The Big Trail

Divák si až pri sledovaní takýchto starých flákov uvedomí, že filmárčina je drina a v minulosti sa epické scény netočili v teple štúdia a za pomoci počítačov. Príkladom sú tu minimálne dve scény. Prechod konvoja cez rieku a jeho následné zlaňovanie sa po zráze, kde sú v jednom realistickom zábere spolu pokope ľudia, vozy a zvieratá. Klobúk dolu a verím, že bezpečnosť pri práci, bola vtedy asi každému šuma fuk. Teda už len po formálnej stránke ide o majstrovské dielo. Obsahovo je to klasicky vystavaná westernová melodráma, aby sa potešili aj dámy. (16.11.2017)

Vzhľadom na rok vzniku to má nečakane dobre koncipovaný dobrodružno-výpravný príbeh, ktorý nie je westernom, pretože sa odohráva ešte pred "Divokým západom" v čase zálesákov a prvých usadlíkov v neobývaných oblastiach západnej Ameriky. O to zaujímavejšie je sledovať takúto dobrodružnú púť. Plno exteriérových scén, sem-tam akcia a humor, presne tak, ako to divák asi očakáva, škoda, že aj s prebytkom romantiky. Wayne, hoc je ešte mlaďas, už tu mu prischla rola klaďasa - veľkého chlapa s frajerskou náturou, dobre ovládajúci zbrane a s podrezanou hubou, ktorej sa bohužiaľ nezbavil do konca svojej kariéry. Na rozdiel od neskorších jeho westernov tu aspoň nie je starý a pupkatý. Štvrtá hviezda je z úcty k veku filmu. (01.03.2017)

Dobrodružný film o osídľovaní Ameriky z 30 rokov, kde filmová kinematografia bola ešte skoro v plienkach a len sa formovala. A tak tento film nemá ešte veľa westernových prvkov, ale zato ma dve pamätné sceny. Jedna je, keď cela kolóna prechádzala dolu svahom a tá druha, keď na nich útočili indiáni. Je fakt, že týmto filmom sa inspirovalo veľa neskorších westernov. Chyba tu hlavne rozvinutie charakterov a aj poriadny zaporak. J.Wayne ako mladý stopár nebol tak presvedčivý, ako pri jeho neskorších westernoch, ale to sa zdá byť pochopiteľne, v jeho mladom veku. Silne 3*. (14.01.2023)

„Veľká stopa” sa pre trapera, stopára a »priateľa indiánov« , Brecka Colemana, začína kryštalizovať okolo roku 1837, so štartom v centrálnej časti Spojených štátov amerických, konkrétne v Missouri, a to kdesi poblíž rieky Mississippi, kde sú akurát zoskupené obrovské množstvá karavanových vozov, na ktorých už netrpezlivo sedia usadlíci, to jest prisťahovalci z Anglicka, ktorí sa plánujú vydať na 3000 kilometrov dlhú púť naprieč samým, nehostinným prostredím, ďalej vzdorovať i extrémne vrtošivému počasiu, striedajúce lepšie dni s tými horšími, a to ani nehovoriac o všetkých, tých (ne)priateľských, pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorí jednak nie sú extra nadšení z toho, že sa im má práve teraz táto «chamraď» ešte aj vo veľkých húfoch nasáčkovať na ich územie, čiže tým pádom nie sú indiáni príliš ďaleko vzdialení od toho, aby sa pokúsili získať svoj typický skalp, svoju víťaznú trofej, čo je v podstate iba koža s vlasmi stiahnutá z hlavy... Ak sa im to aj vôbec podarí prejsť túto celú, neuveriteľne dlhokánsku cestu, až do údolia v Oregone, kedy môžu byť všetci na seba opäť právom hrdí, sa zase niekde inde rozťahovať, pričom v tejto kolóne cestuje i niekoľko ďalších indivíduí, zvlášť odhodlaných Brecka zlikvidovať, že snáď o pár týždňov neskôr konečne príde na to, čo mu nedalo dlhé noci spávať, a to, kto vlastne chladnokrvne zabil jeho kamaráta ? A síce príde na to vďaka obyčajnej náhode, že sa ho niekto znovu pokúsil zamordovať s nožom v ruke, čo ho už tak strašne čertovsky rozlostilo, že sa potom len hnal za pomstou, ale aspoň ich všetkých doviedol do zdarného konca, keď krásavica Ruth Cameron, už ani bohvieako nedúfala, či by sa mohol ešte niekedy vrátiť... ? / Čiernobiela klasika z roku 1930, s vtedy iba 23-ročným Johnom Wayneom, sa určite oplatí vidieť, i napriek jej očividnému propagandistickému nádychu o dobývaní (kolonizovaní) USA spred cca. 183 rokov. Síce to je bravúrne nakrútené, no súčasne sa nevyhýba štandardnému klišé hollywoodskej produkcie. Má to priam excelentnú kameru Arthura Edesona s fantastickým, širokoúhlym prevedením, a to vo skvostných sekvenciách, ale s trochu slabším zvukom, ktorý bol ešte v plienkach. Výprava mala väčšinou vysokú úroveň, pretože postavy sa neustále kamsi presúvali, kde na ne číhali všelijaké nástrahy, aby to bolo skrátka viac zaujímavejšie. Taktiež i s častým obsahom učebnicových, yankee vlastností, o nezdolnosti ľudského ducha, ktorý dokáže čokoľvek. Na mňa osobne to pôsobilo - rozporuplne. Rozpačité dojmy nakoniec prevládajú ! (10.11.2020)

Pre mňa momentálne už iba študijný materiál.Zub času je sviňa a tu je to hrozne cítiť. Herci tesne po príchode zvuku evidentne ešte nemali natrénované a všetci pôsobia ako z najhoršieho slovenského seriálu (áno, aj John Wayne). Takže som sa do toho proste nevedel dostať, lebo postavám som neveril a každá jedna ich veta ma rozčuľovala - čo sa mi pri filmoch tohto obdobia fakt moc nestáva. Ale na druhej strane príbeh je slušný, realizačne je to väčšinou absolútne fantastické a niektoré zábery berú dych aj teraz, pretože sú MEGAEPIC. S prižmúrenými očami 6/10. (31.12.2016)