Merggie

Určite poznáte pocit, keď sa nejakým nedopatrením dostanete na koncert kapely, ktorú nepoznáte. Na odchod je neskoro, z mnohotisícovej masy sa len tak ľahko nedostanete. Všetci si okolo vás pospevujú, okamžite rozpoznávajú notoricky známe hity, vedia, kedy majú mávať vysvieteným smartfónom. Vy stojíte v dave ako tĺk a namiesto toho, aby ste poskakovali vedno s účastníkmi koncertu, čakáte kedy naprší a uschne. Ak sa Vám však kapela zapáči, radosť zo spontánneho zážitku nemá konca-kraja, po koncerte otravujete všetkých známych, vypytujete sa kamarátov, či kapelu poznajú. Ak ju nepoznajú, zapálite si sviečku, nech im pánbožko ich ignorantský prístup odpustí. Keď som si zapol koncert, z môjho obmedzeného pohľadu, neznámej kapely pod názvom Dave Matthews Band, už počas rytmu a tónov prvej piesne som na sto percent vedel, že chcem byť v newyorskom Central Parku. Neviem neviem vážení, či som niekedy v živote videl lepší koncert...

Ústredným negatívom tohto filmu je fakt, že vzťah medzi študentom, ktorý je o čosi starší ako jeho nohatá učiteľka, sa nijak nevyvíja, no napriek tomu sa v záverečnej fáze filmu jednoducho vyskytne. Navyše, ten vzťah, aspoň na strane slečny učiteľky nevyviera z možnosti voľby, ale zo zúfalstva zapríčineného tikotom biologických hodín. O Larryho minulosti sme sa nedozvedeli nič, takže jediné, čím si možno vysvetliť jeho hlúpučké správanie, je zrejme náklonnosť k Forrestovi. Dve hviezdičky za to, že sa film snaží byť milý a za zopár fórov, ktorých význam sa utopil v statickom scenári, no v momentoch, kedy zazneli, boli aspoň na chvíľu funkčné. Nuž a tie mopedy? Milota, krásota, gang jak vyšitý :)

Áno, život vie byť gýč. Pozitívny film, ktorý upokojí oči, zníži tlak, uspokojí uši a pohladí dušu. Vytúžený happy end, príroda hýriaca letnými farbami, zvieratká, Sigur Rós a šarkany vo vzduchu. Konečne som sa dočkal Hoppipolly v kontexte, ktorý som si počas jej harmonických tónov vždy predstavoval. Ak máte záujem, prečítajte si preklad textu onej islandskej piesne a hádam i vy skočíte bosý do mláky. Možno až potom oceníte gýč, z ktorého je síce príliš sladko, nuž, ale raz za čas? Prečo nie?