chlievik

Očakával som horšiu vec, očakával som úplný odpad, snahu vymydliť peniaze z úspechu seriálu Priatelia, keďže Joey je pre mna jednoznačne šiestym v poradí zo všetkých hercov a ich výkonov v seriáli Priatelia. Očakával som vyslovený trapas, ale niekedy je to celkom ok, akože je nezmysel ten seriál pozerať pravidelne, ale dať si jednu z patnástich epizód padne dobre, nie všetko je tam založené len na tom lacnom sexuálnom humore zneužívania dievčat na jednu noc, dnes napríklad som sa asi aj dvakrát celkom dobre zasmial, takže dávam dve hviezdičky, čo pre mňa znamená "občas stojí za zhliadnutie epizódy". Hoci Matt LeBlanc je pre mna len priemerný herec, do úlohy hlupáka s erotickými chúťkami sa celkom hodí, a navyše v tomto seriáli nie je zobrazovaný až tak veľmi hlúpo ako v Priateľoch, kde to tak muselo byť, keďže za Chandlerom a Rossom intelektuálne jasne zaostával, aj ako postava seriálu, ale aj ako herec. Andrea Anders na mňa celkom zapôsobila,tak asi na dve hviezdičky tiež. :) Každopádne sa seriál moc neuchytil komerčne, prvú sériu sledovalo 18 až 8 miliónov ľudí, ale druhú len 7-4 milióny. Preto seriál aj skončil, to hovorí za niečo...

Absolútny kult ! Agatha Christie nemusela ani siahať do prílišnej hĺbky svojich mozgových šedých buniek, aby napísala svoje geniálne diela, bola totiž až tak geniálna a nápaditá, skrývajúca zápletku, že ani dnes chrliaci detektívni románopisci nemajú na tento level dosah. Poirot je klasika svetovej detektívnej tvorby. Bez použitia jediného testu na DNA (na rozdiel od dnešných krimi seriálov) sleduje stopy vraha alebo zločinca úskočne, a s v pravom slova zmysle detektívnou brilantnosťou, používajúc výlučne intuíciu, psychologické sledovanie ľudí, kombinačnú analýzu udalostí, a najma logiku, niekedy zdanlivo predstierajúc aktérom každého jednotlivého príbehu svoju kvázi neznalosť, v snahe nevzbudiť dojem nebezpečenstva pre podozrivého, o ktorom divák až do úplného konca vôbec nič netuší, pretože každú chvíľu sa zdá podozrivým niekto iný, čo je snáď najdôležitejším znakom dobrej detektívky, pričom Poirot však chápe každý detail, ktorý jeho bystrému oku a umu neunikne, a vďaka tomuto je seriál Poirot jedným z najlepších seriálov svojho druhu. Vynikajúci a skvele sa do roly hodiaci David Suchet, s výzorom Drakulu :) robí dielo ešte lepším, prakticky bez neho by tento seriál nebol tým skutočným Agátiným Poirotom, podobne ako Monk by nebol bez Shalouba. Vtipne sú doplnené niektoré detaily, ktoré priemernej mysli ujdú, ako Agatha Christie otvorene ukazuje, ako veľmi dokáže byť polícia neschopná, a obviniť aj najnevinnejšieho, keď je Poirotovi vždy poruke nejaký priemerne inteligentný inšpektor, ktorý kazí vyšetrovanie, prípadne prichádza s hrdinskými hlúpymi teóriami, a tiež v podobnom duchu aj spisovateľka, Poirotova známa pani Oliverová, ktorá občas prinesie humor tým, ako jednoducho si vysvetlí záhadu atď. Skvelé prostredie, vynikajúce make-upy a účesy z tridsiatych rokov, vynikajúce pokľudné prostredie s Poirotovými klasickými puntičkárskymi raňajkami, jeho večný džús z ríbezlí, bylinkový čaj, alebo horúca čokoláda, pri ktorej sa zhovára s podozrivými alebo premýšľa, to všetko robí tento seriál absolútnym skvostom. Musím však dodať, že ak kedysi bol český dabing omnoho lepší ako slovenský, dnes je tomu naopak, slovenský jemne predčí ten český, a to nie je preto, že som zo slovenska, pokúšam sa to vidieť objektívne, a predpokladám, že tým inteligentných ľudí nijak neurážam. Poirot je teda mojím úplne najobľúbenejším seriálom, možno spolu so seriálmi Twin Peaks a Monk.

Excelentné, krásne, inteligentné, inovatívne. Síce klasický scenár návratu do minulosti s cieľom zmeniť budúcnosť, a v tomto prípade aj zachrániť ľudstvo, síce obdrhnutá téma, ktorá sa bude považovať o niekoľko storočí za klasiku konca druhého tisícročia, podobne ako sa už tisíce rokov považuje téma Adama a Evy či Rómea a Julie za klasiku, ale v tomto prípade je toto nápadite vtipné science-fiction s haraburdnými kulisami osemdesiatych rokov tak milé, že neodolám pripnúť mu pať hviezdičiek, nehovoriac o tom, že chváliť sa týmto seriálom môžeme aj na inej planéte, a nie v obyčajnom Hollywoode, kde ani nepoznajú skvelú českú kinematografiu "komunistických" časov. Česko je jednou filmovou veľmocou povojnového obdobia, žiadny komunistický štát nevynikal takou geniálnou kinematografiou a úžasnými hercami ako česi v tom období, v tomto prípade Bláha, Dvořák, moja láska z detstva Dáša Patrasová, ďalej génius herectva Menšík, géniálny komik Lábus, fantastická herečka Molavcová, skvelý posmutnelý Brodský, či absolútne môj naoblúbenejší Císler, toto sú také mená, a mnohí ďalší, ktorý nemenujem, že svetové hviezdy dnešného neba nemajú proti týmto hercom, režisérom a komikom žiadne šance. Hoci americká kinematografia je bohatá, tá česká patrí k svetovým unikátom spolu s francúzskou, a toho priíkladom sú práve filmy z tohto obdobia, seriály ako Návštevníci, ktoré ma nenechajú chladným ani dnes,a znamenajú pre mňa všetko - sú mojim detským snom, mojou láskou. jednoduché efekty, obyčajné kostýmy, jednoduchý scenár, vtipne zamotaný, v pravej chvíli dramatizovaný, s aboslútne absurdným vyústením záchrany Zeme Brodským, ktorý na konci seriálu iba napraví nakrivo postavený CML, čím sa umelecky vysmieva vedeckým možnostiam, ktoré sa čoskoro na to objavili, akoby tušil, aký bude svet, a že doba, ktorá sa vo svetovej kinematografii blížila, bude len snahou o slabý ponožkový vývar v porovnaní s genialitou českej filmovej tvorby sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

Klasický typ americko-židovskej relatívne modernej sitcom, vcelku dobré, možnože aj to najlepšie, čo z tohto zánru v USA majú a mali, hoci staršej generácii nebude "kapitalistický" humor po chuti, a uprednostnia Buriana alebo Funésa, ale zdá sa mi, že generácia milovníkov Priateľov nie je ani medzi dnešnými teenagermi, ktorým sa to zdá už akoby z inej planéty, jednoducho každý seriál má svoju generáciu milovníkov, aj nadšenie pre daný seriál zaniká s danou generáciou (nebojte sa, ešte nepochovávam dnešných 35-ročných), v prípade Friends som si to všimol dosť, 50-nici tento humor nechápu, a 15-ročných to už nezaujíma, asi preto, že sa tam nepoužívajú mobilné telefóny, a je to bez násilia. :) Priateľov objaví zas generácia narodená v roku 2050 - použijem slová maliara Teodora Rotrekla: "To, čo sa páčilo dedom, sa nepáčilo synom, ale to začnú zas milovať vnuci..." atď. Postavy? Chandler je rajská záhrada skvelého sarkastického humoru, avšak jeho sexuálna frustrácia a prepornovanie sa ma niekedy nebavili, a už vôbec nie jeho "cukrové" (pred-)manželstvo s Monikou, ktoré trvalo príliš mnoho dielov (malo vzniknúť niekde až v poslednej sérii), Ross je inteligentný a citlivý, ale robiť zo seba blbca nie je pre neho prirodzené, Rachel je milá ale naivná, a scenáristi si mohli odpustiť jej trápne úlety s Paolom a podobnými nulami, a práve Ross a Rachel mohli mať vernejší vzťah (a nie Monika a Chandler), krásne je jak sa nevedeli k sebe dostať, ale neboli nutné tie nezmyselné sexuálne úlety (tie mohla mať Monika napr); ďalej Phoebin vzťah na konci s Mikeom bol nanič, vlastne bol úplne nasilu, len aby si niekoho našla, a práve naopak, mohla srandovne a príjemne potvrdiť svoju emočne sfarbenú "promiskuitu" nejakým zaujímavým ľahkým flirtom (ako napríklad s policajtom Garym), a to svojim typickým nechápavým spôsobom, s humorom kompenzujúcim jej hlúposť, flirtom, ktorý by na konci seriálu akoby symbolizoval jej typický občasný malý ostrovček múdrosti, na ktorý sa niekedy zmôže v mori svojej naivity, a nemalo sa to končiť jej svadbou (jedine ak s Davidom, tým fyzikom), takže ako vidíte, nie som žiadny 2nd class "moralista", len to celé mohlo byť naprogramované ináč, keďže Priatelia sú pre mňa o vzťahoch, a tak si všímam túto líniu... a Joey mohol tiež na koniec začať vzťah napríklad s Erikou, matkou detí Moniky a Chandlera. Komerčne usporiadanie na konci, ktoré mi osobne dosť nesedelo, obralo tento seriál o kvalitných 5 bodov v hodnotení. Inak slušné.

Môj úplne najobľúbenejší americký komerčný seriál. Jedinečný a geniálny herec, dávnejšie len nenápadný, avšak vždy herec absolútnej prvej kategórie, stratený však medzi druhou triedou, herec, ktorého si málokto všimol, lebo nikto mu dovtedy nedal šancu v jeho pravej úlohe, v ktorej sa stane kultovým. Monk je citlivý, jemný, psychicky nestabilný, neustále prekvapí nejakou hlúposťou, ktorú nedokáže zo strachu, hoci v pozadí sa nachádza stabilita lásky k Trudy, ktorá rysuje jeho život krásne a nežne. Hoci nie je príbehovo až tak komplikovaný ako Poirot, stále je záhada dosť nepriehľadná na to, aby som sa díval so záujmom. Malé detaily Monkovho neriešiteľného panického strachu sú príjemným spestrením, malé vtipné detaily, ktorými sa končí každy diel, a ktoré sa núkajú pozdĺž celého deja každej epizódy, sa stávajú kultovým znamením Monka. Geniálni herci, hodiaci sa do svojich úloh, usadene ladený a nekonfliktný Levine, poplašený Gray-Stanford úplne krásne padnutý na hlavu so svojimi vtipnými komplexami, zvlášte pekná a inteligentne ladená Howardová s veselou teenagerskou dušou - ešte dobre že vymenila Sharonu. Schramová je inak vcelku dobrá herečka, ktorá ma však v Monkovi odrádzala statne materskou neurotickosťou netolerujúcou Monkove maniere, a tak jej náhla výmena s Howardovou bola novým príjemným vánkom do pocitov zo seriálu. Úžasné na seriáli je, koľko malo-epizódnych mikro-príbehov sa dá stvoriť z jediného nápadu o Monkovej odlišnosti voči iným ľuďom - v tomto je genialita minimalizmu takéhoto komerčného seriálu (pretože ako alternatívny seriál by musel byť nafutrovaný ináč..). No a posledné: Monk by nemal už mať žiadne ďalšie diely, pokazil by sa tým celý príbeh. Ja proste Monka milujem.

Americké lacné komerčné "pokusy" o emócie s ukradnutými melódiami na konci každej epizódy sú príjemne spestrené emocionálnou jemnosťou hlavnej protagonistky Lily, ktorej pohľadu nikdy neodolám, a odchádzam zasnený. Niekedy mi lezie na nervy, že rieši svoju osamelosť dvojdňovými romancami s kadejakými motorkármi, no ale musí sa to páčiť davu, ktorý uznáva rýchlu lásku, a tak je to tak, ako to je. Ako herečka je dosť dobrá, a navyše na svoj vek (40+) až dievčensky krásna, čo dodáva farbu, o ktorú prišla príliš svetlým mejkapom :) Aj tu, ako v iných seriáloch, nájdete niektorých dobrých hercov, a iných priemerných, medzi dobrých radím Morrisovú, Finna a Barryho, medzi priemerných Pina, Thomsovú či Ratchforda - ale je možné, že mi nesadli len preto, že nevpadli do svojej úlohy stopercentne. Dej seriálu je slabý, priehľadný, založený na PPP - "povedať pravdu polícii", a tým sa logika končí, je to pre priemerných ľudí, ktorí prišli z práce, a potrebujú niečo na odreagovanie, také, aby sa ľahko chápalo. Ale poviem na margo pozitívneho, že niekedy im celkom vyjde epizóda, keď v nej nájdete emócie, ku príkladu Lonely Hearts, alebo tá, kde sa heterosexuálny chalan zaľúbi do transsexuála nevediac, že to nie je dievča. Dá sa povedať, že 20-30% epízód sa dá pozrieť.

Tim Roth je jeden vynikajúci herec, má svoj štýl, svoj "nenapodobiteľný rukopis", ktorý sa tu presne prejavuje - perfektne totiž zapadá so svojim cynickým ksichtom do tohto seriálu. Gestá má úžasné, rýchle, necháva ľudí v šoku, má nadhľad a skoro stále pravdu... :) Kelli Williams je krásna, a nová, pretože nie je tak známa herečka, a pravdepodobne jej normálny rodinný život na nej zanechal prirodzenosť, a nie to hollywoodske skazenie, a tak je nenútená a emočne krásne ladená, plná súcitu a lásky, s jemným príjemným nádychom inteligentnej osamelosti, čo sa prejavilo aj v seriáli - nevera a rozvod s manželom. Raymund a Hines sú už v úzadí a to dosť v úzadí, ale McFarlandová je s tým večným jednostranným úsmevčekom vcelku sympatická, a na nováčika si to odohrala dobre. Ak by nemal seriál tie niektoré epizódy s pištoľami a násilím, s vazňami a tvrdým vypočúvaním...atď, bol by to super nápad, lebo má nový a podnetný psychologický prístup, len mi vadia tie niektoré blbé epizódy, kde sa staží réžia vykresliť potrebu vedcov spolupracovať so CIA, to nemusím, stačia mi tie psychologické diely seriálu, kde sa využíva výlučne technika čítania z tváre, a kvalita dvoch najfrekventovanejších hercov - Rotha a Williamsovej. Tiež si myslím, že menej techniky a viacej psychológie by pomohlo (ale menej ľudí by to pozeralo zas - dobrá komerčnosť je priamo úmerná s emočnou plytkosťou), podobne ako v Kostiach, kde je málo emocionality, hoci chápem, že Kosti sú založené na princípe vedeckých analýz. Tiež nerozumiem, prečo aj tu česi nazvali seriál Anatomie lži, a slováci zas Klamári... mohli nejak lepšie... Spoločnosť Fox prestala podporovať tento seriál, takže to skončilo, seriál asi nie je "politicky korektný" - toto je môj názor. Tie špiny to najprv cenzúrovali, a potom im asi vadilo, že v každom dieli pod nálepkou "klamár" ukážu fotky prezidentov alebo politikov...

Spočiatku, keď je niečo nové, je to zdanlivo zaujímavé, ale neskôr sa to otrepe. Navyše keď sa relatívne (hovorím : relatívne) emocionálne epizódy o Brennanovej stratených rodičoch a síce naivné ale vcelku milé Gormogónske konšpirácie zmenia na lacné a nezáživné chemicko-biologické rozoberačky v snahe ohúriť diváka komplikovanými replikami na vedecké problémy, rovno má človek chuť to len rýchlo vypnúť. A definitívne dôjde k vypnutiu programu keď sa objavia tie bezcenné a neinteligentné sexuálne narážky emancipovaných avšak spoločensky úplne degenerovaných amerických žien... vtedy dokonca aj človeku, ktorý hoci ani sám nie je nijakým moralistom, príde na grcanie... . Prvé dve série boli nápadité, a zas použijem to všedegradujúce slovo: boli RELATÍVNE nápadité, niektoré trošku aj emocionálne, hoci sa dá do toho dať aj oveľa viac emócií. No neskôr sa seriál pomaly a postupne kazil, až sa do toho zapojila politická propaganda amerických vojen, seriál zomrel.. Spočiatku mi Brennanovej až nasilu chladná povaha liezla trošku na nervy, už hneď v prvej sérii, keďže ani tá najracionálnejšia cynička nie je až taká bezcitná, ako Temperance prezentovali v seriáli, avšak neskôr sa pod vplyvom Bootha postupne chladná vedkyňa jemne mení, ale aj to nie vždy, kedže furt sú tam snahy vracať ju do formy pôvodnej racionálky. Niekedy je to aj znesiteľné, inokedy úplne že nie, ale človek si aj časom možno zvykne, čo však by sme v umení fakt nemali tolerovať (ak toto vôbec môžeme nazvať "umením"). Druhá a tretia séria mali ešte aké-také inovácie, no od 4. série je to podľa mňa len pokus vytĺcť zo seriálu peniaze, už ani nie získať naspať investovaný kapitál, skôr bezcitne vyryžovať čo najviac. Opakujúci sa humor, sexuálne narážky na penis, porovnávanie Hodginsa a Berimbaua (už len to slovo, Berimbau, čo znamená v slovenskom význame niečo ako "bačova fujara"), ksichty hercov niekedy úplne bez emócií, maximálne s tým debilne americkým ironickým úškľabkom na jednu stranu, ako Bon Jovi, kks, tento seriál by sa dal asi tak charakterizovať ako Bon Joviho hudba, systém : len aby nejaká bola, a všetko na jedno kopyto, yeah cool, si "in" a si americký k*k*s. Trápne flirty medzi Cam a Búsom, medzi Cam a Berimbauom, proste pseudo-vedecký bordel... no jednoducho slabé a ešte raz slabé, herecké výkony majú v sebe dosť málo lásky, a tak si nezaslúžia uznanie - to sa ani nedá porovnať s hercami takého skvelého rangu ako Menšík, Císler, Sovák, či Louis de Funés, Tony Shalhoub alebo David Suchet, ktorých emocionálna inteligencia je doslova v inej galaxii v porovnaní s týmito súčasnými modernými americkými hercami - hoci uznávam, že niektorí z nich sú aspoň štandard a majú nádej - Deschanelová a Thyne v popredí, a Millegan, Conlinová, Boreanaz a Taylorová za nimi v druhej štandardnej línii, pokiaľ teda prižmúrim oči.... Hoci je pravda, že "vďaka" niekedy blbým scenáristom a režisérom sa kvalita niektorých hercov ani nedala možno ukázať. Seriál má v neskorších dieloch úplne katastrofálny dej - všetko zistia len vďaka technológii (kde sa stratil Poirot so svojimi geniálnymi myšlienkami a dedukciami, že?), ale nie je to až také trápne ako v CSI Miami kde je technológia zapojená žiaľ ešte trojnásobne viac než v Kostiach. V CSI Miami (ale aj v ostatných CSI) si rovno "vyhľadajú" vraha v databáze počítača. :) Naspať ku Kostiam - niekedy im niektorá časť ale vyjde (aby som to nezatracoval úplne!), podľa toho, aký je scenárista a réžia + spomenuté postupné oslabovanie. Páčili sa mi tie časti s konšpiráciou, analýza kostí JFK, programovaný Louvre zomierajúcemu dievčatku, alebo "mikroseriál" s Gormogónom :) Som konšpirátor, chápete ;) A ešte k dabingu, kedysi mali česi lepší dabing, dnes je to naopak, prepáčte českí bratia... A tiež celkom nechápem prečo ten názov že "Zberatelia kostí" keď sú to len Kosti. (Bones) Hoci je čas skončiť s týmto seriálom, ale kedže bol o vede, dovolil som si napísať tento komentár, to, že som ho sem dal, je zdôvodnené tým, že ho až tak strašne zas nezatracujem.