Merggie

Predstavte si, aký ťažký bol život Nemecka po prvej svetovej vojne. A teraz si predstavte, že vám tu predstavu niekto predostrie do bezútešne chladných a nepríťažlivých obrazov, v ktorých sa skrýva nekonečná čierňava. Pomyselný obraz vtedajšej reality však radšej ukončite tým, že zostanete pri onom obraze, aby ste neurazili 90 rokmi ošľahanú filmovú kritiku. Caligari má atraktívnu, špičkovú atmosféru, noirovo pochmúrny dej a k tomu množstvo nepravidelných geometrických útvarov, ktoré vás úzko prepadnú a pri istej konštelácii hviezd aj uspia do depresie. Dej je však pomerne statický, akoby smeroval do cieľa v čo najrozťahanejšom tempe, a napriek tomu mal istotu prvenstva. Kým sa za tú pomerne krátku metráž čosi udeje, aj človek zabudne, že ide o jeden z vrcholov začiatkov kinematografie. Kabinet doktora Caligariho je vrcholom hádam len preto, že bol prvý svojho druhu. Iné vysvetlenie pre onú "kultovosť" v jeho plochom portfóliu nedokážem nájsť. A to voči nemým filmom toho obdobia nemám predsudky, ale toto ma vyložene nebavilo. Jedna hviezdička je za parádneho Kraussa, druhá za to, že po 50 minútach film predsa len nabral spád. Dovtedy, to bol, bohužiaľ, len nemecký dobový výkrik, ktorý si radšej vypočujem v obrazoch Edvarda Muncha. Za prínos do kinematografie nedám tomuto filmu nič, koniec-koncov našiel by sa nejaký iný...

V prvom pláne je to film o somárikovi, o kríži, o svätej Barbare, o polovernej žene, a najmä o chlapíkovi, ktorého meno sa "blbo" skloňuje (je nesklonné, tým pádom ho nebudem spomínať, lebo to štylisticky rozbije celý text:-)). V druhom pláne je brazílska snímka podopretá náboženskými čačkami-bačkami. Na jednej strane sú kresťania, na druhej africkí prisťahovalci (pár storočí dozadu si určite túžili vydobyť nespiatočné lístky z Afriky do "kedysiportugalska"). Rozhorúčené skupinky sa pod brazílskym (aj keď sa vraj točilo v Salvadore, kde mohlo byť ešte teplejšie) slniečkom nejako nedokážu dohodnúť na tom, ktorý svätý je svätý, kto má pravdu a kto nemá, kto je diabol a kto nie je a ešte riešia množstvo iných dôležitých problémov z kategórie "religion classics". A kdesi uprostred, akoby mimo tohto sveta, sedí, kričí, presviedča, stojí i leží unavený Zé. Zo súkromia absurdného príbehu silno veriaceho vidiečana vstáva z mŕtvych kritická freska spoločnosti, ktorá bez servítok kritizuje aj modré nebo na nebi. To všetko za prítomnosti folklórnych hlasov, zvukov, nástrojov a neznámych hračiek, ktoré vyzerajú ako drevené perkusie. Nadčasový film. Bez pochyby. ps: A ten záverečný záber hore na kríž do neba, u la lá, magnifique :-)

Nemôžem inak než takto, lebo jednoducho nemôžem. Nešikovnosť celého herecpľacu aj s ostatnými porobencami za kamerou je spočiatku aj zábavná, ale po určitom čase psychicky unavuje. Možno s vínkom ruke by to bolo iné, ktovie. Každopádne, mňa najviac pobavili siahodlhé dialógy o ničom, v ktorých naplno žiarila debilita každej jednej zo zúčastnených postáv (nie hercov :-)). Tak ja neviem no, kto má kameru? Mohli by sme dačo natočiť, ne? ;-)

Bohužiaľ, skončilo to tak, ako som po 15 minútach predpokladal :-(...V tomto prípade mali radšej tvorcovia celý film citovo zintenzívniť a ponúknuť divákom šokujúce riešenie ako na podnose. A aj keby pre niektorých nebolo až také šokujúce, aspoň by sme všetci revali a bol by pokoj! Škoda tej zbrzdenej pointy a neschopnosti všetkých US vyšetrovateľov overiť si naozaj všetkých zúčastnených. Viac už nedám, lebo by som bol len jeden veľký spojler...

Som sklamaný preto, lebo som si tento film predstavoval ako horor, a preto, lebo som si ho predstavoval ako dobrý. Ono je to však len plochá nuda. Polohaluzné Coppolovo spracovanie ma oslovilo oveľa viac.

Videli ste už film, v ktorom pobehujú postavy s pozostatkami Ježiša Krista?

Nevidel som síce všetky filmy sveta, nevidel som ani jedno percento z nich. Ale došiel som k skutočnosti, že už nemusím vidieť žiaden, lebo som videl ten najlepší.

Zo začiatku dobré, nadupané, malo to myšlienku, tak prečo taký hlúpy koniec? Možno kvôli stupídnemu scenáru (to sa takto končí aj predloha?). Ten film skončil skôr, ako sa vôbec poriadne rozbehol. Škoda. Ten záver mi nedá...Stále mám pocit, akoby sa v dnešných filmoch snažili tvorcovia niečím nasilu zaujať. V Next to mal byť zrejme super koniec, po ktorom všetci padneme na zadok. Mal to byť záver, aký sa v bežnom filme len tak nevidí. Bohužiaľ, predstavenie sa nekoná. Ten koniec vyznel, akoby film nechceli a nevedeli dokončiť. Alebo sa minuli peniaze. Alebo už neviem...

Tento druh humoru ja príliš nepapám. Dosť nepodarený pokus o romantickú komédiu. Alebo to nebola romantická komédia? Čo to vlastne bolo? Najhorší film s Benom Stillerom, ktorý som kedy videl. Predvídateľné, miestami nechutné a neskutočne dlhé. Ale dajme tie dve hviezdičky, lebo párkrát som sa naozaj nečakane zasmial...

Pre mňa boli neznámi herci oživením zabehnutého kolotoča a samotný film sympatickým pokračovaním úspešnej jednotky, ktorej úspech si nejako nedokážem uvedomiť. Čo sa týka samotnej idey filmu, nič sa oproti jednotke nezmenilo. V prvej časti mi vadila teenage rovina, v dvojke zasa fakt, že som absolvoval jednotku a tušil som, o čo kráča. Nejde samozrejme o taký atraktívny kúsok, akým bola jednotka (najmä čo sa týka miestami absurdného scenára), ale svoju priemernú kvalitu určite má. Mimochodom, jedna vec bola v dvojke určite lepšia, a to milostné scény. To by však tvorcovia, ktorí sa snažia natočiť thriller, počuť určite nechceli. 50%