Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Krimi

Recenzie (141)

plagát

Věčný žid (1940) odpad!

Hodnotím nazlostený. Nehodnotím objektívne. Nedá sa. Nechcem byť tým, kto napíše, že je to úžasná propaganda. Tu treba voliť slová opatrne, a to je priveľká zodpovednosť. Napriek tomu, že je Ewige Jude zaujatý a hrozný film, je to aj, a to je asi z diváckeho hľadiska najdôležitejšie, príliš nudný film. Je ťažké uveriť tomu, že ešte i dnes sa snaží politická moc v niektorých krajinách bojovať národnou kartou. O čom potom sú tie dejiny? To sa nikdy nepoučíme? Nebojím sa prírody, globálneho otepľovania, bojím sa človeka ako takého. Dokázal totiž stvoriť film ako je tento. A to je strašné bez ohľadu na jeho kvality.

plagát

Once (2007) 

Neobyčajne hlboký zážitok. Veľa muziky za málo peňazí. Snáď najlepší hudobný film, ktorý som kedy videl. Jeho Love Story je podaná prirodzene, realisticky a nenútene. Ani neuveríte, že sa dívate na film. Je to taká malá reality show o dvoch obyčajných ľuďoch, ktorí spolu skúšajú nájsť šťastie. Tými ľuďmi by mohol byť hocikto z nás. Práve to dokonalé zosobnenie a dôveryhodnosť postáv, ich povrchná jednoduchosť a vnútorná komplikovanosť zároveň, nás k filmu nadobro pripúta. Film dopĺňajú nádherné piesne, ktoré krajšie a vhodnejšie ani byť nemohli. V jednoduchosti je krása. Je to síce otrepané tvrdenie, ale nič iné sa napísať nedá. Treba to vidieť. A samozrejme počuť.

plagát

Neuveriteľný deň (1993) 

No neviem neviem, dívať sa na jeden a ten istý deň dookola je riadny stereotyp, a aj keď nie som dobrý veštec, väčšinu vtipov som v tomto filme odhalil skôr, ako k nim vôbec došlo. Ide však o príjemnú romantickú komédiu, ktorá vás určite poteší svojou štipkou inteligencie (veď napokon, Bill Murray by si len tak v hocičom nezahral). Nápaditý námet, svišť a vynikajúci výber dvoch hlavných hrdinov sú zárukou príjemnej zábavy na dlhý zimný večer. Napriek všetkým kladom ma tento film nechytil za srdiečko. To je zároveň moja jediná významnejšia výčitka smerom k Ramisovi. Nešlo to ešte trošku ocukriť a zaobaliť do nepredpokladanejšieho konca? Veď už od začiatku je všetko jasné ako facka. Groundhog Day je netypicky inteligentná mainstreamová hračka zaobalená v typických žánrových pravidlách. Tvári sa príliš múdro, no vo svojej podstate je rovnaká ako jej ostatné napodobeniny.

plagát

Fahrenheit 9/11 (2004) 

Zábavný autorský dokument o sedliackom chlapíkovi, ktorý sa záhadne (rozumej nezákonne) dostal na prezidentskú stoličku. Samozrejme, pre Moorea nie je záhadou zrejme ani liečebný účinok kolenného pásu doktora Levina, a tak nám ego Georgea W. vykreslí a poobviňuje, ako najlepšie vie. Len škoda, že sa okolo Buša všetko točí tak dôsledne, až to začína byť podozrivé a konšpirácie sú zamotané, až im neuveríte. Moore si mohol odpustiť aj tie "materinské náreky" v závere filmu. Ale dajme tomu, zatlačil na pílu. Prečo Moore nenaznačil aj fakt, že každá iná vojna (nielen tá iracká) je úplne zbytočná, je pre mňa záhadou. Mohol to byť omnoho výpovednejší a humánnejší dokument. A mohol byť koniec koncov i kratší.

plagát

Začarovaná Ella (2004) 

Volovina nad mraky, ale zábavná. Farieb je v Zakliatej Elle snáď viac ako dokáže príroda namiešať. Štúdio je vypuklé jak sviňa, samá umelina. Za pozornosť stojí niekoľko pozoruhodných moderných prvkov v záhadnom svete rozprávok (no napríklad taký eskalátor), ktorý oživil inak trápne bežný rozprávkový príbeh. Popoluškovský motív zrejme tak skoro nevymrie, a kým nevymrie, dovtedy sa budeme môcť pokochať krásnymi outsiderkami, ktoré sa napokon aj tak vždy dokopú k šťastnému koncu. Možno by pre oživenie publika bodla nejaká popoluškovská tragédia. No ale na druhej strane, to by sme sa príliš nezabavili...Mimochodom, kto boli tí červení spajdrmeni, ktorí v závere filmu bravúrne vstúpili na scénu štýlom požiarnika Sama?

plagát

Všetci prezidentovi muži (1976) 

Pre mňa, študenta žurnalistiky, je tento film príkladom, na vlne ktorého by som sa mal nechať unášať. Samozrejme vecná komplikovanosť príbehu, neustále vysvetľovanie, množstvo mien a názvov funkcií, ktoré k daným menám prislúchajú, ma od sledovania tohto filmu takmer odradili. Vydržal som a neľutujem. Je to taký veľký nomenologický miš maš, na konci ktorého stojí jedno jediné meno. To vám je teda film, keď za jedným menom stoja všetky ostatné. Tým druhým menám sa potom ťažko vysvetľuje vzťah k tretím menám. A potom tu máme tých, ktorí nechcú nič povedať priamo, tak hovoria v náznakoch a vám nezostáva nič iné, len si mená vytvoriť a skúsiť hádať. To je potom slávy, keď sa tie mená prevalia. A navyše, tie druhé mená sa samé neprezradia, sami si ich musíte zistiť. Zrejme žiadna získaná informácia v živote novinára nie je jednoduchá, Pakulov film však poskytuje studnicu komplikovaných zistení, ktoré si potom po večeroch musia kontrolóri demokracie dávať dohromady. Najväčšou devízou filmu je teda paradoxne jeho autentickosť. Ide o film, ktorý poskytuje mnohým ambicióznym novinárom jednu z možností, ako sa dostať k veľmi nebezpečným informáciám. Mimochodom, Woodward a Bernstein získali za svoju záslužnú prácu Pulitzerovu cenu (1973).

plagát

Nepríjemná pravda (2006) 

Až mi prišlo ľúto, že sa do Bieleho Domu nedostal Al Gore. Kultivovaný, rozhľadený a vzdelaný chlap. Voči globálnemu otepľovaniu som bol do zhliadnutia tohto filmu odmeraný. Každodenné informácie a sezónny tlak médií mi liezol na nervy. A ešte k tomu ten otravný Greenpeace, ktorý som videl všade, kam som dovidel...Dnes považujem globálne otepľovanie za fakt, a aj keď do Greenpeacu, ani inej podobnej organizácie vstúpiť nemienim, Nepríjemná pravda mi otvorila oči. A verím, že ich otvorila aj tým, ktorých sa to bezprostredne týka. Ja totiž príliš veľa emisií nevylučujem. Veď nevlastním ani vodičský preukaz. Nič však, bohužiaľ, nie je vylúčené, tak keď raz oceány predsa len zalejú svet, na dvere mi neklopte. Pravdepodobne budú tým posledným člnom, ktorý ma drží nad hladinou.

plagát

Vreskot (1996) 

Skvele zvládnutá vyvražďovačka z polovice 90. rokov, ktorá otvorila priestor na nakrúcanie všetkých ostatných spravidla menej vydarených napodobenín. Vreskot je horor prepletený ironickým i situačným humorom, na ktorý tak skoro nezabudnete. Veď si vezmite napríklad tú masku vraha. Nie je strašidelná i smiešna zároveň? Craven dokonca zabŕdol i do sféry romantiky, no i z tej si robí metatextové orgie: Celý život je len film, ale žáner si nevyberieš. Pre niekoho je Vreskot nevýznamný film, ja si myslím opak. Toto Cravenovo dielo hrôzy /ani ja by som veru nemal preháňať:-)/ je zásadné minimálne zo žánrového pohľadu. Craven ním horor nasmeroval do komerčnejšej sféry ako bolo dovtedy zvykom. Výsledok jeho snaženia stále pretrváva. Veď sa len pozrite, čo dnes ťahá ľudí do kín. Už to dávno nie je Jack a Rose, ale motorová píla. Dnešné kvázi horory sú akoby bez duše, bez hereckej oddanosti. Craven zvládol skvele i výber hercov. Monica z Priateľov si zahrala mediálnu "bitch", Drew za 10 minút filmu podáva výkon, s akým som sa u nej ešte nestretol, psychopatickí psychoši naozaj pôsobia ako psychopatickí psychoši a úžasnej Neve Campbell uveríte každú vetu, dokonca i tie v titulkoch. Takých dobrých hercov som v súčasných hororoch ešte nezažil. Vreskot si podľa mňa pozornosť zaslúži. A to som mal predsudky...

plagát

Spojenec (2006) 

Bol to taký žánrový guláš. A s miernym časovým odstupom musím skonštatovať, že to bola aj nuda. Banková lúpež, ktorú by snáď ani malé decko nevzalo vážne. Starý chlap, ktorý sa obohacoval na obchodoch s nacistami niekedy pred vyše polstoročím. Čože??? Rozuzlenie, ktoré má byť šokujúce, ale mňa skôr rozosmialo a krútil som hlavou, čo bolo na tomto filme také super. Herci boli v poriadku. Veľké mená, zahrali svoj štandard. Ale čo tie postavy? A tá minutáž? Nedalo sa to trochu zhustiť? Veľa sa pýtam, to nie je dobré znamenie...

plagát

Gorila Joe (1998) 

Krásna Charlize Theron v úlohe Jill, ktorá si vždy dokáže nájsť pochopenie pre Joea - velikánsku gorilu. Vychádzajú spolu výborne, no všetko sa komplikuje po príchode do kalifornskej ZOO. Nemení sa vzťah, ale rozsah výbehu. Joe sa stáva atrakciou i terčom zároveň. Zálusk na mäsko má totiž kadekto. A tak prichádza Rade Šerbedžija, vďaka ktorého intrigám sa LA poprevracia naruby. Znie to ako rozprávka, ale je to naozaj tak. Dokonca je v tom aj pomsta. Vynikajúci casting, naivný príbeh, ale určite pútavejší ako ten s veľrybou. Samozrejme, záverečnú dobročinnosť si tvorcovia mohli odpustiť, ale na mňa to zabralo. Som asi nejaký precitlivelý. Ozaj, rád by som vedel, kde sa počas nakrúcania zdržiaval Michael Clarke Duncan. Je tiež mocný, urastený a ľudia mu spočiatku nedôverujú!