Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krátkometrážny
  • Horor

Recenzie (3 482)

plagát

Kura na slivkách (2011) 

Nasser Ali sa rozhodol zomieť. A vyšlo mu to... Mimochodom, strašne mi vadí ten súčasný trend (začalo to myslím Americkou krásou) odhaľovať koniec príbehu hneď v úvode. O niečo menej mi už vadí originálna Satrapiovej myšlienka, rozprávať o vážnych veciach naivne a s humorom, akoby z detského pohľadu. Kura na slivkách je jeden z tých filmov, v ktorých funguje aj jedno aj druhé, ibaže treba byť naladený na správnu vlnu. A ja som nebol. Ani neviem prečo som od tvorcov Persepolisu čakal naivnú detskú komédiu na štýl Le Petit Nicolas, a dostalo sa mi epickej tragédie zobrazujúcej bolesť mnoha druhov, a teda ma trocha minulo. Film je to natočený neuveriteľne neobyčajne a v niektorých smeroch novátorsky a krásne, vážne je asi môj problém, že som čakal zábavnú oddychovku. A už len z tých všadeprítomných huslí je človeku do plaču. A čo potom scéna, keď vidíme šťastné detstvo dievčatka na húpačke (zas ten symbolizmus), s prestrihom do budúcnosti, v ktorej je z nej po smrti manžela zatrpknutá gamblerka a alkoholička? Cez všetkú krásu je to moc moc cynické a to beriem ako plus. Plus, keby som na to bol pripravený. Úžasne nakrútená depka, nie rozprávka, a tak dávam štyri hviezdy, aj keď v inakšom duševnom rozpoložení by som z toho možno bol na vetvy. Komiks to ale musel byť geniálny.

plagát

Raging Blues (2004) 

Jak depresívne môžu Vianoce byť?

plagát

Tichý zabijak (2012) 

Natoľko drsné, efektívne natočené a výborne zahrané, že som ochotný tomu odpustiť všetko to pozérstvo. Druhý Killer Joe. Cool až to bolí.

plagát

Smrtiaca nákaza (2009) 

Nie je to dokonalé. Film končí tam, kde väčšina jemu podobných iba začína; niektoré scénky sú možno až trochu násilné, za cieľom vyvolať v divákovi emócie (záverečné home video); herci ako Pucci alebo Emily Van Camp to svojou prítomnosťou degradujú o úroveň nižšie, a občas tá logika. Ako vždy. Oproti klasickým nákazovým hororom majú ale Carriers navrch v dvoch veciach: Nie sú hororom, ale drámou, a väčšinu pozornosti sústredia na postavy. Nejednoznačné postavy, o ktorých moc nevieme. To im dáva možnosť narábať s diváckymi očakávaniami, pretože keď o postavách a ich minulosti neviete nič alebo len málo, a ich charakter odhaľujete postupne skrz ich jednanie, vytvoríte si k ním intenzívnejší vzťah, ako keby tvorcovia hneď v úvode povedali, kto je dobrý a kto zlý. A straty sú potom o to bolestivejšie. Navyše si Pastorovci vystačili úplne bez zombíkov a vlastne bez záporáka, s tým, že väčšina ľudí sa tu iba snaží prežiť. Takto nejak by sa to naozaj mohlo stať. 70% PS: Chcelo by to upraviť oficiálny text distribútora. Josh Berry? To je joke?

plagát

I Fink U Freeky (2012) (hudobný videoklip) 

Takúto hudbu mimo festivaly nepočúvam, ale ten klip, to je niečo neskutočné

plagát

House party (1990) 

V USA kult, u nás takmer neznáma hip hopová komédia. Dopredu hovorím, že nemám tento druh filmov rád a moc humoru tam teda nebolo, zato ten party rap ešte znel jak v osemdesiatych rokoch, a oldschool, ten ja vždy rád docením. http://www.youtube.com/watch?v=m77YDJZEBrc Oddychové, hlúpe, pohodové. Asi o pol triedy zábavnejšie ako prvý Piatok (Preto tá tretia hviezda). "Vyzeráte podozrivo. Vyzeráte ako černoch..."

plagát

Stingray Sam (2009) 

Má to niečo z Lietajúceho cirkusu, aj niečo z Red Dwarfa, a je to sci-fi western, a je to divné a spieva sa tam, a rozpráva to Niles z Frasiera, a ma to hodinu a sú tam desaťkrát titulky, a je to seriál, a je to film, a je to ujeté, a je to super. A chcem toho viac.

plagát

Co je nového, kotě? (1966) 

V živote som na žiadny Allenov film nedal menej ako tri hviezdy. Ibaže toto je jeho film tak z tretiny a viditeľne mu do toho produkcia zasahovala, a keby aj nie, môj obdiv si týmto skrátka nezískal. Keby som to videl v tej dobe, ako prvý film začínajúceho tvorcu, hviezdnu kariéru by som mu teda nepredpovedal. Skrátiť to o pol hodinku a pustiť v telke cez sviatky možno, ako celovečerák ale Tiger Lily neobstojí. Že film nemá hlavu ani pätu by sa prežiť dalo, keby to Woody zachránil veľkým množstvom humoru, alebo aspoň vtipných scén, ale toho humoru zďaleka nie je toľko, ako by malo. Najhorší Allen, resp. jediný zlý, a nemôžem sa zbaviť pocitu, že v origináli bol ten japonský film ďaleko väčšia sranda.

plagát

Hostiteľ (2013) 

Zo začiatku mi to zas tak strašné neprišlo. Niccola mám rád, a ešte koncom prvej hodiny filmu ma často napadala myšlienka, že dokázal zachrániť a niečo vyťažiť aj z totálne brakovej predlohy, najdekadentnejšej (v tom zlom zmysle slova samozrejme) autorky súčasnosti. A prvú hodinu to tak miestami naozaj vyzeralo. Nenudiace postupné odhaľovanie faktov (zo strany Saoirse ostatným, nie zo strany režiséra) a očakávanie gradácie a udržania si tempa. Meyerová mala tentokrát aspoň nejaký nápad, a Niccol už neraz dokázal, že nech je v jeho podaní budúcnosť akákoľvek, vždy ide o ťažký luxus. V tomto prípade s tým ale skončil. Všadeprítomná sterilita a pár pekných áut, s nijakým ďalším vykresľovaním futuristického sveta nepokračoval (asi snaha o vernosť predlohe). Nič ďalšie nové nepridal a zvyšok deja sa sústredil prevažne na tých pár preživších v jaskyni. Mimozemšťania s Krugerkou na čele sú tu len preto, aby bola nejaká akcia, a okrem Hurta a Saoirse tu máme len dvojicu nehereckých manekýnov (žeby Meyerovej trademark?), jedno decko, a zvyšok ľudí kamera nesleduje. Asi dvaja dostanú zopár viet, ostatných som ani nezahliadol. A tu začína ozajstný problém tohoto filmu. Pár failov sa samozrejme našlo už zo začiatku a sem tam nejaký what the fuck, ale nič čo by som nedokázal prekusnúť; ozaj hrozný grc sa z toho stal až v okamžiku, keď došlo na psychológiu postáv a ich vývoj. Ako s týmto jedna spisovateľka mohla byť spokojná?? Hranica medzi láskou a nenávisťou je búraná bez nejakého detailnejšieho vysvetlovania; o postavách nevieme v podstate nič, okrem toho, že dokážu milovať a nenávidieť, a prechod od jedného k druhému nastáva s odstupom jednej scény. Časom začína nechcene vtipne pôsobiť aj tá ústredná myšlienka kindervajca (dve v jednom), a záverečná polhodina, to je niečo tak neskutočne stupídne a zle napísané, až zostáva rozum stáť. Vo výsledku je The Host zhruba rovnako zlý film ako Twilight, s tým rozdielom, že Host ma celkom bavil aspoň tú slabú polovicu stopáže, kým odhalil, čo je v skutočnosti zač. Dvanástky z toho zase budú vlhnúť a nejednému scientológovi poskočí srdce radosťou; normálnemu, uvažujúcemu divákovi z toho ale bude nazvracanie. 30% a nad tou druhou hviezdou ešte veľmi veľmi váham.

plagát

Veveričiak Riško (1979) (seriál) 

Toto je zhruba druhý (alebo tretí) krát, čo na ČSFD takto vysoko hodnotím čisto len z nostalgie. A v zásade s niečim takým ani úplne nesúhlasím, ale ja si skrátka nemôžem pomôcť. Našiel som to na YouTube, pozrel iba opening a skoro mi vybehla slza. Škoda, že dnešné deti nepozerajú viac takýchto rozprávok. Rovnako ako kolegovia; moje prvé anime, môj prvý seriál na pokračovanie. Môj prvý Veveričiak :)