danodo

7/10 Ešte po premiére by som tvrdil, že je to najlepší X-Men film. Po druhom pozretí ma to ale bavilo o dosť menej. Pravdepodobne bude chyba v príbehu, pretože od premiéry som si pamätal skoro všetko čo sa vo filme objaví a kedy sa to objaví. Čiže moment prekvapenia fungoval len prvý krát. Zápletka filmu založená na cestovaní časom je stále to najlepšie čo tento film ponúka (spolu s Quicksilverovými scénami). Za tým nasleduje kombinácia starých a nových hrdinov, no všetko ostatné je také... mdlé. Dalo by sa povedať aj nudné, no nepovedal by som, že som sa nudil. Skôr som nebol prekvapený tým čo sa práve deje. Wolverine vo svojej tradičnej polohe, opäť sa rieši vzťah profesora X a Mystique, no a zvyšní mutanti akosi nemajú čo povedať. Navyše ani po vizuálnej stránke sa nič zaujímavé nedeje, ale to sa nedeje skoro v žiadnom filme obsahujúcom členov X-Men. No a na to, že dej filmu sa odohráva v 70. rokoch, sa filmu ani na chvíľu nepodarilo preniesť ma do tejto éry. Možno aj vďaka divnej digitálnej kamere. Po zaujímavej zápletke ma tak ešte zaujal hlavne herecký výkon hlavných hrdinov (Magneto, Xavier), ktorí svoje role podávajú celkom presvedčivo. V konečnom dôsledku žiadna sláva, ak ma letný blockbuster zaujme len spomínanými vecami. Čo už, séria X-Men asi nikdy nebude patriť medzi moje obľúbené. Poznámka – pôvodne videné v kine v 3D s českým dabingom.

6/10 Strašne umelý film. Dosť ťažko sa to hodnotí, pretože sa na to nedajú použiť bežné kritéria ako pri „normálnych“ filmoch. Mnoho základných vecí, ktoré by film mal obsahovať tu buď absentuje (vzťah k postavám a ich miera dôležitosti) alebo sú potlačené na minimálnu mieru (humor, napätie,... logika). Jediné čo potom zostane je akcia, ktorá je založená predovšetkým na deštrukcii. Týmto slovom by sa dal označiť celý film. Postavy tu nie sú dôležité, a to ako ľudské, tak ani robotické. To na čom Bayovi záleží je jedine deštrukcia – efektné výbuchy, nárazy a rozklad všetkého až na atómy, to tu hraje prím. Treba ale povedať, že aj keď sú postavy opäť ploché a bez väčšej charizmy (už je to asi Transformers trademark), tentokrát sú aspoň viac-menej sympatickejšie než v predošlých častiach. Hlavná vec, ktorá si v tejto časti zaslúži pochvalu, je dizajn a architektúra mimozemských strojov. Hlavne časť príbehu odohrávajúca sa na Lockdownovej lodi je vizuálne neskutočne prepracovaná. Vidno, že na vizuálnych efektoch musel pracovať tím snáď o veľkosti väčšieho mesta. To sa dá vlastne povedať o celom filme, ktorý je preplnený rôznymi detailmi, ktoré ľudské oko v danom momente ani nestihne registrovať. Na druhú stranu nestihne registrovať ani niečo ako príbeh. Ten tu spolu s postavami tiež hrá druhé husle. Viac než pri ktoromkoľvek filme tu platí, že sa dá užiť len ak sa vypne mozog. Poznámka na záver – pôvodne videné v kine v 3D s českým dabingom. Po druhom pozretí v domácom prostredí je zážitok znateľne slabší. V kine bol zážitok posilnený hlavne vďaka ohlušujúcim zvukovým efektom, keď sa triaslo celé kino + 3D bolo tiež nadpriemerné.

2/10 Už aj prvá časť bola pomerne nudná, ale aspoň mala nejakú atmosféru a moment prekvapenia, keďže celý film bol zaplnený náznakmi, čo sú vlastne zač tie príšery. Pokračovanie ale s prvým filmom nemá takmer nič spoločné, samozrejme okrem názvu. Ak by toto bola divadelná hra, tak príšery by boli akurát nakreslené na najzadnejších kulisách, niekde pod obrázkom slnka. Áno, až takú dôležitú úlohu tu v tomto filme hrajú. Z nepochopiteľných dôvodov totiž príbeh vôbec nie je o príšerách, ale o nesympatických amerických vojakoch s nulovou charizmou, ktorí bojujú proti rebelom na pozadí post-apokalyptického sveta, ktorý vyzerá presne ako súčasné arabské mestá. Okrem nejakého zmysluplnejšieho príbehu tu chýba aj niečo viac, čo by to mohlo zachrániť, napríklad humor, napätie alebo aspoň lepšie gore. Podľa traileru to vyzeralo na celkom slušné pokračovanie plné akcie a boja s gigantickými monštrami, no očividne som sa nemohol viac mýliť. Tých 20% dávam len za snahu a celkom slušné efekty.

9/10 To bola jazda! Málokedy sa mi stáva, že po skončení filmu ešte pozerám celé záverečné titulky, ale toto bola práve tá výnimka, pri ktorej som sa ani po úplnom konci filmu ešte chvíľu nevedel zmieriť s tým, že už je fakt koniec. Toto je prípad filmu, ktorý ma dokázal úplne nabiť energiou a najradšej by som si v tej chvíli tiež skočil z lietadla... samozrejme s padákom. Škoda len, že tesne pred spánkom je človeku taká energia na nič. Najbližšie si to pozriem asi v ranných hodinách. Každopádne je to úžasný film plný akcie, živelnosti a až Cameronovskej precíznosti (podľa niektorých informácii sa na scenári podieľal aj sám J. Cameron) v réžii ale aj príbehu. Tak isto herci sú skvele vybraní a napríklad pre mňa je Swayzeho rola v tomto filme asi jeho najlepšia. Zaujímavým zistením tiež bolo, že Swayze tu hrá záporáka, zatiaľčo Busey, ktorého mám zafixovaného ako herca, hrajúceho záporné postavy, tu hrá kladnú postavu. A celkom som mu to aj veril. Celkovo je skoro všetko vo filme dosť uveriteľné, neprepálené a snáď aj logické, čo pri väčšine filmov s nálepkou „akčný film z 90. rokov“ celkom neplatí (napríklad taký Con Air je síce podobne naplnený energiou, akciou a zábavnosťou, ale že by bol aj nejak chytrý sa povedať nedá). Zostáva mi už len spomenúť hudobnú zložku filmu, ktorú tvoria predovšetkým dobové rockové skladby, ktoré tak trochu predvídateľne dokresľujú atmosféru surfingu, ale vo všeobecnosti aj iných extrémnych športov, no a tiež sú tu prítomné skvelé atmosférické plochy, ktoré ešte viac umocňujú majestátnosť parašutistických scén, čo mi v konečnom dôsledku dokázalo vyrobiť slušnú husiu kožu. Dúfam, že sa to bude dariť aj pri opakovaných pozretiach a výsledné hodnotenie bude len rásť.

10/10 Jediný film, ktorý ľutujem, že som nevidel v kine, keď som mal možnosť. Na druhú stranu, aj keby som ho v čase premiéry videl, aj tak by to na mojom hodnotení nič nezmenilo, pretože nad 100% sa už nedá ísť. Ten film ma baví vždy keď si ho pozriem a to bez ohľadu na to v akom formáte, pretože ma vždy dokáže spoľahlivo pohltiť. Mohol by som tu ospevovať každý aspekt filmu, no bolo by to zbytočné, pretože pre mňa je celý film aj v každom jeho detaile dokonalý, preto radšej spomeniem veci, ktoré ho robia výnimočným. V prvom rade je to prostredie, v ktorom sa dej filmu odohráva. Pandora je skutočne nádherné miesto (hlavne v noci) s fascinujúcim ekosystémom s množstvom prepracovaných živočíchov a rastlín. To je príjemná zmena oproti väčšine filmov z rovnakého žánru, kde sú zobrazované predovšetkým futuristické veľkomestá, či vesmírne stanice. Vo viacerých ohľadoch mi príde na rozum napríklad taký Blade Runner, ktorý by sa dal považovať za presný opak sveta Pandory. Jeden z týchto ohľadov je aj pocit, ktorý daný svet vyvoláva. Pokým svet Blade Runnera je bezútešné, depresívne miesto, v ktorom majú chuť žiť akurát stroje, vo svete Avatara je radosť žiť a to aj napriek tomu, že, ako je to vo filme aj viackrát spomenuté a ukázané, ide o dosť nebezpečné miesto. Samotná Pandora by ale nemala až taký efekt, keby nebola zvýraznená hudbou Jamesa Hornera, ktorý predviedol (na moje počudovanie), že dokonalý soundtrack sa dá vytvoriť aj s použitím a zrecyklovaním snáď polovice všetkých hudobných motívov, ktoré už predviedol (aj opakovane) v iných filmoch. To je celkom unikát. James Cameron zase (neprekvapivo) dokázal, že s použitím svojich prirodzených vlastností ako precíznosť, sebavedomosť a filmárska úprimnosť, je možné vydať ďalší päťhviezdičkový film, v ktorom akčné scény a digitálne efekty nepôsobia samoúčelne, ale slúžia výhradne k autentickejšiemu vykresleniu príbehu. Príbehu, ktorý je síce jednoduchý a nie veľmi originálny, ak by bol popísaný len formou textu, no v Cameronovom podaní na to ani nie je čas uvedomiť si to, pretože nejakým spôsobom robí z tej neoriginality dosť čerstvú vec. Je pravda, že príbeh Avatara je variáciou na niektoré staršie filmy, no napríklad v porovnaní s väčšinou filmov z žánru krimi, kde sa nejaká zápletka spracúva už po tisíci krát, je to fakt zanedbateľné. Na záver musím spomenúť aj často vytýkanú vec, ktorou je ekoposolstvo filmu. Môj názor – kiežby som ho videl aj v ďalších filmoch a veľkoflmoch z tohto, ale aj iných žánrov, pretože je to vec, na ktorú veľa ľudí zabúda... až kým im to nepredhodí pred oči taký Cameron, ktorý si môže dovoliť do svojich filmov vložiť hocičo a svojou vplyvnosťou možno niekoho aj osloví.

6/10 Film doslova natlakovaný akciou, v ktorom nie je čas zastaviť sa a premýšľať. Potešila ma kopa známych hercov, ale už menej to, že nikto z nich nedostal veľa priestoru. To sa týka najmä Buscemiho, ktorému som jeho postavu údajne najväčšieho psychopata neuveril ani na okamih. Vlastne všetci trestanci v lietadle sa skôr chvastali, než že by svoju povesť aj nejak dokázali, teda až na hlavného hrdinu Nicolasa Cage, v jeho klasickej roli utlačovaného dobráka, tentokrát obohateného o parochňu s dlhými vlasmi. Filmu dosť napomáha aj dosť efektívny soundtrack, v ktorom sa akurát opakujú tie isté motívy, no na správnych miestach a dodávajú tak akcii ten správny tlak.

10/10 Pravdepodobne jediný film, ktorému som ochotný dať plné hodnotenie, napriek tomu, že počet vecí, ktoré mi neboli úplne pochuti, ak to tak mám označiť, je asi na rovnakej úrovni ako veci, ktoré sa mi páčili. Na čele zoznamu pozitív sa jednoznačne nachádza postava Jokera. Po prvom pozretí som bol jednoznačne presvedčený o tom, že Jack Nicholson zahral tú istú postavu oveľa lepšie a presvedčivejšie, no po opakovaných pozretiach som prišiel na to, že Nicholsonova a Ledgerova postava sa líši v mnohých aspektoch a nedá sa povedať, že jedna z nich je lepšia, pretože obidve sú charakterovo iné. Pokým Nicholsonov Joker je v prvom rade klaun, ktorý si pred tým než vás elegantným spôsobom zabije, skôr vytiahne falošné okuliare aby bola sranda, Ledgerov Joker je maniak, ktorý vás rozreže na rezance. Druhý menovaný má navyše tú nevýhodu, že nie je ukázaný jeho zrod, tým pádom nie je celkom jasné prečo sa vôbec volá Joker, keď klauna pripomína len farebným kostýmom a hysterickým smiechom. Vynahrádza to ale nepredvídatelnejším správaním a väčšou desivosťou. Čo sa týka vzhľadu, je zaujímavé, že tento najnovší Joker má úsmev vytvorený len pomocou mejkapu, plus prirodzenú farbu kože zakrýva bielym mejkapom, zatiaľčo stará verzia mala úsmev vytvorený deformáciou tváre a poškodenú bielu kožu zakrývala mejkapom telovej farby. Tak či onak, Joker 2008 je spracovaný reálnejšie, aby lepšie zapasoval do realistického sveta. V krátkosti len poviem, že zvyšné pozitíva filmu sú prepracovaný, pomerne chytrý scenár, kamera, uveriteľní herci a predovšetkým minimálne množstvo digitálnych trikov, v rámci zachovania reálnosti, ktorá je kľúčovým slovom v Nolanovom univerze. Tá je pre mňa zároveň aj jedným z negatív, pretože nech sa snažím akokoľvek, nemôžem si pomôcť, ale práve tento prístup prináša aj istú umiernenosť. Rád by som si počas filmu (nie len v tejto časti, ale aj v ostatných častiach trilógie) povedal niečo ako „Nolan sa teraz utrhol z reťaze“. Tiež by som rád videl viac oku lahodiacich a farebnejších výjavov. Celý film sa totiž nesie vo viac-menej rovnakom (málo)farebnom štýle, ktorý je trochu monotónny. Monotónny (doslova) je aj hudobný motív v mnohých pasážach. Rovnako to súvisí so spomínanou umiernenosťou a vedel by som si predstaviť aj lepšie vymyslené a odvážnejšie motívy. Ďalšia dôležitá výčitka smeruje na príbeh, ktorý je občas zmätenejší a komplikovanejší než by bolo vhodné, hlavne v dôsledku množstva vystupujúcich postáv. Čo sa týka záporákov, Jokera som už spomínal, ďalší je potom Two-Face, ktorý je síce fajn, ale nedostal príliš priestoru, navyše sa dosť vyskytuje až v závere, čo dosť kazí príbeh Jokera, ktorý je oveľa lepší. Chápem, že Jokerov príbeh sa mal potiahnuť až do ďalšej časti a preto je jeho koniec vo filme neukončený, ale ako vieme, v dôsledku smrti jeho predstaviteľa sa to nemohlo uskutočniť a tak zostáva záver trochu neuspokojivý. Prečo som teda ochotný dať filmu plné hodnotenie pri toľkých výčitkách? Jednoducho preto, že som od filmu nemohol odtrhnúť oči a čas počas neho akoby neexistoval. Sám nechápem ako je to možné, že film ktorý mi nie je príliš sympatický, ma tak priťahuje a po každom pozretí mám chuť si ho pozrieť znova. Pravdepodobne na tom bude mať pričinenie, okrem iného, aj veľkoleposť celého filmu, ktorá nie je očividná v jednotlivých detailoch, ale ako celku. Alebo je to len momentálna nálada, ktorá pramení z faktu, že som film už pár rokov nevidel.

6/10 Najzábavnejší zombie film za poslednú dobu (pravdepodobne od Dead Snow 2), ktorý do žánru prináša rôzne vtipné vychytávky ako napríklad zombie pohonné hmoty, schopnosť "lord of zombies", či premenlivú rýchlosť pohybu zombíkov v závislosti od časti dňa. Okrem krásnej ženskej hrdinky sa mi páčila aj práca kamery a tiež netradičné austrálske lokácie, ktoré sa ale bohužiaľ nepohli ďaleko od jednej cesty a stodoly. Veľa vecí by sa ešte dalo vylepšiť, no ak je pravda, že sa na tom filme pracovalo 4 roky, tak môžme byť radi, že to vôbec vydali. Dlhá výroba sa na ňom ale nejak viditeľne nepodpísala.

8/10 Dizajnový skvost, ako vystrihnutý z propagačných videií (Microsoftu i iných.) zobrazujúcich budúcnosť technológií. Po druhom pozretí je to ešte o trochu lepšie ako pri premiére, ale aj naďalej mám pocit, že je tu príliš málo (zaujímavých) postáv. Jedine hlavnú postavu si je možné aspoň ako-tak obľúbiť, ale ostatné postavy a herci sú úplne nevyužitý. Čiže obdobný problém ako pri Tron: Legacy s tým rozdielom, že tam aspoň bolo z čoho vyberať, tu je tých postáv najviac 5. To je hlavný problém filmu, okrem toho ale nemôžem namietať, pretože všetko ostatné je skvelé. Okrem spomínaného dizajnu je tu taktiež super kamera, dejové zvraty, ale hlavne dokonalé zvukové efekty a hudba (z ktorej sa ale tiež dalo vydolovať viac zaujímavých motívov).

9/10 Skutočne magický film. Názov filmu presne vystihuje jeho obsah, aj keď magickejšia než hlbina mi prišla skôr výborne sa hodiaca hudba, ktorá mi v niekoľkých momentoch pripomenula môj obľúbený soundtrack k Blade Runner. Pôvodne bola moja jediná výčitka to, že film by mohol byť aj kratší, ale zistil som, že som videl predĺženú verziu, takže to beriem späť. Potom už tomu, okrem slabšieho deja, nemám čo vytknúť. Postáv tu nie je veľa, všetci herci hrajú skvele a taký J-M Barr a jeho postava je ako z inej planéty, pravdepodobne vodnej. Záver filmu je vskutku silný a dojemný a som rád, že sa skončil presne podľa mojich predstáv.