SeanLSD

Jediný film, v ktorom mi Jensenov vrcholne bizarný humor, ak to vôbec ešte je humor, naozaj vyhovoval.

Tuctová francúzska krimi - čo znamená kvalitná žánrová práca. Je to úderné, svižné, cynické a fatalistické. Lump je lump a policajt zas policajt, v podaní Gabina ešte mlčanlivejší, než bolo v tejto ére zvykom. Ani v jeho kariére však nejde o žiadnu výraznú postavu, výrazný až monolitne je, ako obvykle, len on sám.

Tak tomuto sa hovorí kurevsky drsný vidiečan! Film stvorený pre one-man show, kde je všetko ostatné len krovie. Centrom pozornosti ani na chvíľu neprestane byť málovravný, patriarchálny, tvrdohlavý Gabin ako muž činu, hrdý na rodinu, ktorej nedá vydýchnuť. Tento despotický a chladnokrvný farmár vždy vie, čo je najlepšie, na pravdu má bezvýhradné právo a jeho sila sa presadzuje na úkor druhých - čo niekedy, vo výnimočných prípadoch, nemusí byť na škodu. A o tom je HEROIN. Vo všetkých ostatných prípadoch je to antihrdina ako vymaľovaný.

Nech už si Vaughn vymyslí hocjakú pičovinu, rozhodne sa s ňou vie pohrať. Problém vidím v tom, že sa už takto hrá dosť dlho a tuším v tom začal tak akosi pubertálne zahnívať. Navyše jednotlivé ingrediencie tohoto superšpiónskeho žánru sú už poriadne opotrebované. Vysmievať sa im alebo ich používať s extrémnou nadsázkou je teda namieste... ale vtedy musia byť sakramentsky vydarené alebo nesedieť na viacerých stoličkách, nepokukovať stále vedľa, že sa tomu síce vysmievame, ale vlastne to myslíme aj vážne. ARGYLLE rozhodne nie je akčný thriller, je to skôr akčná polokomédia s veselým zabíjaním. Myslím, že to chcelo iný prístup. Ten príbeh je dosť dobrý na to, aby zniesol – pre zmenu – vážnejšie poňatie. Viem si ho dobre predstaviť v ak už nie realistickom, tak rozhodne temnejšom, drsne špinavom alebo až psychotickom spracovaní. Tie zvraty by na to mali – a určite by to bolo zaujímavejšie než táto rozjuchaná diskotéka. Keby som videl celú Vaughnovu filmografiu, bol by som asi vyslovene otrávený... – takto som iba strávený. Niečo také po x-tý krát môže držať iba osobitý štýl – alebo herci. Všetkých tu zúčastnených mám rád a opäť sú fajn, ale nie sú to žiadne ich vrcholy. A pre režiséra je to skôr cúvanie. PS. – Zaujímavé je, že pri zmienke o Flemingovi, Forsythovi a Le Carrém nepadlo aj Ludlumovo meno – pretože práve jeho najviac podozrievali z toho, čo sa tu spočiatku (zdanlivo) deje hlavnej hrdinke a jeho početné diela aj najviac pripomínajú ARGYLLOVU príbehovú geometriu.

Nenapraviteľne deväťdesiatkový Roland sa zase raz vzchopil a neodolateľne zastaralo natočil výpravu do hláv súčasnej konšpiračno-dezolátnej vrstvy, resp. ich diskurzu ohľadom fungovania sveta, vesmíru a vôbec. Táto časť celosvetovej verejnosti, ktorej rady sa stále znepokojivo rozrastajú a ktorá ochotne uverí sebeväčšej blbosti, ignorujúc stáročia trvajúci vývoj vedeckého poznania, by sa totiž nikdy neobťažovala štúdiom napríklad fyziky a asi takto nejako si predstavuje zánik sveta – ale aj jeho záchranu (samozrejme, to by ale nesmela byť väčšina z nich protiamerická). Touto úvahou ale nijako nechcem polemizovať o Rolandových zámeroch, ten si proste ide svoje už tri dekády.... a MOONFALL ho znovu predviedol vo výbornej forme, ako majstra vlastného subžánru. Nádherne stupídny biják, (ale nie tým nudným, spackaným spôsobom ako ID2) baví od začiatku do konca. Už dávno som si myslel, že je tento tvorca na konci síl - ale ono fakt, že nemáte čo povedať, nemusí sám osebe nič znamenať - veď sa predsa dá hovoriť stále to isté, len trochu inak. Kým to funguje... Po MOONFALLe sa nebudem diviť, ani keď sa jeho najbližší film bude odohrávať na plochej Zemi. A už vôbec ma neudiví, keď túto placku zdevastuje nejakou katastrofou – a potom samozrejme nechá zachrániť. Pozriem sa na to opäť veľmi rád.

Kráľ všetkých blockbusterov, katastrofických sci-fi veľkofilmov a výstavná skriňa amerického patriotizmu.

Po desaťročí skúšania iných žánrov sa Emmerich vrátil k tomu, čo vie (alebo vedel) robiť najlepšie. Lenže 2-krát do tej istej rieky nevstúpiš... a 6-krát už vôbec nie! ID2 je totálny prúser... ktorý obsahuje len sympatický návrat všetkých postáv ID (naozaj všetkých (okrem mŕtveho Willa) - teda aj tých, ktoré si nepamätáte) a zopár tých pekných veľkolepých efektov, ktoré Roland tak dobre ovláda, ale celá tá omáčka okolo je príšerne nudná a ulepená, násilná a debilná, neúspešná snaha nadviazať priamo na legendárny blockbuster nášho detstva. Jediné, čo ma vytrhlo z totálnej letargie bol záverečný pretek Votrelčia kráľovná vs. Školský autobus.

Hm. Žeby pieta zabránila tvorcom v osobitom prístupe ? Alebo si len nevedeli predstaviť, ako inak to stvárniť - čo by neprekvapilo u 90-ročnej scenáristky, ale celkom hej u  jedného z najzaujímavejších českých režisérov. Bol som na to zvedavý nielen ako na niečo, čomu sa Hulík s Hollandovou elegantne vyhli, ale ako na jeden z najkontroverznejších činov v našej histórií. Ani po rokoch si na demonštratívne samovraždy z politických dôvodov nedokážem vyjasniť názor. A asi nielen ja... - aj preto asi film nejde cestou analytickou a psychologickou, ale deskriptívnou a štandardnou. Lenže ten príbeh je taký silný, že by mu to možno aj bolo na obtiaž. Možno nič viac nepotrebuje ako iba prosté vyrozprávanie.

Toni Erdmann ? Jasné, že poznám! Z Bukurešti. To je v Rumunsku. Svojský chlapík. Ozajstný majster nemiestnych vtipov. Parádny mystifikátor. Infiltrátor. Korporátny kouč. Nemecký veľvyslanec. Amatérsky etnológ. A k tomu všetkému vlastne iba starostlivý rodič so zabijácky suchým humorom v misií, ktorej cieľom je nastaviť zrkadlo svojej odcudzenej dcére. Spôsob, akým to robí, vytvára potom neuveriteľnú tragikomédiu, ktorá mohutne rúbe do našej dnešnej odľudštenej korporátnej a superserióznej spoločnosti a nesmierne účinne navodzuje pocity trápnosti. Hoci to v princípe vôbec nie je veselé, postup a prístup hlavného hrdinu nielen láme bránice, ale súčasne dojíma ako máloktorý "vážny" film. Stručne povedané: veľmi originálne dielo o živote a vôbec, ktoré treba vidieť, donúti vás prežiť si to a dotlačí k úvahe o tom, ako si tu dnes vlastne žijeme...

Jeden by čakal, že je to len ďalšia z tých polorežimných a poloanarchistických rafinovane ideologických komédií dodýchávajúcej totality koketujúcich so vzormi z kapitalistického Západu, kvôli čomu som po nej toľké roky nijako zvlášť neprahol, ale ono zrazu z ničoho nič príde perfektná zábava a možno najakčnejší československý film 80. rokov... - Teda jeho prvá polovica, to je proste parádne nastrihaná akčná jazda a pre mňa veľké prekvapenie - len škoda, že v tom zmysle neurobili celý film, lebo druhá polovica po takom rozjazde je už iba nudná 80-ková konvencia. Samozrejme nikto neuverí tomu, že komunistická vojna bola taká zábava, ale ako to nepripraveného diváka vtiahne, takmer som zaľutoval, že som k takejto skúsenosti nebol donútený...