dr.horrible

Wheatleyho návrat ku koreňom. Konečne. Zároveň historicky prvý film, kde si niekto počas naháňačky lesom, robí výter z nosohltanu. :D Ps: Wheatley stopro žere huby, inak by niektoré tie veci (obrazy) nepoznal.

Výhrady chápem, zároveň je to počnúc touto časťou to, čo od toho chcel Horrible. Preto niečo navrch.

60% a 80%, ale tá dĺžka je neúnosná. Vysalo ma to jak tie šaty. Ďalšie Stricklandove filmy asi už vynechám, pokiaľ budú mať viac než nejakých osemdesiat minút. Úplne najlepšie by to bolo ako samostatné stredometráže na pokračovanie.

Až na tú násilnú dramatizáciu niekde za polovicou (keď potrebovali situáciu vyhrotiť na všetkých miestach naraz a dosiahli toho tak, že jedna z postáv urobí ale že úplne primitívnu chybu, čím všetko posere) kvalitatívne porovnateľné s jednotkou. Čiže 85%.

[DC] Úvodná hodina je dychberúca; z dnešného pohľadu porovnateľná s jazdou na bizónoch z Tanca s vlkmi, či plavbou do Texasu z prvého Red Dead Redemption. Potom to výrazne stratí tempo a - čo je horšie - to ani nezačne rozvíjať postavy. Milostná zápletka je podobná väčšine veľkofilmov od Wings, nedostatočná práca s charaktermi pri tak obsiahlej stopáži, mi zas pripomenula Bertolucciho Novecento. U hlavných postáv by to ešte šlo prehliadnuť (pretože hýbu dejom), pri vedlajších  (Dourif, Bridges, Rourke, Hurt?!) ale často nechápete, prečo  robia čo robia, alebo prečo tam vlastne sú. Veľa, naozaj veľa vynahradzujú epické davové scény, krásna príroda, hudba, nekonečná modrá obloha. Najlepším (anti)westernom všetkých čias, ale stále s prehľadom ostáva Malý veľký muž.  A najlepším Ciminom Rok draka. V kine to ale musí byť fakt zážitok.

Divím sa, že z toho Neil Marshall ešte nespravil celovečerák.

“To je špatný zákon, už neplatí.” 90% Ps: Rip Ned Beatty. Pss: Preddallasová Victoria Principal bola sedemdesiatková Isabela Merced.

Hodina postavených bradaviek.

Keď som dal jednotke odpad, tak toto je čo, mínus 70?

Páči sa mi, že rovnako ako Ferrarov film o Pasolinim, Hazanavicius si tiež berie na paškál aj tú idiotskú časť umelcovej osobnosti a necháva ho z názorovej výmeny utiecť bez boja. Prípadne porazeného. Vždy ma zaujímalo, ako sa na komunistické pózy tohoto obhajcu invázie do Československa, pozerali jeho ženy. A áno, Godardov najvtipnejší film asi naozaj bol myslený vážne. Nepáči sa mi, že o ničom inom ten film nepojednáva. Je tam rozpad vzťahu, je tam rozpad priateľstiev, odklon od všetkého mimo seba, ale to je všetko stále iba Godardove ego a snaha o názorovú konzistentnosť. Sám proti všetkým. Celý film hádky o politike. A za celý čas nie je nič, v čom sa môžete s Jean-Lucom stotožniť.