dr.horrible

Takmer o dve triedy lepšie ako nepodarená ôsma séria. Veľa vecí opäť prepísknutých, snaha o návrat k téme Jim & Pam je navyše príliš okatá. Ale je to téma Jim & Pam. Funguje dokonca aj keď cítite, že je to umelé. Celá S09 je jak keby veľmi podarený pokus napodobniť série 01-07. Neni to už ono, ale je to veľmi fajn.

Prechádzam si teraz niektoré staršie Mooreove knihy (je to ako čítať staré noviny) a zhruba tretinu knihy Fahrenheit 9/11 tvorí filmový scenár, tak som si to po rokoch kukol znovu (prvýkrát od doby vzniku). A jasné, Bowling for Columbine je kvalitatívne úplne inde. Moore je zvláštny manipulátor. Jeho útoky na city a demagógia sú dobre viditeľné a ľahko identifikovateľné. Priemerne inteligentný človek by nemal mať problém si ich uvedomovať. Občas ide dokonca konšpi ligu. Čo ale nič nemení na fakte, že má v základných východiskách takmer vždy pravdu, a ako (neviem, ktoré slovo použiť správne, obe uňho platia len čiastočne) investigatívec, alebo whistleblower, je užitočný. Hodne. Je to silné kafe. “Zábavnosťou” prvá, vojnová polka filmu > druhá, rodinná. Hodnotenie 3 a pol.  Ps: Z jeho tématicky spriaznených anti-bushovských kníh, ale odporúčam siahnuť po inej, táto je skôr bonusom k filmu.

Keď máte od začiatku prepálené charaktery a snažíte sa udržovať nedejový sitcom po toľko sérií, prakticky ich môžete len tlačiť do stále väčšieho extrému. A časom sa okukajú. Predstaviteľka Cece sa už ani nepokúša tváriť, že vie hrať. Schmidt je na zabitie (dlho ma bavil, ale nikto nemôže byť sedem sérii iba hysterický). Nick rovnako nudný, ako vždy. Vedľajšie postavy sú nesympatické, Megan nedokáže uveriteľne ani stáť, a ten tlstý kretén, ktorý chodí s Jess, je asi tak šiesť tried pod jej ligu. Navyše dojemné morálne ponaučenie v každej epizóde… Všetci sa neustále uzmierujú, väčšinou dokonca bez toho, aby sa vôbec pohádali. Step by Step syndróm. Sledovať ho bolo trápenie a ani vtipné už to neni, navyše tam celý čas hrá odpudivá feelgood wanabe hudba, jak do výťahu, alebo nemocnice. Pokiaľ sa správne pamätám, za celý čas som sa zasmial raz, v ep.14, keď sa Aly hádala so sestrou a druhýkrát, pri Rhonda’d. A potom ešte, keď Jess vtipne spadla. :P Winston a Jess sú stále ako-tak vydržatelné postavy, dostávajú ale málo priestoru (Schmidtov a Cecein nezaujímavý vzťah a Nickovo nudné … čokoľvek robí, ich spoločným priestorom prebíjajú). Jediná sympatická vedľajšia postava je opäť Aly. Záver opäť fajn, ale predchádza mu 20 epizód pseudodojemných, nevtipných  trapností.

Strašenie blikajúcimi svetielkami. Ťažko povedať, jak došiel autor na to, že by hororové publikum v hlavných rolách uvítalo staré ženy.

[DC] Pätnásť rokov od premiéry som to konečne videl v kine a ten film je dnes ešte lepší. “Suck my unit” a neskutočné hlášky, a akcenty, ktoré sa v tv reprízach, v dabingu, stratia. Never go full retard je nesmrteľné! 90%

Empire strikes back.

Ukážkové Francúzsko, ako ho poznáme z filmov (aké v skutočnosti neexistuje). Krásne ženy a hudba, nezáväzné doinelovské vzťahy. Garrel je režisérsky talent.

Som po dlhšej dobe pracovne v Prahe a som chcel skočiť konečne do Kina Aero. A hrajú akurát Rumplcimprcampra! Len budem v jednom kole a so začiatkom o 22 by som tam akurát zaspal. Tak som si to zohnal inak a luxus camp. Wow akože. V rámci 90’s nerobí hanbu ani Wishmasterovi!

Drsná, temná depka. Dosť dobre chápem, aký to pre (post)socialistického diváka musel byť vtedy šok. Ps: Pohľad na Barbaru De Rossi ma vrátil do detstva.

Long story short: päťhviezdičková nuda. Dĺžka mi vzhľadom k druhu filmu neprišla primeraná. Pozitívne je, že to nie je taký ten onanistický mindfuck typu Vivárium. Ani to nie je mindfuck v klasickom zmysle slova, naopak, v podstate od začiatku tušíte, vo co go. Špičková montáž, ale ty vole, tri hodiny hysterickej depresie? Za mňa by sa Aster mal vrátiť späť na Zem a natočiť nejaký malý, temný horor (najlepšie s Florence Pugh). Pretože hej, kráča furt dopredu, ale divácky; Richard Kelly, David Robert Mitchell… Vízia zapudila pôžitok.