B.C.B.P.

Dve hviezdičky za to nepretržité napätie a očakávanie – za ktorou šopou so senom sa objaví zaparkované BMW :)

Kick-Ass prekvapil viac než úder do slabín. Bolo to vtipné, akčné a napriek všetkej tej surovej brutalite... príjemné. Súčasný humor nerdov mi bol (hanba hanbatá) veľmi blízky, soundtrack sedel ako ass na šerbeľ, strihovo niet čo vytknúť, scenár si držal svoju jednoduchú úroveň, jedine tých pár „špeciálnych“ efektov kazilo dojem. Fajn, že ešte niekto v tom Hollywoode si zachováva čerstvý zmysel pre humor a nestráca nadhľad. Som ochotný sa zlomiť pre názor, že scenáristi nevyužili potenciál naplno, čo do sekcie humor, pretože ten si film pýta predovšetkým. Snáď si nejaké esá uchovali v rukáve na rok 2013.

Nemôžem si odpustiť neudeliť „jednu čestnú“, za srandu, ktorú sme si užili s kamošmi, keď sme to sledovali na DVD: Pri všetkom tom enormnom návale „strašidelných“ prestrihov a zvukov, prišiel niekedy v polovici filmu jeden škripot, pri ktorom nás fakt zamrazilo. Uznanlivo sme prikyvovali, že toto bolo, teda, fakt dosť dobré! A po pár sekundách sme prišli na to, že len niekto nad nami v byte odvzdušňuje radiátor. Tú katastrofu sme hneď vypli.

Tak hlúpy a gýčový film som jakživ nevidel. Dobre, videl. Ale o to teraz nejde. Nebolo čoho sa báť, nebolo sa s čím stotožniť. Atmosféra a dráma, ktorú sa Raimi pokúšal vykresliť, pôsobila smiešne – ale to on zámerne, to on rád. Ale ja nie. Nuž, celú tú hororovú grotesku tiež korunovalo raimiovské finále. A tak jediné, z čoho ma v súvise s týmto filmom mrazí, sú tie v celku vysoké hodnotenia.

Nolan dostal vnuknutie, a to poriadne hlboké. Honosná stopáž umožňuje zoširoka využiť dejový invenčný potenciál. Pracuje s jedinou priamou (prehlbujúcou sa) líniou, ktorá nás nakoniec vráti na samý začiatok, aby sme si mohli vychutnať finálnu dávku pochybností, ktoré hrdinov sprevádzajú celý čas. A to je asi tak všetko, čo sa týka emočnej angažovanosti diváka do filmu. Niekoľko nelogickostí, nedotiahnutých momentov a nešťastný výber „famme fatale“ (prepáč Marion), ktorá pri všetkej mojej predstavivosti a vôli, ani raz nezažiarila. Aj keď ani nemusela. Nemala. Ale i tak. Tých 148 minút je už tak trochu kultom, je to sen, podfarbený Hansovým hudobným majstrovstvom – z tohto pohľadu dokonalý sen. Lenže, jedna strana mince všetko neutiahne. Och, pardon, zabudol som, žiadne mince :)