chlievik

Rôzne komunistické krajiny mali rôzny, úplne odlišný profil spoločnosti, a správania sa ľudí. Bol som v Nemecku niekedy keď som mal 3 roky, z toho si nič nepamätám, ale neskôr, asi v roku 1987 niekedy, som bol v Leipzig, kde som nevidel nič, čo by dosvedčovalo takéto techniky života a takéto správanie. Ale toto sa dialo ešte pred príchodom Gorbačova a Glasnosti ("hlasnosť"- otvorené demokratické vyjadrovanie názorov ešte v časoch Gorbačova). Pred Perestrojkou ("prestavbou" na demokratický režim, čo sa začalo príchodom Gorbačova k moci), boli tieto hrozivé scenáre skutočné, hoci v každej krajine to bolo inak. Vo Východnom Nemecku, kde bola generácia špiónov pre *Stasi* narodená tesne po vojne, to boli synovia nacistov, a tak výchovné programy boli jemne narušené fašistickým vzdelávaním ich otcov, plus každý bol skorumpovaný a najmä chladný, dokonca ako vidíme vo filme, Nemci si ponechali ešte aj svoje sivé nacistické uniformy, len si namiesto lebky pripli na znak na čapici komunistickú hviezdu. Chlad, chlad, a chlad, to je jediné čo z toho cíti, ironicky je to akože sa odohrávajúce v roku 1984 - analogické podobenstvo na Orwellov známy román o totalite na svete. Chlad (napríklad v tvárach členov Stasi) je vo filme silne hrozivo prenikajúci až do špiku kostí, však je vybalancovaný malinkým svetlom lásky medzi režisérom-spisovateľom a herečkou, krásnou ženou, slabou, ktorá protagonistu filnu zradí, aby mohla "ďalej fungovať", avšak je krásna vnútorne na to, že ho miluje, hoci mu nie je verná, lebo jej to "nie je dovolené", o to viac je milujúca, a o to silnejšie spojenie, hoci vo filme neukázané, to vytvára medzi milencami. Láska je krásna vec, a je viditeľná aj v chorých spoločenských systémoch, kde ľudia žiju, milujú sa a majú medzi sebou mierne poškodené vzťahy politickým "shitom", kde sa všade a stále zrádza, a nikto nikomu nemôže veriť, a i napriek tomu sa milenci milujú, manželia vážia jeden druhého... žena sama sebe neverí, že nezradí, a preto sa ani nechce dozvedieť o veciach, do akých sa angažuje jej partner, uniká pred tým byť informovanou, aby nemusela byť informátorom, tak radšej pobozká a chce sa pomilovať, je krehká a preto príťažlivá (okrem prirodzenej krásy jej tváre). Svet bol vtedy strašný, hrozný, ale vynárajú sa otázky, čo sa deje dnes, v USA, v Rusku, v Číne, alebo... možno aj u nás. Ktovie. režírované je to dobre, umelecké vlohy ako Sonáta pre dobrého človeka je krásna, keď ju Dreyman uprostred začiatku "tichého odpočúvania" zahrá na piáne, a obmäkčuje srdce vyslúchajúceho, ktorý zo skrytej lásky k Christe Marii, ktorá je spočiatku plánom na zničenie Dreymana, nakoniec sleduje skryť protikomunistické maniere protagonistu, a dokonca aj zahraňuje Dreymana pred istým väzením, o čom však nevie chuderka Christie, ktorá následne pácha sebevraždu, ironicky, keďže článok do Spiegla, ktorý Dreyman píše, je o sebevraždách.. Impresívny film, typická moderná nemecká kinematografia, oni sa obľubujú v sivých filtroch obrazu; pekne venované HGW XX/7. Další pekný umelecký filmový kúsok do zbierky zaujímavých moderných snímok. Len sa divím, prečo dnešná mládež pozerá ešte komerčné seriály v telke. A všeobecne ľudia.

Uvedomujem si, že otázka Holokaustu je citlivá, a je mi ľúto, čo sa dialo, ale nemôžem len preto teraz uznať každý jeden film o tejto téme ako dobrý film. V porovnaní so Šindlerovým Zoznamom je toto po stránke spracovania filmu, scenára, réžie, a najmä po stránke umeleckej, úplne smiešny film. Proste chce dať vedieť židom aj nežidom, najmä mladým, že Holokaust bol strašný. OK, ale to sa dá aj inak, nie urobiť slabý film. Bol lacný, a jedné čo ho asi spropagovalo bol Dustin Hoffman na začiatku, ktorým si asi získal publicitu, a potom aj samotný námet, ktorý je vždy silnou témou. Inak nič moc, komorný rozpočet, amatérske výkony, proste o ničom. Film je film, umenie, a nie toto, hoci ako vravím, je to citlivá téma, a nerád o nej píšem kriticky. Bolo tam pár zaujímavých momentov, ktoré sa ma dotkli.

Niekto môže mať dojem, že z "morálneho" hľadiska ma tento film pobúril, a mnohých iných tiež, a že práve preto sa ľuďom tento film nepáči. Blbosť. Ako "moralistov" nás nazývajú len tí, čo majú fakt nejaké blbé komplexy, žijú sami, nemajú partnerku, sú plní strachu zo sexuality ako krásneho spojenia, sexuality, ktorú "práve objavili" alebo ešte vôbec neobjavili na skutočnej úrovni, alebo tí, čo lásku vlastne ani nepoznajú, a keďže majú ten životný štýl tak lásku ani nikdy nespoznajú, alebo majú 17 rokov a jemne podpriemerný intelekt. Hoci láska je rarita, a temer nejestvuje, kto v ňu verí, spirituálne vyhral aj keby všetko reálne prehral. Láska jediná sa cíti víťazne aj keď všetko prehrá, lebo je... láskou. Tento film je fakt o ničom, herci sú úplne nanič, scény nie sú ani šokujúce, sú len grcavo trápne a stupídne, a vyslovene nezaujímavé. Pozeral som to s pretáčaním, ešte šťastie že som to nevidel celé, bola by to fakt strata času, takže som videl ledva tretinu, ale zase z každého kúsku filmu trošku, takže to viem zhodnotiť. Nemalo by význam pozerať to celé, fakt to nedoporučujem, je to nuda, fakt, kecy trápnych teenagerov, ktorí o sexe a láske hovno vedia, vykresľuje to ženatých mužov ako nudných neschopných blbcov, čo ich zaujíma len futbal (čo je totálny nezmysel, lebo pravdou zostane, že čím je muž starší, tým má viacej erotickej inteligencie). Ukazuje to smiešne manželstvá, kde mužov ich divne odplzlé ženy podvádzajú s mladými povaľujúcimi sa šupákmi z ulice, čo je nudne vykreslené, lebo je to úplne bez akejkoľvek lásky, bez akejkoľvek erotickej kvality, jednoducho bez krásy a nehy erotiky, bez kvalít, a bez - či už ženskej alebo mužskej - zrelosti, bez všetkého čo to má mať,a ak to už musí byť nejako ukázané tak, ako to je, tak tento film to ukazuje presne tak ako to vôbec nie je, zároveň to vykresľuje 40-ročné manželky ako trápne úbohé neemocionálne a hlúpe chuderky, hľadajúce si smiešne spestrenie so škaredými, nudnými, neschopnými a neemocionálnymi idiotmi vo veku sedemnásť - prepáčte mladí, fakt, ale toto nech nie sú vaše vzory, lebo inak budete ešte trápnejší. Hľadajte lásku, budete výnimočnejší. Ten film je odpad po každej stránke. Včera som videl Into The Wild režírované geniálnym Seanom Pennom, a dnes toto bola chladná spŕška na včerajší skvelý filmový zážitok. :-) Fakt sorry! Slabota! Plus ešte tie americké orezané penisy, fuuuuj !!!

Úplne slabé. Čisto "vývozný" film vyrobený pre iné krajiny, aby Francúzi ukázali, akú majú "skvelú" kinematografiu, s kultom osobnosti Alaina Delona, ktorého herecké kvality sú nulové, priam babrácke, nehovoriac už o jeho nudnom, nie mužnom výzore, a emocionálnej inteligencii päťročného. Smiešna je zápletka filmu, čiste idiocia, náhodne sa bezvýznamný človek stane svedkom vraždy, a ide ho zrazu odkrágľovať silný gang - to, čo sa dá prekryť hocijak inak sa musí z úplného nezmyslu stať zbytočnou naháňačkou na autách, s nebezpečnými prestrelkami pre nič, a kávičkovými rozhovormi o ničom typu "ako sa máš? dáš si kávu?", s úplne komediálnym koncom, kde paranoidný dedko dostane infarkt, a začne sa romantická prechádzka s babou so sexy zadkom v bielych baloňákoch po uliciach Paríža.. (Hoci musím uznať, ostali mi otvorené ústa podobne ako Delonovi na konci - museli to ukončiť zabitím hlavného protagonistu, inak by to bolo doslova hrozný koniec, a tak sa to končí dramaticky, čo je OK.) Avšak: Plytko a gýčovo vyznievajú scény v prestrihoch - ako holke spadne podprsenka na pláži, ako sa Delon sprchuje, ako si zafajčí cigaretu, romantický popis muža milujúcou ženou, o tom aký je krehký a plachý, a medzitým on prestrelí niekomu mozog v kúpeľni, nakope desiatich týpkov postupne do gulí, proste hlúpa francúzska šaráda. Keď som mal 8 rokov, dávali to s hviezdičkou, a šli sme sa z toho "pototo", lebo to bol "západniarsky" film, a poniektorí z vás sú z toho dodnes ešte nadržaní,a spomínajú v nostalgiách, ale chápem to, spomienky sú spomienky. :-) Vtedy by som povedal, aké to je super, no dnes sa idem z toho zgrcnúť. Kedysi by som to pozeral do druhej v noci, lebo taký film išiel raz za mesiac, dnes to pozerám do druhej lebo ťukám do notebooku blbiny, a chcel som len vedieť o čom je ten film. Jedno čo je zaujímavé je to, že je to snímané klasicky, tak ako filmy osemdesiatych rokov... inak nič. No a Lazzarová ma sexy zadok ;-)

Pôvodne som tomuto seriálu nedával veľa bodov, a to preto, lebo som ho nepozerával, no teraz ho hodnotím vysoko kvalitne, avšak zatiaľ je to tak akiste preto, lebo pozerám akurát asi len 19-ty diel prvej season. Keď toho bude opozeraného viacej (a to už cítim teraz), znudí ma to, ako všetko. Nič sa nedá robiť donekonečna, a aby seriál zostal dobrým a kultovým, netreba to preháňať s komerciou a následným robením ďalších dielov. tak tri série a stačí. Hoci sa Houseov sarkastický a cynický humor javí zaujímavo, a aj JE zaujímavý, čoskoro to bude nudiť. Klasika, negativita nie je dlhodobo zaujímavá, hoci sa dá z tejto formy komunikácie s ľuďmi veľa naučiť. Mať nadhľad, vedeiť veci aspoň o minútu skôr než vaše okolie, chápať veci keďže máte vyššie IQ než vaše okolie, to má svoj zmysel, človek je sebaistejší, v tomto je House vzorom nejednému géniovi, ktorý sa práve hľadá a má 17. :) Človek si napríklad môže v seriáli všimnúť klasický problém dnešnej medicíny, čiže to, že desať doktorov = desať diagnóz, a z toho vyplývajúcu neschopnosť lekárov riešiť problémy, ďalej je tu etika, hoci tá je tak klasická, že je pre mňa filmovo nezaujímavá, a ďalej sú tu rôzne postavy, napríklad Cameronová, ďalšia srdcovka (každý seriál má nejakú srdcovku), a poprosil by som dámy, ktoré čítajú tieto riadky, aby si láskavo zavreli tie svoje žiarlivé ústočká, a pozreli si nejaký odpad typu Ezel, a dali pokoj. Cameronová je typický príklad dievčaťa, ktoré je krásne, vedecky inteligentné, citlivé, ale dostatočne múdre na to, aby si zachovalo vždy svoju tvár, a aj lásku ku Houseovi. Je to milý seriál, začal ma baviť, ale myslím, že časom sa mi zunuje...

Je to presne naopak než hovorí užívateľka "akisha"... herci sú v podstate rovnakí, takí istí ako v "poirotovkách", čiže klasickí anglickí herci, len vynikajúci Suchet alias Poirot chýba, is sadly missing :), a nahradila ho nudná Marpleová, ktorá začína na plátne v tomto seriáli (zdá sa) asi ako sedemdesiatročná (dnes má 80!) - geriatria - pričom naopak taký Poirot má dnes 66, a v seriáli začínal asi ako 48-ročný.. Nemám nič proti starým ľuďom, ale mohli nájsť nejakú mladšiu herečku, fakt sa nerád pozerám na geriatrické centrum v hlavnej postave, hoci McEwansová má naozaj sympatické oči.. Plus ona je taký ten dobrácky typ, nehovorím, že ju mala hrať nejaká harpia, ale zase dobrunká babička čo pletie svetre? To si nemyslím. Navyše zmenili aj dabing, a namiesto príjemnejšieho hlasu Ľubice Očkovej Konrádovej sa tam vtrepala známejšia Božidara Turzonovová, ktorá vôbec nemá detektívny hlas, skôr taký, aký je charakteristický jej inteligenčnému skóre, proste Turzonka nemá kombinačné myslenie, a skôr môže hrať v Paneláku frflajúce babky a manželky po prechode, než ženy s IQ vyšším, ktoré môžu mať aj deduktívne myslenie. Môj názor. Vďaka za rešpekt. Táto časť bola lepšia než iné diely Marpleovej, mladšia hercami, mimochodom neviem či ste si všimli že tam hrala Lisa Stansfield, hitom "All around the world" známa speváčka, a celkove tento diel nebol až tak nudný, nevedel som totiž kto je vinný úplne od začiatku, čo je dobré, lebo pozerajúc Poirota som bol na 66.6 % zmätený, keď pomaly podsúvali a následne presúvali fakty,a nevedel som vydedukovať kto je vinník, ale pri Marpleovej mám vyššiu pravdepodobnosť uhádnuť vraha. Avšak vyústenie je nezmyselné snáď tak ako v "každej" Marpleovke. Keďže seriál je točený najmä pre ženy,a je pôvodne z kníh písaných v období emancipácie žien, teda je z obdobia 30- tych rokov minulého storočia, kedy aj ženy chceli mať svoj "idol", ktorý má aj mozog, tak musela Agatha Christie písať Marpleovú zámerne pre ženy, a tým pádom je rozuzlenie vždy jednoduché a plytké, málo logické, v tomto diele dokonca "priznanie", čo je smiešne. Citové vydieranie ženy, aby sa priznala, že vraždila, zachrániac tak svoje obvinené pestúnske deti, ktoré by aj tak nik neodsúdil. Celé neokúzľujúce, a trošku fraška, ale je to tisíckrát lepšie než ktorékoľvek "dnešné" a moderné seriály. Toľko.

Akurát dnes to išlo. Veľa Marpleovú nepozerávam, lebo mám dojem, že je to príliš málo racionálne inteligentné. Akože, nie žeby to bolo hlúpe, Agatha Christie nemôže byť hlúpa, je geniálna sama osebe, samozrejme, ale tieto romány s Marpleovou boli písané pre ženy, s tým cieľom, aby sa detektívky zapáčili aj ženskému (v tom období emancipujúcemu sa) publiku. Tým pádom sa musel pozmeniť štýl písania, muži majú radi iné vychytávky než ženy, ženy musia mať v tom menej logiky, menej postupne pridávaných spleť deja zahmlievajúcich faktov, a viacej vysvetlení typu: "ehm, musíme sa správať nenápadne, a tváriť sa, že to bola nehoda, aby sme nevyplašili vraha, a aby sa prezradil..." - to je fakt už pre materskú škôlku alebo pre ženy ;) a ešte to povedia, v tom lese, kde zabili tú ženskú, povedia to tak očividne, že je to až smiešne. Poirot bol iná liga, zahmlieval, a keď mal človek dostatok faktov a dostatok intelektu, mohol sa množstvu vecí aj sám dovtípiť, a na koniec zažil buď krásny pocit spokojnosti, že pochopil skôr než mu vysvetlili, alebo šokujúci záver. Ale s Marpleovou je to nevýrazné, pohmkávajúca babička; vo filme celý čas ukazujú tie smiešne "falošné nápovedy", je jasné hneď, že ten nemecký vojak nie je vrah, ale urobia z neho kvázi vraha na chvíľku, aby narobili trápny ženský zmätok - idú "popliesť" ženské srdcia, ale nie na pridlhú chvíľku, aby zas ženy neprestalo baviť čakať, lebo ženský mozog dlho uvažovať nedokáže, proste toto je jasná fraška, podla mna zmiešanina "Jednoducho Márie" a "ženskej podoby Poirota", čo je ponižujúci fakt. Nakoniec príde Marpleová, mníška sa prizná sama, sama od seba pred oltárom (Ach, aké v uvodzovkách "dojímavé", a poukazujúce na emancipáciu žien), Marpleová vypľuvne vysvetlenie celého príbehu z prsta, bez predchádzajúcej schématickej náveste vedúcej počas filmu kamkoľvek, proste len pľuvne fakty, a je po starostiach, rovno jak Derrick, alias Inšpektor Náhoda... :) Marpleovú nemusia ani vysielať, ani briti nemusia robiť ďalšie diely, nech natáčajú proste ďalšie ešte nenatočené diely Poirota, kým nie je Suchet príliš tučný a príliš starý. Ale ak porovnám hocijakú dnešnú "súčasnú" detektívku, tak Marpleová, hoci ju kritizujem je pätdesiatkrát kvalitnejšia... to je jasné !

Myslím, že si o Kusturicových filmoch zistím viacej. Toto bol pre mňa jeden malý zázrak, úplne že... vynikajúci film, plný prekvapení, spôsobov vyjadrovania sa, symboliky, skvelej hudby, spojenie drámy, realizmu, surrealizmu, komédie, fakt som sa aj zasmial aj zamyslel, zanechalo to vo mne pocit smútku, a to je práve to výnimočné, najmä začiatok som vnímal v pochybnostiach, lebo sa mi javili niektoré scény trošku skurvené, proste asi... nemorálne... alebo čo, ale uvedomil som si vlastne a definitívne, že práve v tom bolo vyjadrene sa režiséra, že LASKA JE PROSTE ŠIALENÁ A AMORÁLNA, lebo je to láska a vzniká na miestach, medzi práve tými, ktorí sa k sebe nehodia, zničia sa, zaľúbia sa a trpia, láska je svet, ktorý jednoducho, keďže vzniká náhodne, nemôže mať žiadne logické ani morálne pravidlá, a potom ubližuje ľuďom, tým, čo sa zamilujú, aj tým, ktorí ju prežívajú, aj tým, ktorí ju závidia, a tí, ktorí ju prežívajú, sú odmenení v podobe dobrého a vášnivého sexu, ale zlíznu si aj to brutálne peklo potom, v ľútostiach a křčoch postrádania a šialenstva osamelosti, a tí, ktorí ju závidia, sa len ticho mučia a trýznia, nemajú nič, žiaden sex, nič, ani ho z ľútosti či súcitu nepríjmu, ani nepochopia výstrednosť tých, ktorí lásku majú a žijú ňou, ale zostanú zabarikádovaní vo svojich myšlienkach, naivných snoch či predstavách, ale neskosia zase to temné utrpenie odlúčenia, hoci zase ..môžu skončiť presne tak ako Grace... Vypichnem štyri pradivné osobnosti reálneho sveta, v ktorom všetci žijeme - štyroch bláznov rôzneho druhu: šialená chorá psychicky narušená mánio-depresívna vrahyňa svojho manžela, ktorá šťastne miluje mladých mužov, nemorálne, ale je to jediná záchrana jej zlomenej psychiky - sex s nimi, prípadne závislosť, útek od seba, snaha žiť, milovať, bez svedomia, ale zblázniť sa... Druhý je cynik, rýchlo rozpráva, melie scény z filmov, melie o ničom a o hocičom, na všetko skutočne hodnotné (alebo iluzórne?) serie, každú preťahje, lebo.. pochopil... kde žije, a aké sú jeho možnosti vo svete žien, ktoré manipulujú, a kde ak niekto chce skutočne uvažovať a milovať, a je muž, nemá šance si nijak pomôcť, len byť svinský cynik a sebecký hajzel... Dalším je naivný chlapček, ktorý ide za svojimi prvými skúsenosťami, naivne ale krásne, ponorený v snoch, pobláznení, ktoré ešte nevie pomenovať, je šťasný ale spoznáva svet, je to mladý človek, ktorý sa blíži k prvej zákrute, v ktorej mu spadne úsmev, a ktorý už potom nenájde, ale dnes sa ešte usmieva, a hoci už o láske niečo vie, stále je to len prológ....A posledná, mocochou zničená popoluška, ktorá miluje, závidí, zblázni sa zo závisti, žiarlivosti, úchylnosti svojich snov, melanchólie a sebatrýzne, a nakoniec, keď pochopí absurditu svojej existencie, prinesie to posledné, čo sa v láske priniesť má, slovo 'milujem ťa', a posledný súcit k láske a k životu. O tomto je láska, skvelý Kusturica... Fakt génius. Sny neexistujú pre tých, ktorí žijú svoj sen, a nie snívajú o svojom živote. A je v tom vlastne rozdiel? Pre šialencov rozdiely nie su. Neexistujú. Žiadne. Aspoň v láske nie... :)

Ak jednička Matrixu bola o skvelom nápade ako takom, tak dvojka je jeho hlbšie vysvetlenie, filozofickejšie, film je obohatený o niektoré fiktívnejšie a myseľzastavujúcejšie scény - niektoré symbolické scény sú pre dva typy myslí - aj pre vagabundov, ktorí si chcú ulahodiť falzifikovanejšími bitkami a bojovými scénami, a potom pre intelektuálov, ktorí v tom hľadajú skryté súvislosti voči reálnemu dnešnému svetu,voči tomu kde skutočne žijeme, ako vidíme svet, náš pohľad na život, taký samozrejmý a zároveň nekritický, všedný, každodenný - v tomto je sila druhej časti, v schopnosti niektorých mozgov zosúladiť inovidenie reality s myšlienkou o Matrixe, a ukáže sa to v scéne pri stretnutí s Architektom, kde ak rozumiete na sto percent,tak ste intelektuál, o ktorom tu hovorím. Inak je film uspokojivý, podľa mňa je možno aj kúsoček lepší než Matrix 1, najmä, že už nemusia vysvetľovať úplne všetko, a môžu sa pohrať s Merovingianom, bizarnými otvoreniami dverí, ale to bolo aj v Jednotke, odsratá je len hodinová naháňačka na diaľnici, a utnutý koniec. Inak fajn, som spokojný...;)

Ako to už býva, vytváraním nových častí sa kazí nielen základná myšlienka,a to najmä ak sa začne brnkať na ten primitívny reflex ľudí - reflex všetko ničiť - keď sa začne so všetkým preháňať, či už v bojových scénach alebo hoci len vo viere vo víťazstvo alebo vo viere v Nea - myšlienka, ak dosiahne nejaký vrchol, význam, skutočnosť, nesmie sa klonovať ani primitívne s ňou preháňať v praxi, deliť ju, donekonečna ju opakovať, ani nič podobného. Čakať, že kvantitou posilníme jej kvalitu? Blbosť! Kvalita sa odzrkadľuje tým, že sa nevidí, neukáže, nevysloví, nezobrazí ani symbolicky, utají sa, genialitou je v tomto význame ukryť sa, nechať diváka sa mozgom doslova ťažko trápiť, aby pochopil, kde je skrytý význam, kde je návesť na nový fakt, ktorý predhodia úplne mišmaš hocikde, aby sa utajil princíp - myšlienky vlastne ani nenačrtnúť, ale to by potom dnešné filmy vyzerali inak. A tak vyzerajú ako Matrix Revolutions...Smutné. Rozprávočka, proste systém: preháňajme, vyberme nezaujímavých hercov, naklonujme pointu, a spravme niečo, čo sa dobre predá, to museli scenáristi drieť gate, aby naozaj vymysleli takú blbosť. Námet geniálny, scenáristická práca totál kravina... Najhoršie na celom filme bolo "nevyhnutných" 25 minút vojny a agresie, strieľačiek úplne nereálnych, pritom používajúc normálne náboje a do toho Neo so schopnosťou odrážať guľky alebo ničiť celé tisíce strojov letiacich proti nemu (???) atď, proste ak by v nereálnom mali byť aspoň nejaké prirodzené prvky, Neo by sa rozhodoval ináč, konal by ináč, no ale... je to film, nedá sa čakať, že sa film natočí tak, že sa bude musieť skončiť po desiatich minútach... :) Nečakal som ale komerčné pokračovania, alebo respektive som v ne nedúfal,myslel som si,že sa film bude v dvojke a trojke ďalej uberať do čoraz ťažšej a inulogickejšiej psychedélie,ktorá ma šokuje,ale kdepak,tie ich triky na moju myseľ nemali žiaden účinok, priľahko sa mi to chápalo, celé tri časti, môžem povedať, že som mierne sklamaný z toho ako urobili celú trilógiu, urobili z toho komerčnú bojovú sračku s vysvetľovaním pre tupcov.. A potom, že stroje nad nami vládnu a študujú nás len preto, lebo sa nás boja, keďže človek ako primitívne inštinktívna a technicky dosť vrodene sebecká bytosť vyhľadáva len ničenie a agresiu (finálne stretnutie Architekta a Veštice) - a chcú nás akoby "vychovať"..., čo sa vylučuje s myšlienkou, že nás mali za svoj energetický zdroj (prvý diel;základná myšlienka), a aj s myšlienkou, že nás mali na študium psychológie (druhý diel;stretnutie s Architekom).. proste zmiešanina faktov, nie v zmysle, že by bola nezrozumiteľná, ale prosto nasilu zlepenec, chabá zlátanina, logická ale neprirodzená... ok, ale nie ok... A hoci idey o programoch a ich následných antinómiách, anomáliách, čiže protiprogramoch boli zaujímavé, Merovingian, Persephone, symbolika satanizmu, moci, chamtivosti, atď, Kľúčiar či Strojvodca, Veštica alebo Anjel bez krídel, to všetko bolo symbolické, jasné a presné, a ja viem, že film tak vlastne musel byť vykreslený ako bol, ale predsa mi niečo chýba, nejaký geniálny skrytý stimul, hĺbka, emocionálne prežívanie keď Trinity umiera, bozk úplne inak, psychológia postáv úplne inak, konfrontácia kapitána a Morfea inak, proste to všetko nie je geniálne, len jemne inteligentné, a to je tá základná vada, je v jadre filmu, a asi v tom, že ho nerobili tí najbrilantnejší scenáristi, hoci efekty a vizuál boli fajn... Posratý agent Smith vyznieva tiež smiešne keď ho Neo porazí úplne bezmocne zato rozprávkovo, proste nejak tomu filmu neverím, čisté preháňadlo... A to je všetko, nemám čas to tu rozpisovať, len sa tak hrám so slovami, ktoré ma napadajú, a ani mi nestojí za to, ich koncipovať.... ďalší diel by mal asi len dve hviezdičky.... a po ňom ďalší už len jednu... :)