danodo

10/10 Viac než hudobnú drámu mi to pripomínalo krvavý hudobný horor, plný psychopatov, kde vás miesto tradičných hororových ľakačiek viac vydesí zdvihnutá ruka dirigenta. Toho tu neskutočným spôsobom stvárňuje J.K. Simmons v roli najväčšieho zloducha od dôb, kedy ľudstvo začalo veriť, okrem boha, v existenciu diabla. Celým filmom sa nesie veľké napätie a vďaka skvelej kamere som mal problémy odtrhnúť zrak od obrazovky. Jazz mi je, ako hudobný žáner založený na komplikovanosti a technickom prevedení, dosť blízky a preto ma baví už len sledovanie hudobníkov hrajúcich na svoje nástroje (v žánri ako napríklad pop by ma to nebavilo ani omylom). Navyše film nie je dlhý a preto ani nemá šancu nudiť. Poznámka na záver - mne, ako amatérskemu hudobníkovi a skladateľovi, by bolo proti srsti učiť sa do dokonalosti skladby niekoho iného, nech by boli akokoľvek dokonalé, pretože každý hudobník by mal predovšetkým rozvíjať svoju vlastnú kreativitu a vytvoriť si tzv. "vlastnú tvár". To mi počas celého filmu trochu prekážalo a aj kvôli tomu som mal problém, stotožniť sa s hlavným hrdinom, ktorému išlo o to byť čo najrýchlejší a najpresnejší, ale uvedomujem si, že o tom film asi ani nemal byť. EDIT: Po 5 rokoch a druhom pozretí zvyšujem z 9 na 10/10.

6/10 Kým prvá a druhá časť série REC boli pre mňa skvelé horory s množstvom desivých a zapamätania hodných scén, REC 4 je iba pekne nakrútený (s občasným zbesilým strihom, pri ktorom takmer nič nevidieť), ničím výnimočný horror/thriller s minimom strachu alebo nejakých ľakačiek a nesympatickými hercami. Jediným spojením so spomínanými prvými dvoma filmami je okrem témy šíriaceho sa vírusu, stále krásna reportérka Ángela, ktorá mi už pripomína Ripleyovú z Alien série, keď sa už v treťom filme nedobrovoľne stretáva s infikovanými. Tentokrát však na mori, v tankeri s posádkou vojakov a vedcov, ktorí sa opäť snažia prísť na to ako vírus zastaviť, čo sa im opäť nedarí a tak je o krvavú akciu postarané. Bohužiaľ sa tu ale nenachádza nič, čo by stálo za zmienku, pokiaľ ste videli aspoň nejaký zombie film a tak jediné na čo si spomínam, sú otrasné digitálne opice a ich porcovanie závesným lodným motorom.

10/10 Moja najobľúbenejšia gangsterka z 80. rokov, ktorá ma zaujala predovšetkým dejom odohrávajúcim sa v zaujímavom (a nie až tak často používanom) prostredí slnečného Miami, hýriaceho mnohými farbami. V ňom sledujeme príbeh vzostupu a pádu Tonyho Montany, ktorý sa nezastaví pred ničím na svojej ceste k moci. Najväčším ťahákom celého filmu je práve postava Montany, v podaní Al Pacina, ktorý predviedol neskutočný herecký výkon a zobrazil jedného z najzaujímavejších záporných hrdinov v kinematografii, s ktorým by sa nikto nechcel zapliesť. Jeho maniakálny prejav zatieňuje hocikoho, kto sa s ním práve nachádza na obraze a ten kto mu skríži jeho plány len ťažko prežije. Za zmienku stojí tiež skvelá kamera a ako bonus mnohé krvavé scény. Navyše dej nie je príliš komplikovaný a aj keď sa tu nachádza dosť postáv, oproti Krstnému otcovi nemá až tak prepletené vzťahy. Jedinú vec, ktorú by som na filme ešte zlepšil je tak hudba - síce skvele sa hodiaca, ale povedal by som trochu zameniteľná, s iba pár zapamätateľnými momentmi. Inak sa jedná o skvelý a zábavný film, ktorý si vždy užívam.

Clone Wars som zatiaľ nevidel a povedal som si, že by nebolo odveci trochu si skrátiť čakanie na nový film. Začal som preto s najnovším animovaným seriálom zo sveta Star Wars a neľutujem. Práve naopak, je to celkom zábava, hudobné motívy z filmov automaticky zvyšujú úroveň čohokoľvek z univerza, jednotlivé diely sú dosť krátke na to, aby to nudilo a po čase som si zvykol aj na ústrednú partiu rebelov. Každý z nich má dostatočne jasnú úlohu a postavenie v partii, aj keď sa nedá povedať, že by prechádzali nejakým vývojom, snáď sa to v budúcnosti rozvinie. Najväčším problémom seriálu tak zostáva otrasné vizuálne stvárnenie postáv (očividne kvôli detským divákom) a v porovnaní s filmovou sériou nie príliš detailného prostredia. Druhým problémom je potom inteligencia nepriateľov, hlavne stormtrooperov, ktorí majú obrovské problémy trafiť sa do niekoho. Ak by sa dotiahli tieto nedostatky a celé by to bolo poňaté najlepšie ako hraný seriál, neváhal by som dať päť hviezd. EDIT 2018: Tak mám za sebou poslednú časť poslednej série a musím povedať, že túto sériu som pozeral už len zo zotrvačnosti, pretože inak bola maximálne priemerná a nezaujímavá. Kľudne sa seriál mohol ukončiť už po tretej sérii a o nič by sme neprišli. Ak by som mal nejak zhodnotiť celý seriál, tak poviem, že začal priemerne, potom sa začali diať celkom zaujímavé veci a nakoniec to spadlo opäť do priemeru. Oplatilo sa to pozerať asi len kvôli tomu, že to patrí do nového kánonu a človek tak potom môže mať pri budúcich príbehoch širšie súvislosti.

8/10 Film, ktorý si v budúcnosti budem pamätať hlavne kvôli pôsobivej kamerovej práci. Tá je pre mňa hlavným motorom filmu, pretože to čo zachytáva úprimne nie je až tak vydarené ako by som si prial a úplne chápem ľudí, ktorým to nesadlo, no mňa to aj napriek tomu bavilo väčšinu času a myslím, že dosť tomu napomáhali skvelé herecké výkony. Spočiatku ma to dosť vtiahlo do deja, s pribúdajúcimi postavami sa dodalo na intenzite a dramatickosti, avšak v poslednej tretine už tomu dochádza dych a záver nepovažujem za dostatočne naplňujúci. Mimochodom to bubnovanie, ktoré doprevádza značnú časť filmu a mnohých otravovalo, mne prišlo ako zaujímavý spôsob ako dodať potrebnú nepohodu, ktorá je spätá s hlavnou postavou. Každopádne je to výnimočné dielo.

10/10 Majstrovsky vizuálne stvárnená sci-fi klasika s neskutočnou atmosférou pochmúrneho, upršaného, neónmi osvetľovaného veľkomesta z teraz už nie tak vzdialenej budúcnosti. Film s jednoduchou zápletkou, ale o to filozoficky bohatšou. Téma umelej inteligencie a jej schopnosti dosiahnuť city a emócie dosiaľ asi nebola lepšie spracovaná. Veľkú zásluhu na tom má hlavne herecké obsadenie replikantov na čele s Rutgerom Hauerom, ktorý hrá na plné obrátky a jeho záverečný monológ vo mne rezonuje ešte dlho po každom jednom pozretí filmu. Pri sledovaní mám problém rozhodnúť sa komu fandím viac - či Deckardovi, v podaní tradične výborného Harrisona Forda, ktorý si vpodstate len plní svoje povinnosti alebo Battymu a zvyšných replikantov za ich snahu žiť. Nakoniec je mi to aj tak jedno a užívam si hlavne vizuálnu stránku, ktorá spolu so Star Wars, patrí medzi špičku v navodení pocitu, že to čo vidím je tak futuristické, že tvorcovia sú snáď z inej galaxie. To isté by sa dalo povedať aj o zvukovej stránke filmu, v ktorej vládne Vangelisova elektronická hudba a rôzne zvukové efekty. V kombinácii s obrazom tmavého prostredia vytvára zvláštnu melancholickú až depresívnu atmosféru, čo mňa ale o to viac priťahuje. Jediným záporom filmu je, možno aj vďaka ambientným plochám, istý uspávací efekt, ak to pozerá niekto unavený. Okrem toho mi prišla dosť nevyužitá postava E. J. Olmosa. Všetky nedostatky ale vynahrádza koniec filmu... teda ak dovtedy nezaspíte.

10/10 Spolu s druhou časťou je toto moja najobľúbenejšia akčná komédia z 80. rokov. A to aj napriek tomu, že tá zápletka a hlavný záporák nie sú nič extra, no získala si ma hlavne vďaka kombinácii geniálnej ústrednej dvojice, ich hlášok (tu musím vyzdvihnúť skvelý slovenský dabing, aj keď neviem nakoľko presný oproti originálnemu zneniu) a predovšetkým výborne sa hodiacej a atmosféru dotvárajúcej hudby. V nej dominuje saxofón a Claptonova gitara, ktoré spolu akoby predstavovali odlišné charaktery hlavných postáv. No rovnako ako nástroje tak aj Rigs s Murtaughom musia spojiť svoje sily a naučiť sa vychádzať jeden s druhým. Z ich vzájomnej interakcie tak plynie väčšina humorných,ale aj emotívnych scén a v konečnom dôsledku tak vytvára jednu z najlepších filmových dvojíc v jednej z najlepších filmových sérii v kinematografii. Okrem toho je prvý diel asi najmenej humorný z celej série a práve preto sú ostatné časti tiež skvelé - pretože autori sa nevyčerpali už nazačiatku a mali sa kde posunúť ďalej. Kombinovaním s prvkami, ktoré tu nie sú až tak zastúpené a postupným pridávaním postáv v ďalších dieloch dosiahli dokonalý príbeh, ktorý má skvelý začiatok a dôstojný koniec. Tento film je teda predovšetkým o Rigsovi a Murtaughovi v najčistejšej podobe.

5/10 Jedným slovom sklamanie. Pôvodný film patrí medzi moje najobľúbenejšie komédie (aj keď sčasti za to môže nostalgia a skvelý slovenský dabing) a práve preto sa zdráham uveriť, že toto natočili tí istí režiséri. Nápad natočiť priame pokračovanie nebol vôbec zlý, takisto poňať to ako road movie, práve naopak, tiež by som to tak spravil, pretože si myslím, že inak by to ani nefungovalo. Hlavný problém je v tom, že tu vôbec nefungujú humorné scény, resp. väčšina z nich je založená na mojom najneobľúbenejšom druhu humoru - fekálnom. V pôvodnom filme boli také scény možno dve, tu akoby sa s nimi roztrhlo vrece a nie a nie skončiť. Druhý problém je v tom, že v Blbý a blbší bol dej založený na ikonických a ľahko zapamätateľných scénach, ktoré sa vryli do pamäti, teraz je film zložený zo scénok, ktoré sú prinajmenšom zabudnuteľné, ľahko zameniteľné a niektoré by som radšej z hlavy vymazal. Jediným pozitívom na celom filme je návrat dvojice Jim Carrey a Jeff Daniels. Obaja sú ešte stále takí istí blázni a nepopieram, že ich postavy sú stále rovnako vtipné, aj keď Jeff je už viditeľne zostarnutý, ale prostredie v ktorom sa pohybujú a ich interakcia s ostatnými postavami vôbec nefunguje. S tým súvisí aj posledný problém - ostatné postavy. Jediná vedľajšia postava, ktorá za niečo stojí je postava hľadanej dcéry, ale okrem toho tu sú tu bezvýznamné až priam neznesiteľné charaktery. Nech sa autori nehnevajú ale u mňa je toto zhruba na úrovni Blbý a ešte blbší: Ako sa stretli. EDIT: Po druhom pozretí pridávam 5% navyše za rovnaký (skvelý) slovenský dabing ústrednej dvojice ako v prvej časti.

10/10 Geniálne dielo, ktoré ma aj po viacerých pozretiach neprestáva inšpirovať svojou dokonalosťou. Film sám o sebe je akoby mimozemský monolit, ktorý sa bez ohľadu na čas proste zrazu zjavil vo svete filmu a ľudská myseľ ho môže len ťažko pochopiť. Môže len sledovať výnimočné, až hypnotické spojenie obrazu a hudby. Je to jedno z mála starších diel, ktoré predčili dobu nie o pár rokov ale možno ani desaťročí a verím, že bude mať stále čo povedať alebo aspoň zaujať aj vo vzdialenej budúcnosti. Osobne ma najviac baví kompozícia jednotlivých scén, spojenie farieb, tvarov a pohybu. Ak by sa celý film rozobral na jednotlivé snímky, tak každý z nich by bol rovnako dokonalý ako celok. Takisto hudba skvele dopĺňa obraz a klasická hudba ešte nikdy predtým nepasovala k niečomu viac, než k záberom na rotujúcu vesmírnu stanicu. Priznám sa, že záver filmu je jediná časť, ktorá okrem toho, že je zložitá, až nemožná na pochopenie, je tiež až vysiľujúca a ťažká na udržanie pozornosti bez toho aby sa človeku samovoľne nezatvárali oči. Dá sa to ale prežiť a nie je to žiadny veľký zápor.

9/10 Celkom jasne si spomínam ako som to pozeral po prvýkrát, veľa informácii som o tom nemal a rozmýšľal som aký je to vlastne žáner, pretože som mal taký dojem, že Willymu zrazu prepne a všetkých naokolo vyvraždí, obzvlášť po scéne s veveričkami. Našťastie pre detských divákov sa nič také nestane, no aj tak sa celým filmom nesie zvláštna pochmúrna atmosféra, ktorá je ale typická pre väčšinu Burtonových filmov. Willy Wonka je nakoniec celkom sympaťák aj keď podivín, tak trochu blázon a neviem si predstaviť lepšiu hereckú voľbu než Johnny Depp, ktorý svojimi grimasami a gestikuláciou vyrobil ďalšiu nezabudnuteľnú postavičku. Postavy detí sú správne otravné a je radosť sledovať akým ďalším spôsobom sa samé diskvalifikujú. Škoda len, že po odchode detí z továrne sa príbeh tak trochu vytratí do stratena a je už skôr poučný než vtipný. Mimochodom pesničky sú podarené v originále aj v českom dabingu.