SeanLSD

Vidieť zas po čase kvalitný šikmooký trhák znamená za 1. ako obvykle zostať v nemom ( alebo naopak veľmi hlučnom ) úžase nad profesionálnou prepracovanosťou, originalitou a totálnou, až absurdnou uletenosťou, ktorá nejako nepochopiteľne funguje... a za 2. byť neschopným popísať svoje vlastné pocity z neho... ( Filmasia 9 )

Chvíľu teda trvalo, než si ma táto hrdinská zlátanina ako-tak získala. Voľba režiséra jasne napovedá zámeru zrealizovať "iba" ďalší diel rozkošateného komiksového univerza a bohužiaľ tomu zodpovedá aj výsledný nesúdržný film, akoby pozliepaný z prestrihaných epizód seriálu. Jediný vzrušujúcejší rozprávačský moment prišiel vo chvíli prípravy ( a súčasne prevedenia ) vzbúreneckého úteku pomocou série flashforwardov. Dovtedy mi chýbala predovšetkým nejaká osobitá poetika namiesto rutinérskeho blockbusterového odfajkávania povinných atrakcií, pekne ma vytáčalo, že príbeh vychádzajúci z drsnej a fatalistickej mytológie vyzerá ako nejaký posraný STAR TREK ( alebo chvíľami ako STAR WARS, čo je ešte horšie ) a dokonca ma v tejto fáze iritovala ešte aj Natalie Portman. Čo ako rád sa na ňu dívam a dokážem pochopiť, že na románik s takým Asgarďanom sa ťažko zabúda, celkom ma sralo, že sa tam zas len tak akoby perfektnou náhodou priplietla do stredu všetkého diania... Potom som ale pozvoľna prepol na hollywúdsky mód, kde nielen vedkyne sú ako obrázok, a preto ( alebo napriek tomu ? ) pravá láska prekonáva čas i priestor, kde kríženie a mixovanie sci-fi a fantasy, komiksov a mytológie, humoru a romantiky nie je nič odsúdeniahodné ( práve naopak ), kde stačí nikdy sa nevzdávať a všetko dobre dopadne ( lebo tie milióny mŕtvych pod padajúcimi budovami nás nezaujímajú ) a kde sa vždy, keď je konečne chvíľu pokoj, vyhrabe z predpotopných pradávnych zabudnutých dejín ďalší zmrd so zbraňou na zničenie vesmíru a nedostatkom predstavivosti... - a všetko bolo zrazu v najlepšom poriadku! Predsa len by som ale radšej sledoval celistvé originálne filmové diela s osobitým prístupom, než súčasti velikánskej komerčnej skladačky už takmer telenovelového typu, so stále ohranejšími zápletkami, ktoré tvoria ten pomaličky sa skladajúci marvelácky seriál. THOR: TEMNÝ SVET tak napriek vtipnému nadhľadu, mimoriadne sympatickému ansámblu aj obrazovej veľkoleposti nesplnil nádeje odstrániť chybičky svojho predchodcu a byť lepším filmom.

Práce na tom musela byť kopa, ale výsledok je proste otrasný. Akoby hovoril : "Pozrite sa, čo všetko som sa naučil.!" Bral by som to ako amatérsky fun-trash, lebo zaujímavé momenty tam boli, ale ako absolventský kraťas z filmovej školy... ?

Mdlé. Proste iba cviko.

Fantastické, kým sa nerozpráva! Rešpekt z tvorivého výkonu.

Technicky veľmi pekné, esteticky vhodné, herecky okej, ale inak vlastne dosť veľká nuda a príšerný vnútorný monológ.

Milé dielko s výbornou hlavnou "predstaviteľkou", vnímané pravdaže ako cvičenie, ktoré sa uvedomele a s poctivou skromnosťou vyhýba typickým neduhom podobných záležitostí z FAMO - príšernému hovoru neprofesionálnych hercov, snahe o bohvieaké "posolstvo" či filozofiu a silenej, nezdravo sebavedomej "kúlovosti".

Po tých viacerých filmoch, rokoch a štúdiách by som už z diváckeho pohľadu očakával od filmu viac, ako iba perfektné zladenie a výber hudby.

Menej nápadu a myšlienky než predtým, ale zase viac technickej profesionality a "kúlovosti". Ano, je to cesta, mnohí režiséri z toho dnes predsa dokážu obstojne vyžiť.

Infantilné, priblblé, skúrené a amatérske, to hej, ale rozhodne nie bez nápadu, vtipu, pointy a realizačnej pozoruhodnosti. No ale pesnička na konci, to je tvrdý úder!