Niles

Moje romantické ja zaplesalo. Krásny film, ktorý sa vo všetkých smeroch trafil presne do môjho vkusu. Humor, láska, smútok, myšlienka a musím spomenúť aj hereckú zostavu, ktorá nemohla byť lepšia. Som rád, že sa také príjemné filmy, ktoré pohladia na duši ešte stále točia.

Už ako malý som sníval o tom, že raz poletím do vesmíru a teraz sa mi to konečne podarilo. Ďakujem Alfonso, it was one hell of a ride!

Prvých 40 minút som mal pocit, že sledujem treťotriedne divadelné predstavenie plné nevkusných kulís, kostýmov a prehrávajúcich, vyškierajúcich sa hercov. Potom to bolo už len lepšie, páčila sa mi aj verzia The Show Must Go On, v ktorú som tajne dúfal odkedy som túto vetu prvýkrát započul a hlavne celá El Tango de Roxanne scéna bola krásnou čerešničkou. Na torte, ktorá mi bohužiaľ ako celok veľmi nechutila.

Možné spoilery. Ako sa im podarilo dostať toľko známych tvárí do jedného filmu? A ako bonus ešte aj Conan. Zostava je to kúzelná a rozbeh parádny, no s pribúdajúcimi minútami sa to čaro vytráca a ťaží sa už len z ďalších a ďalších "šokujúcich" zistení. Podfukári sa snažia za každú cenu oklamať diváka, až ich to nakoniec samých odrovnalo. Prekombinovaný koniec a najmä najpodstatnejší zvrat síce prekvapí, ale odporuje celému predchádzajúcemu dianiu a tým pádom znevažuje celý film. Akoby tam chceli dať nasilu niečo najmenej pravdepodobné, len nech z toho všetci padnú na zadok. Takže aby som to zhrnul – štýlový a zábavný film, ktorý som si naozaj užíval kým som veľmi nerozmýšľal, ale keby som o ňom začal hlbšie uvažovať, prídem na to koľko hlúpostí v ňom je. Je to ako Dokonalý trik s nižším IQ. Ale asi sa aj tak prikloním ku slabšej štvorke, keďže som si na začiatku tiež vybral károvú sedmičku. :-)

Posledná polhodina je skutočne geniálne spracovaná. Vďaka neuveriteľnému odhodlaniu pasažierov a obrovskej porcii emócií v tejto časti som takmer ani nedýchal. Potešilo ma, že Greengrass sa zaobišiel bez otravného citového vydierania a patetických činov postáv aké už v takýchto filmoch bývajú. Zobrazuje len obyčajných ľudí v jednej veľkej tragédii a práve pre svoju realistickú podobu je to ešte väčšia sila. Hviezdu musím ubrať za začiatok a i niektoré neskoršie pasáže, kedy bolo toho ustavičného prekrikovania sa v kanceláriách veľa a nebavilo ma to.

Nemám slov. Jeden z najúžasnejších filmových zážitkov v mojom živote.

V Amerike majú takú televíznu reláciu, volá sa What Would You Do?. A v nej vždy nafingujú situáciu, s ktorou sa môžeme v každodennom živote bežne stretnúť (často napríklad šikanovanie slabších, postihnutých) a sledujú ako na ňu zareagujú ostatní ľudia. V jednej časti si nimi nastrčený muž odchytil na ulici náhodných okoloidúcich a ukázal im asi na sekundu nejaký hračkársky odznak s tým, že je agent FBI alebo policajt, už ani neviem. Podstatné je, že keď im povedal, že sledujú nejakého zločinca (takisto len herec) a potrebujú pomoc, každý jeden spravil bez akýchkoľvek rečí všetko čo mu bolo prikázané. A takto jeden išiel a tomuto fiktívnemu zločincovi zobral peňaženku, iný kočiarik s dieťaťom a ďalší mu dokonca nasypal niečo do nápoja, keď sa nepozeral. Keď sa ich potom opýtali prečo to urobili, každý odpovedal: „Veď mi ukázal odznak, celé sa to zdalo byť také skutočné.“ Preto verím, že všetko je to reálne a bežne sa to môže stať, akokoľvek sa nad tým rozum zastavuje. Ľudia často nerozmýšľajú a uveria všetkému. Film má svoje kvality, keď už nič aspoň možno niekomu otvorí oči, ale je to niečo, na čo sa nepríjemne pozerá a čo vás ultimátne naštve.

Áno, je to len jednoduchá špiónska road movie o tajomnom kufríku, cestujúcom po Európe. Ale ja mám proste rád takéto filmy, na ktoré sa príjemne pozerá a i niečím malým ma zaujmú, aj keď sa v nich toho veľa nedeje, a tento som si užíval. Páčila sa mi samotná myšlienka ôsmich menších častí, ktoré sa odohrávajú v ôsmich krajinách (medzi inými aj na Slovensku) a na ktorých sa mohli podieľať aj fanúšikovia. A samozrejme hlavná dvojica, jednak charizmatický Mads Mikkelsen, ktorý by mohol aj hodinu len sedieť a hrať šach a mňa by to aj tak nenudilo a jednak naša krásna, talentovaná Gabriela Marcinková, ktorú snáď ešte niekedy uvidíme vo väčšom projekte. Objektívne je to možno tak na tri, ale tú jednu hviezdu už len za Madsovu slovenčinu s radosťou prihodím. :-)

No to bol teda epický film o niekoľkých chlapoch s tráviacimi a vylučovacími ťažkosťami, ktorí kráčajú po poli, utekajú po poli, plazia sa po poli a v strhujúcom vyvrcholení vykopú veľkú jamu v poli. Neviem čo bolo Wheatleyho zámerom, či natočiť autobiografickú snímku o zážitkoch zo svojho prvého tripu alebo len zmes nezmyselných, nič nehovoriacich záberov, v ktorých sa s trochou predstavivosti a domýšľavosti dá vidieť omnoho viac, než to naozaj je. Ale treba uznať, že vizuál, niektoré scény a hudba celkom ušli.

O prípade šialenej matky Baniszewskej som pred týmto filmom nič nevedel, čo bolo zrejme dobré, pretože som ostal až do konca v napätí, nevediac čo sa ďalej stane. Bol to intenzívny zážitok, ktorý vo mne vyvolal mnohé emócie a iste mi ešte dlho ostane v pamäti. Už dlho som necítil takú bezmocnosť a chuť postrieľať polovicu postáv na obrazovke. Keby som nevedel, že je to natočené podľa skutočnej udalosti, poviem si že toto je prehnané, takto by sa to určite nemohlo stať (hlavne pokiaľ ide o zapojenie detí do celého mučenia). No smutné je, že takto sa to naozaj stalo, dokonca podľa toho, čo som si neskôr o tomto príbehu prečítal, niektoré situácie tu boli vyobrazené ešte dosť mierne a osadenstvo domu (aj len 12-ročné decko John) páchalo na Sylvii ešte horšie veci. Páčilo sa mi spracovanie (prelínanie minulosti so súčasnosťou), celková gradácia a famózna Ellen Page.