Lucjen

Akčných filmov nikdy nie je dosť a Toma Cruisa v týchto typoch úloh zrejme tiež nie. Ale okej, už som si naňho hádam zvykla, minimálne nekýcham celý film alergiou. Jack Reacher je proste strašný frajer, ktorý nepotrebuje ani mieriť aby sa trafil a je vždy tam kde ho potrebujú aby konal spravodlivosť. Príbeh má hlavu a pätu a aj keď "zvraty" zvratmi nie sú, toho čo má akčňák mať tu je až až. Príjemne strávený čas, len tie hlboké preslovy by si film mohol odpustiť. Ale to už by som asi chcela príliš, takže pekné tri hviezdičky.

Už z traileru som mala trochu zlý pocit, ale ono to nakoniec bolo ešte horšie. Doba ľadová je jedna z rozprávok môjho detstva a aj keď kvalita v priebehu rokov klesá, na nový diel som sa tešila, čo keby náhodou...ale nie. Po záverečných titulkoch mi zostala otázka, či má úroveň ešte kam klesať. Jasné, veverička funguje za každých okolností, aj v takom prostredí ako je vesmír. Ale partia hrdinov nešlape ani vo svojom prirodzenom prostredí. Úvod do ich životov a vzťahov nie je veľmi záživný, ale to by bolo v poriadku, pretože sú mi blízke už z predošlých častí. No po rozpačitom uvedení do deja sa to začína nejako podivne komplikovať, kombinovať...ani nechcem počítať, koľkokrát som počas sledovania filmu povedala: "Akože vážne?". Aby by som tomu úplne nekrivdila, niekoľkokrát som sa schuti zasmiala, fajn fajn. Lenže pokračovania sú odsúdené na porovnávanie. A v tomto smere je Mamutie drcnutie nekonečne nudné a chladné, nemyslím teraz dobu ľadovú. Ešte by sa na mojom hodnotení mohla odraziť sentimentalita, ale naopak som skôr nahnevaná, že z výbornej jednotky sa Sid, Diego a Manny dostali sem...

Mám pocit, že dvaja týpci sa dozvedeli, že aj v čase rozkladu môže telo vypúšťať plyny a muselo ich to neskutočne nadchnúť. A tak vznikol tento film. A keď už niekoho napadne natočiť niečo podobné, tak bizarnosť je na mieste, priam sa žiada. Scheinert a Kwan ňou rozhodne nešetria a v mnohých momentoch, aj keď som sa pri takmer všetkých sama seba pýtala, čo to sakra pozerám, je to zábavné. Ku koncu zaznel aj čisto facebookový citát, ktorý mi formou síce nebol po chuti, no z momentu na moment postavil snímok do iného svetla než len trápnej uletenej komédie. Ak vydržíte niekoľko nechutných scén, teda pokiaľ sa v nich nevyžívate, vo výsledku dostanete komédiu s trpkou myšlienkou, ktorá predsa len má niečo do seba. "Prečo som vo vašom telefóne?" "Prepáčte. Zdala ste sa mi naozaj šťastná a ja som nebol."

Caine, Keitel, Weisz a Dano na jednom pľaci, to nemohlo dopadnúť zle. Ale mohlo aj lepšie. Veľa momentov je skutočne kúzelných, hĺbavých. Už dlho som nevidela tak nádhernú kameru, bola som zvedavá na každý záber. Mladosť sa vyžíva vo filozofovaní o tom najzaujímavejšom - mladosti (nečakane), láske, priateľstve, starnutí, má jemný a trefný humor, pár symbolických scén. Znie to všetko naozaj dobre. A ono to proste nefunguje tak, ako by mohlo. Film celú dobu balansuje medzi originalitou a absurdnosťou, priamočiarosťou a náznakmi, akoby chcel zvládnuť viacero žánrov. A škrípe to.

Z komornej drámy sa zhruba v polovici vykľula fascinujúca štúdia manželského zväzku a nie len toho. Konkrétnymi situáciami veľmi vzdialená od reality (dúfam), ideou naopak nečakane blízkou a vypovedajúcou. Stupňujúca sa absurdita sprevádza celý film, sprvu pôsobí samoúčelne, no vyvrcholením v posledných pätnástich minútach dostáva úplne iný, možno až desivý význam. Vojna Roseových slová "prehnané" a "neuveriteľné" v slovníku nemá a vôbec jej nechýbajú. Aj USA môže prekvapiť. Douglas, Turner a DeVito nie, tí sú štandartne výborní, Danny aj na režisérskej stoličke.

So staršou tvorbou Allena nie som veľmi zoznámená, ale po Blue Jasmine som zvedavá na všetko. Nebudem tieto dva počiny porovnávať, pretože to je sto a jedna. Spolusledovateľ má predsa len pravdu, že pán režisér akosi senil...mäkne. Dej nie je úplne nezaujímavý, no postavy sú zúfalo nudné. Už po necelých 24 hodinách vám nepoviem, ako sa volala tá hlavná. A pritom všetci sa snažili, Eisenberg, Carell, Lively, aj Stewart potvrdzuje, že hrať vie a Twilight bol iba menší omyl. Woody sa snaží jeho špičkové dialógy a dobre vykreslené charaktery, ktoré tu jednoducho chýbajú, nahradiť kamerou a nádherným prostredím, čo sčasti funguje. V tomto prípade by mi presladený koniec neulahodil ako v Kúzle mesačného svitu, tak som naozaj rada, že sa o to film ani nepokúša. Strašne by som to chcela na tie tri hviezdičky vytiahnuť, ale ako si čítam čo som napísala, nepôjde to. Woody si zrejme splnil predsavzatie vzdať Hollywoodu hold a jeho obdivovatelia tam určite nájdu niečo čo ich nadchne, poprípade si to vsugerujú...

Toby Jones je druhý Simon Pegg, len o 13 cm nižší a pár kíl ťažší. Zvláštny zjav, ale jednoducho má niečo do seba. Neskutočne pozitívna, nenápadná záležitosť ktorá pomalinky odkrýva nie len príbeh jednoduchého, no zároveň pozoruhodného a vtipného človiečika. Veľmi mi imponovali skvelo vymyslené scény so skutočnými ľuďmi. Na otázku šťastia je napísaných milión článkov, úvah, rád, kníh - neexistuje asi nikto, kto by si ju už raz nepoložil. Ak sa ju niekto opýta mňa, za tento film ako odpoveď sa rozhodne nebudem hanbiť...

The Shallows vás naučí veľa vecí: Austrália je nádherná, žraloci bieli sú horľaví (je dosť možné že aj iné druhy žralokov) a že Vám GoPro môže zachrániť život. No zabudlo na akékoľvek vybudovanie atmosféry, napätia. Ba ani tá nádhera, ktorú Austrália ponúka, nie je využitá tak, ako mohla byť. Čakala som, že budem vzdychať aspoň nad kamerou, ani to sa nestalo. O thrillere a horore sa naozaj nedá hovoriť. A pritom je to taká škoda. Myšlienka, že vás od prežitia delí iba pár metrov a zároveň tak veľa je neskutočne zaujímavá. Jediné, čo stálo za to, bola Blake Lively, ktorá z ničoho urobila aspoň niečo a novodobý Wilson v podobe čajky. Ten bol najlepší.

Predtým, než skončil Janko Kroner tam, kde skončil, to bol jeden z najcharizmatickejších slovenských hercov súčastnosti. Hanba mi, že k jeho strýcovi som sa dostala až teraz. Jednoduchý príbeh slúži ako perfektný podklad na humorné situácie, vďaka krátkej stopáži tu niet hluchého miesta. Smiala som sa v podstate stále. Ani svojho pravidelného spoločníka nepočujem každý deň smiať sa tak nahlas. Za 62 minút som sa naučila, že slovenská kinematografia nie je taká zúfalá, aspoň nie ak siahnem o pár desiatok rokov naspäť a pripomenula si, že dej skutočne nemusí byť prekombinovaný, aby bol pútavý. A po rokoch som objavila pôvod známeho označenia "mrcha žena". ;)

Dlhšie som po tomto filme pokukovala, že čo to vlastne bude? Príchod Stanleyho Tucciho naznačil mrazivý thriller. Nepotreboval povedať ani slovo a naháňal strach. Peter Jackson sa však nevydal cestou istého úspechu - pokúsil sa do depresívnej a napínavej atmosféry natlačiť nejaký, citujem oficiálny text, "posmrtný príbeh". A už to šlo dole vodou...miestami sa zas objavil vrah, začalo to byť dobré a znovu ho vystriedala dievčinka pobehujúca po rozprávkovej krajine. Achjaj. Už dlho ma nijaký film takto nenahneval. Doslova vyplytvaná krásna kamera, výborný strih a bezkonkurenčný Tucci. So spoločnosťou nás dorazilo prevtelenie 14-ročnej slečny do inej slečny, nie preto aby sa rozlúčila s rodinou, ale aby dala pusu tomu najškaredšiemu hercovi z celého filmu. Ak by ste niekedy premýšľali nad otázkou, či môže byť niečo strašne dobré zároveň strašne zlé, The Lovely Bones je jasnou odpoveďou. Môže.