B.C.B.P.

Tak, čo sa nám to tu urodilo? Psychologicky ladený Batman, ktorého akosi začali do úzadia posúvať jeho atraktívnejší nepriatelia. Z tohto súdka: kto čakal, že fantastický úspech Jokerovej postavy – dekadentne príťažlivé indivíduum, ktoré Ledger predviedol ikonicky, mohol prekonať charizmatický hlas, sugestívna maska a hrubá sila? Po Ledgerovom Jokerovi tu zostala výzva, miesto, ktoré obstojne [objemovo(?)] vyplnil Hardyho Bane. (Pseudo)intelektuálna spoločnosť (nielen na web fórach) postupovala príkladne v globálnom hodnotení (maestro, Chris, prepáčte, ale aj v komparácii). Späť k povstaniu. Príbeh nás premostí na začiatok trilógie – k totálnej skaze Gothamu. Čo epickejšie na záver? Stará sa o ňu Bane, ktorý – zrejme poučený – vie, čo na Temného rytiera platí: poriadne bomby do hlavy (a inde). Jeho znepokojujúca sila a brutalita podmaní [žiaľ/našťastie (J. Holmes...) nie výraznejšie], ale rozpálený divák fandí rozorvanému Waynovi a cez škáru vo viečku prehliada ten synteticky navodený návrat Temného rytiera. Sledujeme Nolanov konštrukčný rukopis: dynamický, dramatický, odľahčený humorom a vrcholiaci v dramatickej show, ktorá otestuje hrdinu, jeho odhodlanie a schopnosť vstrebávať (psychicky/fyzicky). V závere sa vrátim opäť k Baneovi, ktorého postava po twiste nestráca svoje čaro, to až následne, keď nezaslúžene nezíska priestor rozlúčiť sa dôstojne! Časová tieseň? Pche! Mali ste si prispôsobiť scenár! Epilóg je stráviteľný, ale remeselne nie podľa môjho gusta, dal sa spraviť umnejšie, takto je až príliš „filmový“. Holt, môžem sa sťažovať na Lampárni. _____ Vo výsledku nekľudné a kolosálne hľadanie limitov, skúška ľudskej povahy a našej tolerancie k pozlátku hollywoodskej zábavy, ktorú môžeme z úcty ku komixovej/filmovej ikone bez väčšieho premáhania sa (a hanby) potlačiť. _____ Samostatná kapitola: Audiálna stránka je orgazmická! Hudba je samostatný a výpovedný príbeh. You'll just have to imagine the fire/Dark Knight Rises, čo v tomto prípade poslucháčovi plne stačí. The best of Zimmer! Keď ste sfanatizovaný soundtrackom a pozeráte to znova, film je o level bohatší. Predný direkt do hrtanu tomu, kto to nazve hudobnou kulisou! _____ ČO MA DOKÁŽE VYTOČIŤ: Keď jeden schopný režisér neukočíruje detaily, z ktorých vás napne; Jeden z čdp momentov nastal pri prehodení si slov pred posledným pästným súbojom oboch rivalov... ako projekcia zo shitfestu. A čo tie lobotomizované momenty (keď už sa v medziach Nolanovho Batmana hráme na autentickosť) – ako ten Bruce/Batman vie, kde sa má zjaviť, a ešte to má aj, huncút, do sekundy vyladené ai., a ešte SPOILERÍK: Neodpustím si zagúľať očami nad vydýchnutím slečny Tate. _____ Ale inak, budzte šťastný, mr. Wayne!

Za mňa: mača mača.

Zvyknutý na stav, kedy ťa filmárske skratky implicitne považujú za lobotomizovaného caveman-a? Netreba sa hneď urážať. Slušná priamočiara akcia, ktorú nešikovne vypĺňajú duševné tragédie a výkyvy postáv. Jedine to tempo však nie je na škodu, práve naopak. Maskuje DIERY. M:I:4 nie je z filmov z krajiny posolstiev, nadčasových scén, nebodaj komplexného zvládnutia snímku, ale ukájajúcou akčnou hi-tech naháňačkou, ktorá vo svojom predsavzatí gurmánsky spĺňa účel. Cruise je napriek snahe o slzičku len bezkrvný agent, Nyqvist takmer len tušený duch záporáka kdesi v pozadí (príp. zámer tajomna teda nevyšiel) – obrovská slabina, Patton milé prekvapenie [najmä green záver + scéna s fackou:)], Renner nesympatický Brendan Fraser, ktorý tam nemá čo hľadať, Pegg vďačná komická postavička (a Holloway... čo tam, dofrasa, robí ksicht ako ukradnutý z Deuce Bigalow 2?!). Za epilóg zodpovedných vysťahovať na Pluto! AVŠAK, napriek týmto výhradám Ethan (+ tím) si u mňa vyliezol po silné *** ale slabé **** (prozatím oficiálne 4) za akčnú hyper-spy ZÁBAVU, ktorá sa prekvapivo dá užiť.

*-dami hodnotím vo väčšej miere spracovanie témy ako film ako taký. Jeho kvalita je nepopierateľná, ale náboj (reálneho) kontroverzného obsahu je nosný a pracuje na príbehu silnejšie ako „magic bullet“ cestujúca telami J. F. Kennedyho a J. Connallyho. Scenár, strih a réžia: bez debaty delikatesa. JFK nestavia len na kontroverziu. Herci hrajú odušu, a ako vravím (píšem), možno ak by JFK nemal reálne historické pozadie, nefungoval by, ale Stone začal variť jedlo, ktoré osvedčene chutí. A to jedlo je správne dochutené.

(i)

Hmm, tak nejako akčne to prebehlo... a bolo to preč. Tintin stavil na tempo predháňajúce sa s obrazovými lahôdkami, ale aj keď kukať sa to kukalo príjemne, jednoducho a jasne – bolo to emocionálne (Boh chráň hovoriť ešte o obsahu) jalové ako úsmev tety v trafike tuto pod nami. Len naháňačka v Maroku zažiarila, čo ja viem, tak ako Stoneovej Sauronovo oko v tom jej špica filme. Zaujímavé by bolo, ak by v hranej podobe filmu zvládli čo len polovicu z tých vychytaných scén, podmastili to kus originálnou (-ou, nie -ejšou!!!) zápletkou a pridali možno, preboha, aj nejaký vnútorne bohatší rozmer (ach, zas je to diskutabilné!), no, to by bol Indy hodnejší (možno aj -ý) korunovania série. Takto, to len nejako akčne prebehlo...

Cucol som si, ale som zhovievavý a tak jedna * tejto slaboduchej soapopere surfujúcej na vlne tvajlajtu, za to, že mesiac je guľatý.

Toto sa takýmto štýlom v telke nepodáva (aj keď podáva). Na jedlo a na ženy nehovorím hnusné, ale tieto superkočky sú k nakusnutiu len na pustom ostrove, keď dôjde jedlo. Sú hnusné.

„„„„Zábava““““ pre rodiny 40 r. a viac, ktorých paničky sú celé horúce v líčkach po dvoch deci veltlínu a ich kefírové polovice s hereckým umom panelákového obsadenia imitujú nealkoholikov a chodia „„„„tajne““““ kopať polky na balkón. A tu vyrastá ďalšia generácia!

Mám na vás, chlapci, ťažké srdce.