TKKMR

Siedmy Clash bol pre mňa vo viacerých ohľadoch sklamaním. Karta bola od počiatku slabá a postavená na umelo vytvorených beefoch, pričom vďaka rôznym pochybným udalostiam sa tri zápasy z nej odfightovali v improvizovanom zložení a jeden sa neuskutočnil vôbec. Pozerateľné boli tri mužské zápasy (Zach vs Bayer, Mikulášek vs Žralok, s prižmúrením oka aj Elmo vs Reif) a k menšiemu prekvapeniu aj všetky tri ženské, zvyšok bol hrozný. Rádoby sumo zápas morbídne obéznych cigáňov o ktorom všetci vopred vedeli že to bude fraška a fraškou napokon neprekvapivo aj bol, tam bol načo...? Vopred dohodnuté prestrelené divadielko v podobe hlavného zápasu Bejr vs Soukup tomu zabilo pomyselný klinec do rakvy a mnohým možno otvorilo oči v tom, o čom CotS vlastne reálne je... Plus asi 10x som si prehrával záber údajného napadnutia "Ganstaboya" Veselého a nenašiel som tam vôbec nič, čo by ho malo poslať do bezvedomia. Americký wrestling z 90. rokov začína byť pomaly šuviks oproti tomu, čo dokážu zinscenovať majitelia Clash of the Stars.

Dobový máfo Sonny v podaní Chazza Palminteriho má obrovskú charizmu, štýl a po ruke vždy dobré rady k nezaplateniu. Jeho hlášky a životné postoje sa človeku poľahky vryjú do pamäti.

Sajfa to robí vtipne a nenútene a to si myslím, že v tomto prípade správna cesta. Neraz som sa pri Leveli Lama dobre pobavil, je to však samozrejme závislé od toho, aký vtipný je pozvaný hosť a kam až je schopný v doberaní sa s Matejom zájsť. Samotný Sajfa zjavne nemá problém občas zájsť kúsok za pomyselnú čiaru.

Podcast o MMA, ktorý v zásade nie je zlý a rozoberá ako domácu tak zahraničnú MMA scénu, Novotný si však jeho formát ušil moc na seba a svoje záujmy. Pozýva si sem svojich kamarátov, prevažne fighterov a podržtaškov z Oktagonu, ktorý mu všetko kvitujú a na všetko pritakávajú, takže občas sú z toho Novotného monológy či akési familiárne žvatlanie partie ľudí, ktorí sa dobre poznajú a robia na spoločnej veci. Naopak - témy, ktoré mu nie sú po vôli zmetie expresne rýchlo zo stola. Možno sa mýlim, ale príde mi to, že počas niektorých dielov je Onďa až moc uvoľnený a možno si k tomuto blaženému stavu trošku "dopomohol".

Nech sa na to dívam akokoľvek, Karlosovi to moderovanie proste nejde. Je strojený, zakoktáva, utekajú mu myšlienky, sústavne strháva debatu na svoju osobu a v načačkanom principálskom kvádre mu je teplo jak sviňa. Rola moderátora ho zjavne dostáva do pre neho nekomfortnej zóny, hoci on tvrdí pravý opak.

Pán Kim má malíčku všetky internetové funkcionality, sociálne siete ba aj rôzne vychytené, život uľahčujúce aplikácie a cez hodinu a pol nám dáva pocítiť, ako veľmi je väčšina z nás v tomto smere užívateľsky zaostalá.

One man show starého močála Bejra, do ktorej zapojil aj svojho niekdajšieho dvorného "herca" Majsnerosa. Ako vždy a všade je Bejr aj tu hlučný a preafektovaný, na rozdiel od iných internetových projektov v ktorých sa vyskytoval to však tu aspoň nepôsobí extrémne rušivo.

Kvalita každého dielu je priamo úmerná kvalite účinkujúcich. Väčšinou sa jedná o skrachovancov, ktorí tam idú kvôli honoráru alebo o teatrálne osoby, zúfalo bažiace po mediálnej pozornosti. Z času na čas sa tu však "urodí" aj vydarená skupinka súťažiacich, tak ako napríklad obmieňajúca sa partia kuchárov okolo Mareka Mezeia a vtedy je to pozerateľné.

Je jasné, že za trojmiliónový budget sa toho v dnešnej dobe na striebornom plátne vykúzliť veľa nedá, aj tak sa však nemôžem zbaviť pocitu, že to Dáni mohli natočiť aj lepšie. Film je natočený komorným štýlom a nechýbajú tu hluché pasáže. U niektorých scén sa doslova núkalo ich viac zdramatizovať a vyhrotiť, to by však scenár nemohol byť postavený tak, že ústredná dvojica sa bude chovať ako submisívne slabošské ovce, idúce pokorne na porážku.

Šiesty Clash sprevádzal taký silný internetový hype, že som si prvýkrát zakúpil PPV a neľutoval som. Na fight card v podstate nebola žiadna "vata", tak ako tomu bývalo zvykom na predchádzajúcich eventoch CotS. Každý z 13 zápasov mal nejaký svoj príbeh a tešil som sa naň. Sledoval som kompletné dianie pred a po Clashi, všetky rozhovory, podcasty, B4, staredowny, váženie, dostupné tréningy zúčastnených "fighterov" a samotný galavečer tak bol iba čerešničkou na torte. Bolo to intenzívne, LeSýček s kumpánmi dobre vedia ako vyvolať záujem, no už sa na CotS v budúcnosti nechcem takto namotať.