emilia Clarke sa veľmi snaží odstrániť nálepku Khaleesi. Kŕčovité prehrávanie a grimasy síce spĺňajú účel, ale sú zároveň neskutočne nepríjemné a otravné. Než som ťa spoznala vôbec ničím neprekvapí, ale vrámci svojich možností funguje dobre, ako x podobných filmov. Prispel aj správny čas, chuť, Sam Claffin, pesničky od Eda Sheerana a hlavne, neliezlo to na nervy ani mužskému pohlaviu. To je myslím, dosť veľký úspech.

To som sa zas raz tešila na niečo výborné a ono prd. Namiesto očakávaného feel-good filmu je Get a Job iba dôkazom, že americký humor môže byť ešte vždy strašne trápny, až tak, že sa zaň hanbí aj samotný divák. Jediné čo mi po tomto zostane v hlave je otázka, čo tu robilo tak príjemné herecké obsadenie.

Pri záverečných titulkoch som zostala bez slov. Bola som pripravená na niečo divné, ničnehovoriace, zdĺhavé. Turínsky kôň nie je ani jedno. Zvláštny áno, nič také som doposiaľ nevidela. Každý záber tu niečím dýcha, zdvíhajúci sa vietor znepokojuje, nádherná hudba doslova deprimuje. Spôsob akým sa samotný film vyjadruje a posúva dej dopredu je fascinujúci. Nehľadala by som v ňom nejaký obrovský skrytý význam, naopak si myslím, že Béla Tarr zobral život taký, aký je a zachytil ho. Ako sa mu podarilo, že som bola fascinovaná niekoľko minútovými zábermi na dvoch ľudí ktorí jedia a pozerajú z okna, neviem. Na jednej strane ma mrzí, aj som rada, že som na film nebola sama. Inak by si ma rozobral tak, že by som dnes nespala.

Motivačný film, ktorý sa úplne na 100% nevyhne predvídateľnosti, ale je tak príjemný, pozitívny a na diváka akosi celý zažiari, že mi vôbec nevadili momenty, kedy som presne vedela odhadnúť, čo sa stane a kto čo povie. Na konci som Eddiemu hrozne držala palce, to asi každý. :) Taron Egerton je vo svojej roli výborný, prekvapil ma. Ako ma v Kingsmanovi nezaujal, po tomto som zvedavá na ďalšie jeho výkony. Jackman hrá jednu zo svojich štandartných rolí, ale nedá sa mu to proste vyčítať, je stále charizmatický. Ja teda nad slovami "Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa" skôr prevraciam oči, ale Eddie je ukážkou, ako si treba vychutnať daný moment a nemyslieť na veci okolo. A to môžem. :)

Na Warcraft, ktorý som nikdy nehrala, som sa nechystala pozrieť vôbec, nakoniec som sa ocitla v kine. Asi hodinu pred začiatkom som si všimla v popise "SD" - slovenský dabing...to hovorí samo za seba. Slovenského youtubera Expla som rozoznala okamžite, jeho výkrik "krycia formácia!" bolo dačo príšerné. Snáď to bol jeho prvý aj posledný pokus o dabing. Ale za jeho kvalitu samotný film nemôže, takže prejdem k pozitívam. Vizuálne je to slasť, nemám čo dodať. Herci sú sympatickí, v originálnom znení určite pôsobia presvedčivejšie. A akcia...tá akcia! Šlape od začiatku do konca, napätie funguje, humor rovnako. Síce sa snímok neobťažoval s vysvetlením súvislostí a symbolov, no zorientovať som sa dokázala. Warcraftu sa podarilo splniť očakávania fanúšikov (v kine viackrát zazneli nadšené výkriky ako Ironforge! Azeroth!) a bez problémov zaujal aj neznalých. Hviezdičky si ešte schovám, film si zaslúži zhliadnutie v originále.

Podobne kontroverzných námetov je v posledných rokoch spracovaných veľa, takže snímok nemôže prekvapiť, ani šokovať. Nakoniec si myslím, že o to sa ani nesnažil. Dej plynie nenápadne, potichu. Herci sú veľmi fajn, z dvojice je výraznejší David Dencik, Lindhartd mi z nejakého neidentifikovateľného dôvodu vadil. Najsilnejšou stránkou filmu je špecifická hudba, ktorá nikdy nehrá zbytočne. Len ten záverečný "výkrik", vyvrcholenie, nezakričalo tak, ako by si to téma žiadala. Jednoducho to so mnou nijak nepohlo.

S knihou od Dostojevského som sa trápila mesiace. Nie preto, že by bola zlá, bola náročná, no stála za to, vyvolala vo mne silné emócie. Tejto adaptácii sa to nepodarilo. Scenár bol dobrý,stopáž mi neprekážala, boli tu všetky dôležité momenty, skrátene akurát, nič nechýbalo, nič nebolo navyše. Herci boli dobre typovo obsadení. A predsa to bol len slabý odvar z knihy. Akási divadelnosť, ktorá knihe veľmi pristala, tu škodí a uberá hlavnej idei na sile. A neskutočne mi chýbali Raskoľnikove myšlienky, ktoré podčiarkovali jeho prerod.

Tentokrát namiesto filozofie skôr psychológia, postavená na kontroverzii. Vzhľad aj komunikácia oboch hlavných postáv je zvláštna, ich city proti srsti, o nejakom stotožnení nemôže byť ani reči. Ale v tomto prípade to nie je treba, štvrtý dekalóg je iba iným uhlom pohľadu na zakázané. Tajomstvo, cez ktoré všetko vyjde na povrch, je už iba takým zaujímavým bonusom. Spracovanie veľmi jednoduché, strohé, bez nejakých symbolických zobrazení, ktoré sa mi tak páčili v predošlých častiach. V tomto prípade to však plne vynahrádzajú herecké výkony.