Raccoon.city

Zita Marinovová prezradila, že film na tému "zoznamka" v dobe, keď predložila scenár, nebol jediný. Na podobné témy tam boli tri scenáre. Producenti si nakoniec vybrali jej scenár, na čo ju doteraz obviňujú, že jej scenár nebol prvý a že im ho ukradla.

Debutujúca scenáristka a režisérka Zita Marinovová si pre film zozbierala historky inšpirované všetkými jej kamarátkami, ktoré na zoznamkách idú a majú veľa historiek.

Režisérka o filme povedala: "Vôbec som nevedela, ako má scenár vyzerať. Až keď bol na svete a v knižnici som náhodou objavila knižku Škola filmovania, zistila som, že som ho celý intuitívne napísala správne." [iDnes.cz]

Dvojičky zo skromných rodinných pomerov Olga Jukina (Oľa) a Taťjana Jukina (Aľo) sa stali po celom Sovietskom zväze také slávne, že nestíhali odpovedať na tisícky obdivných dopisov. V škole sa so sestrami Jukinskými všeobecne zaobchádzalo ako s dvoma kráľovnami - oni boli stredobodom pozornosti, zamilovali sa do nich, obdivovali a závideli im. Okrem toho boli Olga a Taťjana dokonca raz pozvané do Kremľa, kde im zablahoželali a odovzdali luxusné darčeky. [Zdroj]

Olga Jukina (Oľa) a Taťjana Jukina (Aľo) sa počas natáčania museli naučiť desiatky strán textu, čo nebolo pre 9-ročné dievčatá jednoduché. Učili sa ich aj počas natáčania a, ako neskôr spomínali, že pri toľkom filmovom skúšaní, natáčaní a učení boli niekedy také unavené, že nemali silu ísť večer ani plávať do mora, na ktoré sa tak tešili. Mladé herečky sestry sa ale nesťažovali a znášali všetky problémy ako dospelí. [Zdroj]

Režisér Alexandr Rou pred obsadením dvojičiek Olga Jukina (Oľa) a Taťjana Jukina (Aľo) prešiel veľa konkurzov po celom Sovietskom zväze a vyskúšal viac ako 300 párov dvojičiek. Podľa neho mali si byt hlavné postavy navzájom podobné ako dve kvapky vody. Zároveň chcel, aby dievčatá mali úplne odlišné charaktery s absolútnou vonkajšou identitou. [Zdroj]

Keďže sa natáčalo cez leto pri Jalte a pri mori a keďže rodina Jukina žila vo veľmi skromných pomeroch, bolo pre nich natáčanie ako skutočná rozprávka. Na Pobreží Jalty si dievčatá najskôr vyskúšali pochúťky, ktoré si nevedeli doma ani predstaviť. Bývali v pohodlných hoteloch, išli v pohodlných autách a cítili sa ako princezné. Natáčalo sa takmer tri mesiace a so začiatkom nového školského roka sa Olga Jukina (Oľa) a Taťjana Jukina (Aľo) museli vrátili domov. [Zdroj]

Olga Jukina (Oľa) a Taťjana Jukina (Aľo) dostali povolenie od rodičov účinkovať vo filmovej rozprávke iba pod podmienkou, že pri natáčaní bude ich matka. [Zdroj]

Dvojičky Olga Jukina a Taťjana Jukina, nadšené z točenia rozprávky Kráľovstvo krivých zrkadiel (1963) s režisérom Alexandrom Rouom, ktorá sa točila iba rok pred Mrázikom a priniesla malým dvojičkám veľkú popularitu a slávu po Sovietskom zväze, napísali režisérovi list, že by si radi zahrali v jeho ďalšej rozprávke. Režisér Rou ich prianiu vyhovel, ale dal im v Mrázikovi iba malú rolu dievčatiek, ktoré zbierali hríby a na scéne ich bolo vidieť iba pár sekúnd. Vďaka takýmto mini roliam sa im nedostalo takého komfortu ako pri natáčaní predchádzajúcej rozprávky, kde stvárnili hlavné postavy. Z tohto dôvodu zavládlo u nich sklamanie a aj vďaka odmietavému postoju rodičov sa už pred filmovou kamerou nikdy neobjavili.

Pán Jaroslav Dietl raz Eliške Balzerovéj (Alžběta Čeňková) hovoril, že mená do svojich filmových postáv vyhľadáva na cintoríne a toto spojenie - Alžběta Čeňková videl niekde na náhrobku a páčilo sa mu to.

Pôvodne chcel režisér Jaroslav Dudek natáčať reálne ruky lekárov pri operáciách a tváre hercov iba sklonené nad prácou, potom sa ale ukázalo, že to nie je technicky možné a herci sa museli naučiť aj tú prácu s kladivkami, vrtákmi a skrutkami sami. Aj šiť sa museli naučiť.

Po odvysielaní seriálu veľa diváčok napísalo Eliške Balzerovéj (Alžběta Čeňková), že dalo podľa tejto postavy meno Alžběta aj svojej dcére. Vtedy to bolo meno veľmi neobvyklé.

Jaroslav Dietl po nejakom čase povedal, prečo napísal postavu ženy ortopédky Alžběty Čeňkovéj (Eliška Balzerová) do príbehu seriálu: „Vtedy v tej profesii pracovalo skutočne málo žien. Alžběta Čeňková mala byť taká priekopníčka v takmer výhradne mužskom obore zdravotníctva."

Prelietavý doktor Blažej (Josef Abrhám) sa v deji zblížil s plachou sestričkou Inou, ktorú stvárnila Andrea Čunderlíková. Z romániku sa vykľula láska, z ktorej vzišlo dokonca spoločné dieťa. V seriáli sa Blažej svojej žene priznal, ako sa veci majú, rozviedol sa a začal nový život po boku Iny. Skutočný životný príbeh Josefa Abrháma bol takmer totožný so svojou filmovou postavou. Osem rokov tvoril pár so speváčkou Naďou Urbánkovou, zoznámenie s mladučkou Libuškou Šafránkovou mu zmenilo život. Dva roky udržoval pomer s oboma dámami, kým sa Urbánková o jeho „druhom živote“ dozvedela od svojej kaderníčky. Veľmi zamilovaná, ale teraz aj nesmierne sklamaná a zúfalá Naďa Urbánková sa Abrháma nechcela len tak vzdať. Dokonca sa mala z nešťastnej lásky pokúsiť o samovraždu. Lenže Abrhám sa definitívne rozhodol pre Šafránkovú a Urbánkovú opustil. [Zdroj: Pluska]

Jaroslav Dietl najprv nemal chuť sa k svojim postavám vracať v dotáčaní druhej série seriálu.

Keď prišla ponuka z NSR s návrhom na natočenie druhej série seriálu, pre československú stranu niečo také predstavovalo úplne bezprecedentný krok – v ére štátnej televízie nikdy nebolo natočené pokračovanie už uzavretého seriálu.

S trochou zveličenia možno povedať, že seriál bol ideologický dokonca aj prostredím, v ktorom sa odohrával. Tematika uzdravenia a liečenie chorôb je totiž zapísaná v samotnom kóde normalizácie – texte "Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazdu KSČ". Istá forma propagandy pritom bola v diele čitateľná aj bez metafor. Najkrikľavejším príkladom je zobrazenie socialistického zdravotníctva. Medicínske termíny a operačné scény sú aj podľa slov odborníkov zobrazené v seriáli veľmi verne, celkové fungovanie nemocnice tak vierohodne nepôsobí. Svet, v ktorom sa dostane rovnakej starostlivosti straníckemu funkcionárovi i zlodejovi, ktorý spadol zo strechy, a v ktorom nie sú potrebné úplatky na zabezpečenie najlepšej starostlivosti, je bližšie ukážke z propagandistickej brožúry než realite Československa sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Úplne nemiestne potom z dnešného pohľadu pôsobia „vypchávkové“ scény o Socialistickom zväze mládeže či plnení socialistických záväzkov.

Seriál bol najskôr vysielaný v NDR v rovnakej podobe ako v Československu. Keď ho však prevzala západonemecká televízia, odstránila ideologické scény, zjednotila stopáž jednotlivých dielov na 58 minút a seriál prestrihala z pôvodných trinástich epizód na deväť.

Málo sa vie, že rola primára Sovu (Ladislav Chudík) po smrti Karla Högera bola ponúknutá aj Ladislavu Peškovi, ktorý odmietol stvárniť primára Sovu, ale ujal sa radšej vedľajšej postavy primára Vrtišky.

Jedna z predbežných verzií obsadenia počítala s Josefom Abrhámom (Dr. Arnošt Blažej) v úlohe Sovy mladšieho a s Ladislavom Frejom (Sova ml.) ako Blažejom.