Nebeská brána

„Keď sa to tak vezme, človek môže v zásade všetko.“ Dole klobúk, byť po 43 rokoch synonymom pre totálny prepadák, to je fakt výkon. Nebeská brána bola vskutku ambiciózna. Oscarový režisér Lovca jeleňov, na 8O. roky nabúchaný 44-miliónový rozpočet, áčkarský kasting (Mickeyho Rourkea nájdete, Willema Dafoea nie), veľkolepá výprava plná stoviek štatistov a s tomu odpovedajúcim počtom koní a vozov. O to viac bolel náraz snímky v kinách. Tržba bola neskutočne slabá, režisér následne už nič geniálne nenatočil a neúspech inkriminovaného titulu temer zruinoval štúdio United Artists. Nebeská brána sa spolu s Káčerom Howardom, costnerovkami Vodný svet a Posol budúcnosti, Lynchovou Dunou alebo s Ishtarom, stala zhmotnením slovného spojenia „finančný prepadák“. Keď uvážime, ako dopadli tiež tohoročné filmy Impérium vracia úder (celosvetovka 247 vs. rozpočet 33) alebo Bohovia sa museli zblázniť (tržba 60 vs. rozpočet 5), tak producenti skutočne museli plakať tri týždne v kuse. V excelentnej publikácii Filmy 80. let je tento film dokonca spomínaný až cca 13x! Kris Kristofferson v tom čase zažíval dobré obdobie: konečne sa úspešne vylízal z drog a alkoholu a bol čistý muž, ktorý cítil, že Nebeská brána bude neskutočný úspech. 27-ročná Francúzka Isabelle Huppert mala obrovské očakávania, keďže šlo o jej americký debut. Opak sa však stal pravdou. Tržba sem, tržba tam... aká je Nebeská brána ako film? Je dôležité, akú verziu vidíte. Existuje „len“ dva a pol hodinová, ale tiež 219-minútová a podľa všetkého by dokonca mala jestvovať päť a polhodinová (!!!). Ja som videl 219-minútovú. Výprava je parádna. I po desaťročia z nej dýcha presvedčivosť, naliehavosť, fyzičnosť. Vyzerá to temer ako dokument z dôb osídľovania Ameriky. Vidno to na titulnom mestečku, ktoré je na hony vzdialené lacnej televíznej výprave s jednou ulicou, na ktorej sídli saloon, nevestinec, kancelária šerifa a samozrejme holičstvo. Vidíme vznik základu amerických miest, monumentálnych stavieb, hektických ulíc plných reálneho života. Práve za výpravu si ostatne snímka vybojovala svoju jedinú nomináciu na Oscara. Cimino si dal záležať na detailoch, aby vytvoril pocit skutočne existujúceho, dávneho sveta, ktorý sa už nikdy nevráti, pretože sme sa zmenili my, i Amerika. Jeho posadnutosť drobnosťami pekne vidno napr. na tom, ako sa v krčme rozprávajú dvaja chlapi a za jedným z nich je okno, za ktorým vonku na ulici niekto žongluje. Prkotina, ale je na nej krásne vidieť, ako režisérovi záležalo dá sa povedať na „všetkom“. Faktom žiaľ je, že scenár je nevýrazný, na podobné „gigantické“ eposy typu Apokalypsa alebo Vtedy v Amerike nemá, hoc by zjavne strašne chcel mať. Tiež je otázne, či mala monštruózna stopáž zmysel, alebo je tu len pre excentrickosť režiséra, ktorému tým pádom bolo umožnené umiestniť sem veci, ktoré sú  zbytočné (univerzita, kolieskové korčule). Napriek brutálnej minutáži som mal problém pochopiť, aký vzťah medzi sebou majú Kristofferson a Walken a koho vlastne Kristofferson hrá resp. prečo mu ako mužovi „na úrovni“ záleží na chudobných do takej miery, že je kvôli tomu schopný obetovať „všetko“. Keď už režisér venoval taký veľký priestor úvodnej škole, pokojne do nej mohol umiestniť scénu, v ktorej by ukázal, že už ako mladému mu záležalo na morálke, princípoch. Nič také tam však nie je. I preto pochybujem o tom, že taká dĺžka mala zmysel. Newyorský rodák Cimino bol sem-tam čudák, rád sa hral na niečo, čo možno nebol, viď. jeho posadnutosť zavádzaním ohľadom dátumu svojho narodenia. Rovnako divné, tajuplné a nepredvídateľné bolo samotné natáčanie. Štúdio mu pôvodne odkleplo rozpočet „iba“ 8,5 milióna. Asi aj tí z vás, ktorí mali na základnej z matematiky štvorku, vedia ľahko vyrátať, do akej monštruóznej miery sa „zbláznil“, že sa mu to vyšplhalo na 44. Búral kulisy, staval ešte veľkolepejšie, drasticky sa prestrihávalo, nemal problém bezvýznamné scény natáčať desiatky krát (bič), menili sa dátumy premiéry a s koňmi zachádzal tak brutálne, že niekoľko kusov uhynulo; robil som s koňmi niekoľko rokov takýto človek, to je proste chudák a nie umelecký génius, za akého sa zrejme považoval, môže sa hanbiť. Sám poriadne nevedel, čo chce, takže keď poslal do kín dlhú verziu a keď na ňu nikto nechodil, prosil štúdio na kolenách, aby ju stiahlo z kín. Keď sa tak stalo, prestrihal film do „prijateľnejšej“ (=komerčnejšej) podoby. No vykastrovaná, skrátená verzia zarobila rovnako mizerný peniaz. Zlé jazyky hovoria, že polovica rozpočtu v skutočnosti padla na drogy, ale keď uvidíte všetky tie mestečká, domy, pastviny, vlaky, zruby, školy a šialené finále, začnete o tom pochybovať. Vďaka nadštandardnej stopáži sa nikam neponáhľame. Môžeme si vychutnať dobovú atmosféru so všetkým, čo k tomu patrí (návod na chytanie vlkov za jazyk). Osídľovanie Ameriky sa nesie v ťažkom, hektickom duchu so všetkým blatom, chudobou, krásnou prírodou a dych vyrážajúcou ľahostajnosťou voči ľudskému životu, aká k tomu vtedy patrila ako lano k obesencovi. Každý z prisťahovalcov hovorí svojou vlastnou rečou, takže nikto nikomu nerozumie a výsledkom je úžasne chaotická Sodoma Gomora (Slovenské mamičky!). Lež, nevýraznosť scenára pácha nemalé škody. Film dostane „plnú“ zápletku až ku koncu, kedy sa vyhrotí konflikt medzi dobytkármi a prisťahovalcami. Dovtedy je o všetkom... a ničom. Zarazilo ma, ako málo je o vzťahu Jamesa (Kristofferson) a Williama (John Hurt napokon ako jediný pôsobí dojmom, že bol nonstop pod vplyvom). Pritom na začiatku sme jasne vedení k tomu, že príbeh bude o nich. Ďalšie nepochopiteľne dramaturgické rozhodnutie zo strany Cimina. Hurtova postava je tu taká zbytočná, až to berie dych; ak by sa vystrihla, vôbec nič by sa nestalo. Ktovieaký dojem po sebe nezanecháva ani Walken, ktorý sa o rok neskôr stal jedným z podozrivých z vraždy v mrazivom prípade záhadného utopenia herečky Natalie Woodovej. Kristofferson sa snaží, ale oveľa báječnejší bol v Bladeovi ako Snipesov mentor. V Nebeskej bráne mu chýba charizma, akou sa mohol pochváliť De Niro v Lovcovi jeleňov. Nebeská brána nie je otrasný film. To ozaj nie. Ale určite ju nepovažujem ani za nedocenené majstrovské dielo. (11.10.2023) (menej) (viac)

Ja som mal tento film dlho v hľadáčiku, lebo som vedel, že tento film je zahalený viacerými legendami ako, že kvoli nemu zbankrotovalo štúdio United Artists a , že režisérovi tohto filmu zničil kariéru. V prvom prípade štúdio sa už v zlých finančných problémoch mohlo topiť dlhšie a tento film len urýchlil jeho predanie spoločnosti Metro-Goldwyn-Mayer. United Artists boli na scéne dlho a mali celkom ine fungovanie, ako ich konkurencia, preto sa môže aj predpokladať, že tie finančne problemy trvali oveľa dlhšie a ten zámer už mohol byť na spadnutie aj pre týmto filmom. Preto všetko sú to len dohady a zhody okolnosti a to isté si myslím aj o kariére režiséra, ktorý už po tomto filme nedostal žiadnu ponuku, ktorá by ho mohla zase preslavit tak, ako to bolo s Lovcom Jeleňov. Niekto taký film nespraví za celý život a niekomu sa to podarí iba raz, ako to bolo aj u  Michaela Cimino a tak by som bol aj tu opatrný  vyjadreniam, že tento film mu zlomil filmový väz. Potom ďalším článkom je udelenie Zlatá malina, ktoré ja osobne neuznávam, lebo veľa filmov nemá byť ani v nominácii, nie ešte to cele aj vyhrať. Toto ocenenie je spolitizované a tento film je tu len kvoli príbehu a , že to aj režisér vyhral bolo len upozornenie, že si dovolil už priveľa. Je pravda, že film , kde na povel vlády Spojených štátov dajú povraždiť európskych imigrantov som ešte nevidel. Westernov som videl veľa, ale žiadny nejde touto nezvyčajnou cestou, kde proti tak silnému súperovi nemá nikto šancu. A práve ten príbeh nasral kritikov aj  bežných ludi, lebo toto si nedovolil pred nim nikto a po nom asi tiež nie. A tak kina boli prázdne a všade bolo cítiť, že film je celkový prepadák aj keď to tak dopadnúť nemuselo, no bohužiaľ. Na začiatku vidíme veselých absolventov Harvardu, ktorý ešte ani netušia čo ich čaká. Potom sa príbeh presunie o dvadsať rokov a všetko je ináč, s chalanov z ktorých vyžarovala radosť sa stali zatrpknutý a smutný pani, ktorý už dá sa povedat len prežívajú život bez emócii. Film je megalománsky, vypráva je úžasná a vidieť, že režisér chcel upútať veľkou pompéznosťou, ale ako to vo väčšine prípadov býva, ani veľkoleposť nie je vždy záruka diváckej náklonnosti a toto je ten príklad. Je tu neskutočne veľa postav, hlavné postavy sú nezaujímavé a ich milostný trojuholník nikoho nezaujíma, lebo je bez citu a sympatii. A vedľajších je toľko, že u nikoho nie je ani trocha rozvinutý charakter a tak je jedno, čo s nimi bude. Keby režisér vychádzal zo skutočnosti, malo by to rozhodne väčší efekt, ako takto, keď išiel proti muru. Príbeh je chaoticky a tak aj nezaujímavý a to je škoda, lebo nemam moc prebádanú históriu Ameriky, ale hned mi bolo jasne, že takto to byť nemohlo. Že je zdĺhavejší a niekedy až komornejší mi nevadí, finálna bitka bola slušná, ale ako celok to bolo dosť roztržité. Na začiatku som si myslel, že to bude niečo na štýl The Big Trail, ale tento film ide svojou cestou a to doslova. Bol som rozhodnutý dať silne 3*, ale ako sa po bojovom poli rozozneli Slovenské mamičky pekných synov máte, musel som 1* pridať. To ma celkom rozobralo, nečakal som, že takúto klasickú ľudovú pieseň budem počuť v Americkom filme. (13.10.2023) (menej) (viac)