Madsbender

Zrejme jediná marvelovka, ktorej už z nijakého dôvodu nedám druhú šancu. 35%

Krátky príbeh z prostredia feudálneho Japonska, sledujúci cestu zemepána menom Yoshitsune, ktorý sa snaží utiecť s hŕstkou verných v prestrojení za siedmych mníchov za hranice. Pomáha im pri tom obyčajný nosič, ktorý nepozná ich skutočnú identitu a zámery, no keď ich odhalí, rozhodne sa napriek nebezpečenstvu im v riskantnom úteku pomôcť. Celý film sa odohráva v komorných, ale celkom pekne vyvedených kulisách, ktoré vyvolávajú dojem televízneho snímku alebo divadla, z ktorého ostatne, ako píše Dudek, film vychádza. Tomu je prispôsobená aj dĺžka, scenár a spôsob, akým herci rozprávajú a aké výrazy používajú. Prestrihy slúžia na klasické členenie do aktov, tu konkrétne troch: 1. cesta k "hradbám", resp. stráženému priechodu, 2. pobyt, udalosti a konfrontácia v priechode, 3. pokračovanie cesty po úspešnom prechode, plus krátky a stručný záver. Dej je veľmi jednoduchý, uspôsobený pre potreby výpravy a možnosti realizácie, a tak prakticky všetka ťarcha spočíva, čo však u Kurosawu nie je nijaká rarita, na pleciach hercov a dialógoch, pričom, ako sa dá očakávať, hrá veľkú rolu aj spev, intonácia a výslovnosť, čo sú rovnako faktory divadelnej scény. Dalo by sa povedať, že, podobne ako mnoho iných japonských snímkov z tejto éry, sa jedná o prenos antickej drámy do východných reálií so všetkými potrebnými rekvizitami a obmenami, ale jadro zostáva rovnaké. Stretávame sa tu s klasickými motívmi ako je hrdinstvo, do popredia je stavaná česť a vernosť, ale najmä múdrosť, ktorá je nosným motívom a základom celého príbehu. Ten je, ako je spomenuté aj v iných komentároch, vytrhnutý z celkového kontextu, ktorý je zľahka načrtnutý len v stručnom úvode (aký poznáme aj z ostatných, či už Kurosawových, alebo iných ázijských, prevažne čiernobielych filmov), a to môže niekomu vadiť, pokiaľ však máte aké také poznatky o tomto historickom období, alebo ste videli pár dobových snímok, nemusíte sa báť. Herci sú bez výnimky výborní, i keď sa to neobíde bez tradičných známych grimás, ktoré nenavyknutému laikovi môžu prísť smiešne, no iným, zábavnejším zdrojom humoru je jedna z hlavných postáv, nosič, v excelentnom prevedení komika Ken'ichi Enomoto, a je najvýraznejšou postavou, čo je voči ostatným trochu nefér, no na druhú stranu sa postará o poriadnu dávku skvelého humoru. Scenár aj realizácia majú svoje muchy a medzery, nie je to však nič, čo by divákovi, zaujímajúcom sa o tieto filmy a staršiu ázijskú kinematografiu všeobecne, malo vadiť. Ja som strávil hodinku v skvelej spoločnosti, a neľutujem toho, okrem jedinej veci - mohlo to byť dlhšie a obšírnejšie, pretože v tejto forme by to mohlo teoreticky niekoho aj nudiť. Mňa však rozhodne nie. 75%

Niekedy si poviete, že pozrieť si nejakú rozprávku nezaškodí, o to viac, ak sa jedná o nepríliš známy počin úplne mimo hlavnej produkcie. A práve v rieke neznáma môže skúsený zlatokop nájsť skutočný a nečakaný poklad, akým je Moon Man. Na prvý pohľad obyčajná, ničím výnimočná rozprávka pre deti v predškolskom a školskom veku skrýva pod škrupinou viac, než sa zdá. A na (po pravde nie až tak) veľké počudovanie MÁ čo ponúknuť aj dospelým. Základnou, nosnou zápletkou je príbeh mesačného chlapca, ktorý každý deň pozerá z oblohy na deti, a dohliada na ich pokojný spánok. Cíti sa však osamelý, a tak keď okolo Mesiaca letí meteorit, chytí sa príležitosti a odletí na ňom na Zem. Medzitým na Zemi oslavuje prezident planéty konečné ovládnutie sveta. Ako sa zdá, sú 60. roky, a éra dobývania vesmíru je na dosah. Je preto logické, že sa prezident obráti práve týmto smerom, a keď sa dopočuje, že na zem dopadol meteorit a na ňom neznáma bytosť, okamžite vyhlasuje pátranie. Začína sa dlhá cesta za návratom domov... Príbeh má klasické večné detské motívy ako priateľstvo (ten je pre dieťa práve tý nosným) a pomoc v núdzi, ale taktiež poukazuje na dávny sen a túžbu prebádať a dobyť tajomné územia, o ktorých má ľudstvo len nejasné predstavy. Vo filme sa mihnú aj čiastočne symbolické, dalo by sa povedať, že alegorické postavy, okrem prezidenta je to napr. John Lennon (toto si skutočne všimnú len dospelí) alebo pes s menom Lajka. Odkazov a symboliky tu je viac, ale medzi ďalšie lákadlá filmu patrí určite aj nevšedná, zaujímavá a oku lahodiaca animácia a kresba, ktorá spolu so skvelým hudobným sprievodom, zasadením a príbehom podporujúcim fantáziu vytvára úchvatný celok. Mám chuť si to okamžite zopakovať. 95%

Tak nejako som v hĺbi duše tušil a cítil, že z Jakuba Smutného, alias J*A*S*M-a nebude český Tarantino hororových vôd (vzhľadom na objem zhliadnutého filmového materiálu), a ani som od jeho nedávno avizovanej prvotiny priveľa nečakal - v tomto ohľade ma Let Me Help You miestami nechal chladným, ale miestami pomerne milo prekvapil - len škoda, že si na to potreboval požičať nápady od iných. Inšpirácia je jasná: po prvé Raimiho cigánsky horor Stiahni ma do pekla (a tu by sa dalo povedať, že celá základná zápletka je založená na ňom s tým, že je tak trochu naruby), po druhé peniaze z divákov zdierajúca séria nočných záberov domácich kamier Paranormal Activity (čo sa nočných scén týka). Je nutné podotknúť, že i keď dialógy sú desivo monotónne, scenár nie je ktovieako objavný ani originálny, a herci sa nepretrhnú - lenže v podstate tu ani nie je čo hrať - je nutné uznať, že atmosféra miestami celkom funguje, hlavná hrdinka je trochu sympatická, a pri jednom zábere ma nečakane dokonca zamrazilo. Záverečný twist je síce divnejší ako Valentinove nutkanie oboznamovať nás vo všetkých autorských filmoch zo svojím fetišom, založeným na vyvrátení zvyškov z obeda, ale stále je výsledok v rámci možností a konkurencie celkom obstojný - i keď kvitoval by som lepší výber hudby. V chlapcovi zdá sa niečo vskutku drieme, ale k prebudeniu to má ešte veľmi, veľmi ďaleko. 40%

Kostičky, kostičky, copák nám dneska padne? Á, áno, tá kreténčina mesiaca pre naše detiská. Ivan Látal dlho látal, hovadinu nám tu zlátal, dementný to detský skvost, retardovaný na kosť. A že nám to pekne hnije, keď ten šašo ešte žije? Nebojte sa, milé deti, veď strýko Mads už k vám letí! Zachráni vás, milé detičky, pred tou kokotinou zvanou Kostičky. Ak vám psychickú či inú ujmu program spôsobil, podá na naňho toľko žalôb, aby to už neprežil. Nebude mazať okolo úst med, istota svätá je totiž guľomet. Väčšiu sračku Česká televízia nesplodila, a úprimne dúfam, že nikdy nesplodí. Nevidím zlo, nehovorím zlo, nepočujem zlo je v tomto prípade základ imunity voči degenerácii, spúšťanej dlhodobým pôsobením tohoto nezmaru.

Asi môj vôbec najobľúbenejší nezávislý americký romantický film, prezieravo situovaný do kultúrneho prostredia odkazujúceho k Linklaterovým inšpiračným zdrojom v tradícii európskeho artového filmu. 100%

Mňa jebne. Tak toto je ťažkotonážny náhul svetovej triedy, ktorý vám dá zažiť jeden deň (alebo skôr noc) mladého barového a klubového vymetača... alebo nie? Brutálna subjektívna kamera, monštrózna skladba a klip, ktorý si asi zapamätám na dlhú dobu, najmä vďaka vysokému obsahu erotiky, násilia, alkoholu a spol. UPDATE: Opakovanie matka múdrosti - a tu to skutočne pomáha. Na druhý pokus ešte silnejšie vynikne pointa a celý ten trip pôsobí ešte inovatívnejšie a kontroverznejšie. 95%

Dante Lam ma po nie až tak pozitívnom stretnutí pri jeho najnovšom boxerskom snímku Ji Zhan veľmi milo prekvapil. Kapka krve totiž nie je len ďalšou z rady tuctových žánrových filmov, je to predovšetkým vybrúsený kriminálny thriller s explozívnou náložou akcie, pekelne dobre zrežírovaný a dôkladne obsadený - mj. Nicholas Tse ako mladý policajt a Nick Cheung ako únosca sú skvelý, a na zahodenie nie je ani výkon hongkongskej krásky Jing Chu Zhan. Výborný depresívny scenár, v ktorom Wai Lun Ng kľučkuje a vyhýba sa klišé, zatiaľ čo naplno využíva a operuje so zabehnutými, rokmi overenými štandardami, preplieta jednotlivé osudy postáv na spôsob Iñárritových filmov, a prekladá ich perfektne načasovanými a spracovanými flashbackmi, dokresľujúcimi jednotlivé línie. Škoda že ku koncu hlavnej chronologickej osi mu na pár slabších miestach trochu dochádza dych. Potešila aj greengrassovská roztrasená kamera, najmä pri akcii v interiéroch a exteriéroch, kde mi neprišla ani trochu obohraná a do celku dokonale zapadla. Nebyť občasného zakopnutia scenára, bolo by to jasných 5*, Kapka krve je ale stále vynikajúcim mrazivým kriminálnym thrillerom, ktorý ani na minútu nespúšťa nohu z pedála a rúti sa do cieľa vražedným tempom. P.S.: Český dabing je na jedinú vec - na samovraždu. Dámy a páni, skladám klobúk, zhovadili ste to teda geniálne. 85%

Za siedmimi horami, siedmimi mýtnymi stanicami a siedmimi pumpami leží malé mestečko Zapadákovo, familiárne nazývané Shithole, obývané nevrlým Clydeom s dcérou Candy, mimochodom nezvládateľnou nymfomankou, najstrašnejším bad-ass široko ďaleko Billy Rayom, vice-šerifom vtipálkom a bandou tupých sedliackych buranov vysedávajúcich pred televíziou so štyrmi kanálmi (v závislosti od gravitácie mesiaca miestami piatimi), vo voľnom čase devastujúcimi miestnu zver a hospody. Do mestečka prichádza štvorica mladíkov - naivný panic, drzý sukničkár, chladnokrvný lovec a nerdovský buzík - ktorý si chcú vyhodiť z kopýtka lovom jeleňov. To ešte nevedia, že Clydea, ktorý im prenajme búdu na prespanie, napadla mýtická Chupacabra, a čoskoro musia čeliť nezastaviteľnej epidémii otravných mozgožrútov. V podstate klasická priemerná zombie komédia, cielená na teen publikum, ktorej nechýba riadne gore ani pár skutočne skvelých vtipov. Byť do toho angažovaný známejší herci a lepší scenárista, spoľahlivo by sa zaradila medzi guilty pleasures roka. Našťastie má tých pár skvelých fórkov, inak by to bola len, ako vraví Stobbart, slušne natočená haluz. Ako bláznivá blbinka na jedno pozretie funguje spoľahlivo, a ja som sa celkom bavil. 60%

Nebudem zdržovať a poviem to na rovinu - Michael Kohlhaas ma sklamal, a to tak, že ho radím medzi najslabšie filmy s nálepkou 2013, ktoré som doteraz videl. Arnaud des Pallières na to ide od lesa, neopozerane, surovo a chladne európsky, ale je to na jedno brdo, keď sa celý film neskutočne vlečie, scenár a dialógy sú hrôzostrašne pomalé a ťažkopádne, herci, s výnimkou Madsa a Lavanta nevýrazný (dokonca aj Bruno Ganz) a celé to pôsobí akosi nedomyslene. Plus som objavil nový žáner - európsky historický pseudointelektuálny nudopis, do ktorého si ešte Arnaud cpe podivné scény bez zmyslu a tvári sa ako skrytý skvost. Aleluja, netuším, o čo sa týmto filmom pokúšal, ale mňa to nedostalo. Po pravde som film nevedel dopozerať skoro 4 hodiny a stihol som popri ňom práce okolo bytu, navariť obed pre celú rodinu a vymyslieť nový slogan pre našu hokejovú reprezentáciu. Viac v recenzii.