B.C.B.P.

Mám akúsi sociálnu slabosť... Dovolenková odysea strojených postavičiek a vykonštruovaných point – ktoré viac-menej f.ngujú... Som malý fanúšik Účestníkov zájezdu ako nenáročnej letnej snímky a s malou dušičkou tiež ako (výpovednej) sociálnej palety, kde ju poniektoré tunajšie kusy zotierajú. Segmenty, kde sa objavila Polívková boli najpresvedčivejšie (dokonca dramaticky). Potenciál, priatelia, potenciál... nedotiahnutý, ako v niektorých epizódach, tak v závere. A niektoré línie len do počtu... Ale beztak sympatický dojem tomu uprieť nemôžem (tá platná dovolenková rutina / ,,A kdy jste ho tam měla naposled?“ / voayer a onanista / tygří mast / naivita / Karel a Karel / ,,A Vetřelce, kolikrát si videl Vetřelce?“ a plavání...). Komické, tragikomické a tragické. Vtipného však bolo viac než tragického. Hele, trochu nadhledu, bratři! Na čsfd je asi moc Čechů. ;)

Keď už teda, zodpovedne. Green Lanthern je v dobe expanzie adaptovaných komixových hitov papundeklovým vývarom. Či už chcene alebo nechcene, prebral niekoľko schém s nostalgickým dojmom 90-tych rokov (klad), ale v novom storočí (tobôž tisícročí), by som čakal menej hlúpučkú zábavku (eh, alebo vlastne...) s egocentrickým trikovým arzenálom, ktorý film ťahá ako Pejko zapriahnutý do odbrzdeného tanku. To by ma aj dnes sakra viac bavili staré Mindža kombinačky, a tie spomínam len preto, že sú tiež zelené.

Výtvarné umenie je priestor bez hraníc. Post(post)konceptuálna doba, mňa osobne, zradila. Toť, Cremaster 3 jedna z (ne)mála svetlých výnimiek.

(Ne)ľudské. Kvalitný úsečný pohľad na udalosti Norimberského procesu. Piatu * nedám symbolicky preto, že musel tento dokument o udalostiach z polovice XX. storočia vôbec vzniknúť.

Ron Weasley vypil sfušovaný všehodžús s kvapkou potu Christophera Walkena a brvou Paula Bettanyho... tam, na severe, kde musia aj nakrútený materiál skladovať v chladničkách, lebo z toho obrazu proste ide to bŕŕŕ... no a potom sa jeho klasicky usporiadaný stereotyp načne, akýsi neštýlový Ethan Hunt sa ho snaží dorobiť a tu sa Ron dostáva do roviny, ktorá preteká štylistické rámce, púta, baví (až groteskne), posúva úslovie: po krk v sračkách!, šteklí (aj krvavou) surovosťou, ktorá v dojazde vyústi vo vcelku šikovné riešenie čdp situácie, kedy film dostáva navrch, pretože v divákovi pomaličky zahrabkával jeho úfnosť, a tak nás scenár do finále dovedie sám a nechá doznieť svoju umne vyfabulovanú štruktúru, za sprievodu hudbičky, ktorá vytvára obsedantný pocit, že sa na obrazovke zjaví chlapík vo výstrednom žltom obleku so zelenou maskou na ksichte, a to je pre mňa filmová zábava za **** BODKA

Zmýtizovaný rok 2012 by z tej geo-deformácie na plátne zniesol väčší podiel sodomie. Ako správne vyhecovaný fanúšik priamočiarej demolácie pod značkou 2012, s tichou výčitkou maniacky pátram, ktorý kontinent by ešte zniesol, kde na Zemeploche sa ešte nevystrájalo a aký rozkošný živočíšny druh je postihnutý primálo – tučniačici cisárski na Antarktíde dlávení sedemstotonovým ľadovcom by boli vďačným guilty pleasure, no ale takéto kruťárne si disaster mafia odpustila (žiadna eko-cítiaca figúrka sa nerada babre s hŕstkou ľudí v oblekoch pandy veľkej), a tak overené (vyvarené) postupy hlušia sapiens sapiens na tony a survive trip ústrednej skupiny vyšulinil úzus pozláteného hovienka, ktorému dali chlapci od kompov 22 karátov. Ten silný sociálny text, kedy posádka lode dokáže až familiárne vyjadriť city na adresu jednotlivca, zatiaľ čo živočíšna ríša takpovediac zahučala, oceňujem. Apokalyptický rok 2012 nabral rozmer fyzického prežitku zhmotnený v audiálnej katastrofe slovenského dabingu, rezonancie škreku Adyho Hajdu by neustála ani tá najodolnejšia Archa. Nuž ale – nádej, priateľstvo, rodina, vtip a Emmerich so všetkým všade je za ***. Vstriec krajším zajtrajškom!

Ta co, vam uš dziga mimo Pereša? Neni to absolutorijum, ta ale zauvažujce... Nebudzte natvrdlí. Ja znam prečo cie palce dole, lebo závidíce! Ta mi neskáčce do hodnotenia, bo ja vam neskáčem! Nech aj Kusaj nežere, za *****!

Bez servítky... (If you know what I mean)

How to train your emócie. Citovo akcelerovaný scenár vyžmýkal úspech tohto produktu... Animák s okukanými, vykradnutými a bezchybne využitými postupmi, ktoré s trochou rozumu fungujú. DreamWorks spravil nálet na moje infantilné vnútro. Frišné, akčné a sympatické.

Jednoznačnejšia záležitosť divákovho pohľadu na partnerský konflikt. Scenár je postavený jednostranne a matka z toho vychádza ako outsider, v ktorej duševné zdravie by som neveril viac než v autentickosť ultra bleskového procesu močenia. Takže fandíme polepšenému tatovi, ktorý bojuje so svojou povahou a celkom jednoducho, ale šikovne a na mieru vystavanou líniou problémov. Potom vás lapí smútok a tu prichádza finále s vyššou voltážou, kedy zažívate pochybnosti o spravodlivosti a objektívnosti (riešenia) problému, ktorý manipuluje zákonodarný aparát. Téma videnia pravdy neakcentovaná pátosom v tomto ringu po správnosti dostáva nafrak Hoffmanovou exibíciou a taktiež Streepovej brilantným nezdravým výrazom, ktorý až znervózni (*Meryl neodmysliteľne pôsobí ako pred kolapsom alebo po ňom, čo jej charizmu posilňuje, takže len toľko: smrť jej pristane!). Za rozpačitý koniec *****-.