Merggie

Hudba bola fajn. To vieme všetci, dokonca aj tí, čo príliš neobľubujeme Čechomor a Nohavicu. Nepáčila sa mi však línia akože fantastického príbehu o človeku, ktorý len tak zmizne z tohto sveta. Nepáčili sa mi ani púštne orgie Jazza Colemana, ani stredná časť filmu, počas ktorej som upadol do letargie. Ani celé to dokumentačné pozadie filmu. Je toho jednoducho veľa, čo sa mi nepáčilo. Možno by z toho boli dva či tri dobré filmy, ale nie jeden ťažkopádne poskladaný, navyše s takou naivnou pointou, že dovidenia. Zmiznúť z tohto sveta sa dá aj originálnejším a veľkolepejším spôsobom, ako sa to dialo v Star Treku...Takmer tri hviezdičky. Za občasný humor a uveriteľný herecký výkon nehercov. Inak je to len jednoduchý zlepenec, ktorého identitu som nedokázal dešifrovať.

Milujem to sci-fi klišé, keď sa tlupa bezbranných ľudí trápi s nejakým inteligentným počítačom, ktorý buď rozpráva alebo chatuje s posádkou. Guľa je jedným z filmov môjho útleho detstva. Dodnes som si myslel, že ide len o nostalgiu, ale opak je pravdou. Tento film sa mi ozaj páčil, len škoda, že som si aj o kopec rokov neskôr pamätal, o čo pôjde. A možno práve tá logická predvídateľnosť videného je jedným zo záporov tohto filmu. Kto ho už videl, zameriava sa len na to, aby poodkryl nejaké chybičky v scenári a prekvapenie sa stráca kdesi v tmavej hlbočine. Film hodnotím vo svojej kategórii ako nadpriemerné sci-fi. Ako fajn film, ktorý si pozriem hocikedy, len sa obávam, že postupujúcim časom to bude horšie a horšie. Ale na druhej strane ide o film, ktorý sa mi ako jeden z prvých vryl do pamäte. A to nie je zlá vizitka.

Tento film jednoducho nemá chybičku. Čo ma po tom, že sa odvoláva na nepravdivé alebo nepravdepodobné udalosti??? Na tú lahodnú skladbu, ktorú mi na tri hodiny oddirigoval pred očami pán "akožemozart", jednoducho nezabudnem. Hulce mi pripadal ako poriadne strelený poloaristokrat, ktorý dokáže len dve veci. Napísať skvelú muziku a počas smiechu vydávať exportne rušivý zvuk:-) Ale výkon to bol takmer ako Mozartova hudba. Jednoducho b(B)ožský. Ani Hulcea ani Abrahama som pred uzretím tohto filmu nepoznal. Miloš Forman mi ich ponúkol zrejme v životnej forme a za tento malý darček mi ostáva jedine poďakovať, možno ticho závidieť a gratulovať s kyticou viedenských tulipánov. Ide totiž o jeden z najlepších filmov vôbec. A "čert vem" tie mýtické udalosti. Na pravdu máme encyklopédie. Film, to je v prvom rade zábava a otvorené ústa. Že to nechápete? Načuchnite k dielu...

Je to takých silných 60 percent. Herečky boli super, to je každému jasné, nebudem to rozpitvávať. Podaktoré piesne boli pekné, ale kazili mi dojem z vážnosti vyšetrovania. Jednoducho, ktosi tam zomrie a všetkým je zrazu do spevu. Som prívržencom detektívok a nie koncertov s detektívnou zápletkou. Bol to však film pekný, zaujal najmä svojou farebnosťou. Ale mám pocit, že aj napriek prítomnosti žien tento film paradoxne zaujme skôr ženy. Predsa len Baywatch je jedna vec a francúzsky inteligenťák je vec veľmi veľmi odlišná:-)

Vždy mi bol blízky životný štýl spisovateľov, ktorí sa zavrú niekam na vidiek, aby tam mohli napísať nejaké super dielo. Navyše Ozon presne vystihol môj ideál spisovateľky, ak teda berieme do úvahy zovňajšok. Bol som teda spokojný, ale to by môj ideál zrazu nesmel pochovávať dáku mŕtvolu v záhrade neďaleko bazéna alebo provokovať deduška v dôchodku svojimi genitáliami, či čo to bolo. Ozon sa snaží zaujať dlhými (občas sexi) zábermi, ale nejde mu to. Viac menej nimi film rozťahal a poetika bola fuč. Hm...dívať sa na sexi nahú blondínku je fajn, ale dívať sa na sexi nahú blondínku s vraždiacim balvanom je mi proti srsti. Otrepaný motív filmu mohol byť rozpracovaný lepšie. Aspoň tak ako zábery so zbytočne prehnanou (s)exotikou momentu. Pán vydavateľ mal pravdu, až také super to nebolo...

Psíky boli super. Herci svoje roly nezvládli, viac menej klonovali osadenstvo seriálu Scooby Doo. Tak som si hovoril, či film nemohli natočiť radšej ako dokumentárny trhák o superinteligentných psoch a nie celovečerný film, v ktorom idú superľudia po polroku zachraňovať neznámy osud najlepších priateľov človeka. A ešte k tomu s povestnou kvapkou pompéznosti a nekonečného priateľstva, ktoré vrcholí kdesi v dákom bare na konci sveta. Inak fajn film vhodný na rekreáciu. Na pohľad pekné, nebezpečné na premýšľanie.

Tento film je silný v tom, že ponúka širokú škálu pocitov. Varíruje ich od začiatku až do konca tak prirodzene, že o citovom vydieraní nemôže byť ani reč. Bohužiaľ, nesadla mi téma. Som síce liberál, ale pozerať sa 2 hodiny na transvestitu ma pri všetkej úcte neláka. Inakosť daného človeka však našťastie nie je v Raňajkách na Plute samoúčelnou, ale priamo rozvíja dej a stavia ho do pozície humorných chvíľ. Myslím si, že ide o lepší priemer s výbornou hudbou a s niekoľkými scénami, na ktoré určite nezabudnem. Spomeniem hádam vynikajúci začiatok filmu (3-4 minúty), či dilemu, kto zabije. Silný film, ale trochu mimo mňa.

Peter Weir mi jednoducho nesedí. Jeho atmosféru nemám rád, pretože sa do nej väčšinou (jedna výnimka existuje) nedokážem vžiť. Na hodinky som sa síce ani raz nepozrel, ale táto plavba ma napriek príjemnému zážitku nezaujala. Miestami mi pripadala príliš vyumelkovaná a predpísaná. Málo zvratov, vlastne takmer žiadne. Viackrát som sa trafil do toho, čo sa stane a to v mojom ponímaní filmu nie je príliš dobré vysvedčenie. Tešil som sa na psychologické vykreslenie postáv a ich pocitov, ale dočkal som sa iba detí v slzách a jednej samovraždy. Chýbal mi zrejme len onen povestný kúsoček citového vydierania a viac chytľavých námorníckých melódií. Crowe ma narozdiel od Bettanyho nepresvedčil, aj keď ho ako herca staviam do rangu najlepších. Za zmienku stojí rôzne nazeranie na svet hlavných postáv. Jedna miluje prírodu a jej vývoj, tá druhá zas akciu a priamy boj. Idú teda proti sebe, ale vždy ich spoja sláčikové nástroje. Po technickej stránke je film vynikajúci, chýba mu však myšlienka, ktorá nevyfučí z hlavy. Za tie scenérie to však určite stálo. 60%

V máloktorom filme máme možnosť vidieť neustály dážď. Nie žeby sa dej odhrával iba v exteriéroch, ale v Európe sú i také miesta, na ktorých zateká všade, kam sa pozriete. A ak rovno nezateká, tak aspoň kvapká. V kombinácii s topiacimi sa zvieratami vo vás môže tento film zanechať nebezpečne pochmúrny dojem. A to som na Triera naozaj zvyknutý. Konečné hodnotenie je možno pod úroveň, akou sa prvá časť európskej trilógie pýši. Dejová línia ma však vôbec nezaujala. Hviezdičky preto patria len obrazovému spracovaniu, zmyselnej kamere a originálnosti made by Trier. 50%.

Tento film je vynikajúci z viacerých dôvodov. Prvý: My ľudia dokážeme uveriť všetkému. Aj tomu, že existuje dokonalý nevinný trestanec, ktorý vďaka malým, ale dôležitým reformám vytvára z prísne stráženej väznice relatívne útulnú študovňu a idylické miestečko (odkiaľ sa z rôznych dôvodov ťažko odchádza). Dôvod číslo dva: Záporáci sú na pohľad hnusné stvorenia vhodné akurát tak na zmývanie. Preto vždy, keď je spektrum postáv čiernobiele, očakávame, že mat dostanú čierne figúrky. Stimuluje nás teda pocit, že sme v obraze, a že máme v našich citoch jasno. Dôvod číslo tri: Vzrušuje nás motív slobody a šíreho Pacifiku. Uvedomujeme si, čo máme a čo by sme mohli stratiť nejakým nepodareným výstrelom, či poobedňajšou pyrotechnickou párty. Číslo 4: Sme požierači prekvapení a bažíme po senzačných zvratoch. Číslo 5: Nikdy sme nevideli Morgana Freemana a Tima Robbinsa hrať životné výkony. Sme radi, že sa nám ponúklo danej pocty. Číslo 6: Sme náchylní na kecy o nádeji, aj keď vieme, že často vyprchá skôr ako zomiera. Číslo 7: Hlavným dôvodom úspechu tohto filmu je matematicky presné zosúladenie predošlých dôvodov. Tento film je jednoducho dôvod sám o sebe. Je to samá príčinná podstata filmu.