Raccoon.city

V roku 1984 na 24. festivale filmov pre deti v Gottwaldove získal film Cenu České mírové rady.

Rudolf Hrušínský (Jarka Rejlek) zaspomínal, že ho otec odhováral od jeho prvej role, lebo riaditeľ divadla E. F. Burian naňho tlačil slovami, aby si nenechal skaziť syna filmovými gýčovými rolami.

Eva Jakoubková (Terezka Herálcová Cirklová) sa počas natáčania seriálu v skutočnosti vydala a za manžela si vzala speváka Petra Nováka. Jaroslav Dietl v prípade mena Herálec, Herálcová zrejme siahol po názve obce Herálec, ktorá sa nachádza na Vysočine na úpätí Žďárských vrchov. V jej okolí totiž v skorších dobách fungovali dokonca štyri sklárske hute. Z nich najdlhšie, do roku 1914, zostala v prevádzke Mariánska huť. Skončila pre nedostatok dreva a kvôli absencii mladých sklárov, ktorí museli narukovať do prvej svetovej vojny. Niektorí sklári z Herálca vtedy prešli do Tasic, teda seriálových Albrechtíc.

Jiří Krampol si dodnes nemôže vynachváliť postavu Josefa Cirkla: „V seriáli som si zahral prepychovú rolu, veľkú a náročnú. Zvláštne bolo, že som sa v nej cítil ako doma, padla mi takpovediac na telo. Jozífek dokázal dvakrát kúpiť jednu a tú istú krčmu, aby o ňu nakoniec definitívne prišiel. A keď mu nezostalo nič, nasťahoval sa do bytu, odkiaľ sa mohol na tú svoju trikrát stratenú milovanú krčmu aspoň pozerať.“ Po odvysielaní seriálu dostal Jiří Krampol za svoju rolu divácku cenu Zlatý kvet.

Po odvysielaní seriálu Daniela Kolářová povedala: „Vilemínu Cirklovú Krupkovú som hrala naozaj s chuťou, pretože mi scenár konečne ponúkol priestor pre herečku stredných rokov. Vilemína bola nová pevnina, ktorú som hľadala a objavovala."

Pôvodne štáb vyjednával natáčanie v Sázave, kde by sa ale veľa vecí muselo na objekte upravovať.

Skutočný vedúcim prevádzky v Tasickej huti Miloslav Dvořák sa mihol v desiatom diele, kde dôchodcovia usporiadali smenu, aby vypomohli vedúcemu sklárne.

Miestne rodiny sa s niektorými členmi štábu skamarátili natoľko, že sa potom vzájomne navštevovali. A niektorí sklári mohli za odmenu ísť do Prahy a prezrieť si ateliéry na Kavčích horách.

Snáď všetky deti z Tasic si v seriáli zahrali komparz. „Veľmi sa nám to páčilo, pretože sme sa mohli uliať zo školy a ešte sme za to dostali zaplatených 74 korún za deň. Pritom sme ale vlastne do školy tak trochu chodili - bola tam totiž maskérňa a kostymérňa. Najhoršie bolo, že nás obuli do drevákov, z ktorých sme mali všetci pľuzgiere. Inak to ale pre nás bol sviatok – videli sme zblízka slávnych hercov, ktorých sme dovtedy poznali len z televízie,“ spomína Petr Vobořil za všetkých komparzistov.

Postavu Fanynky Herálcovéj si zahrala pre televízneho diváka nie príliš známa Slávka Hozová. Po rokoch na seriál spomínala: „Neďaleko sklárskej huty v Tasiciach (seriálových Albrechticiach) – cez les – mali moji rodičia chatu a na tasický rybník som sa chodievala kúpať, do sklárne som sa chodila pozerať, lebo tam bola presklená stena, dala som si kávu a pozerala som, ako sklári pracujú... Malo to tam zvláštnu atmosféru a keď sa potom natáčalo v tasickej sklárni a postava Fanynky sa tam vyskytla v pár scénkach, páčilo sa mi to, pretože to bolo v lete a ja som chodila do práce a z práce cez les. Inak sa točilo na rôznych miestach, vrátane ateliérov. Rada si teraz všetko znova pripomeniem pri sledovaní seriálu v TV. Skúsenosť s kamerou som mala minimálnu a priznávam, že sa pred ňou celý život skôr hanbím. Radšej mám prácu na javisku. No a toho ostychu najskôr pán režisér Dudek, vynikajúci "čmuchař" - neviem, ako by som tento dar lepšie označila - využil, dobre sa mu hodila do figúry Fanynky, a tak som sa od neho nechala viesť a je zrejmé, že hercov viedol výborne!“

Hneď v prvom diele herečka Eva Jakoubková (Terezka Herálcová Cirklová) musela niekoľkokrát opakovať záber, v ktorom vchádza do sklárne s jedlom pre svojho otca a mala pritom pozdraviť „Dobrej večír“ a ona namiesto toho hovorila stále spisovne „Dobrý večer“.

Najmladšieho komparzistu Tomáše Zajíce, ktorému v čase nakrúcania nebol ešte ani celý rok a zahral si malého Emila Krahulíka, to ovplyvnilo natoľko, že sa dnes venuje herectvu profesionálne. Marie Tvrdíková zase dodnes spomína na to, že mala za úlohu ukázať Jaromírovi Hanzlíkovi ako sa opukáva sklo plameňom a netušila, že ju v tej chvíli kameraman Ivan Rybák točí.

V polovici 80. rokov, kedy seriál vznikal, bol pohľad na Nemcov z druhej svetovej vojny jednoznačne negatívny. Jaroslav Dietl tento ucelený obraz narušil, keď si dovolil vo svojom seriáli ukázať, že situácia bola zložitejšia. Bol to úplne nový, neschematický pohľad, ktorý by si málokto trúfol v roku 1984 vo vtedajšej Československej televízii ponúknuť.

Jaroslav Dietl poskytol rozhovor, v ktorom vysvetľoval, prečo napísal práve seriál o sklároch: „Televízia ma požiadala o robotnícky seriál. Mňa to najprv vydesilo, keď tu sa mi pripomenula dávna túžba urobiť generačný seriál. Keď poviete generačný, tak musíte vyjsť od remesla. Sadol som a spísal najslávnejšie české remeslá. Medzi nimi sa objavilo aj sklárstvo. Sme ten zoznam preberali s režisérom Jaroslavom Dudkom, chytil sa zrazu za hlavu s tým, že má predsa chalupu uprostred sklárskych hutí a všetci susedia sú sklári.“ A ako spomínala neskôr Dietlova žena Magdalena: „Potom už nás s Janou Štěpánkovou pozvali k nim na chalupu pri Českej Lípe, pozvali aj sklárov a prebehol príjemný večer. Jaroslav ich všetkých vyspovedal, asi týždeň sme ešte chodili po hutiach a potom sadol a začal písať. Zvolil pritom formu rodinnej ságy, do ktorej mohol zahrnúť šesťdesiat rokov z histórie našej krajiny. Navyše sklo ako materiál v sebe nesie istú symboliku, básnivosť a krásu a aj tú chcel do seriálu dostať.“

Sklárska huť v Tasiciach, kde sa celý seriál natáčal v roku 2002, s výrobou skla skončila a jej pec vyhasla. V budove brusiarne sa zachovala zapaľovačka na sklo z roku 1920, ktorú neuvidíte v žiadnom technickom múzeu. Všetko pamätá viac ako stopäťdesiatročný gaštan, v ktorého tieni sedával aj Jakub Cirkl (Luděk Munzar). Ten sa tu bol po veľa rokoch od natáčania pozrieť a zaspomínal so sklármi s istou nostalgiou na chvíle, ktoré tu kedysi spoločne zažili.

Film mal pôvodne pri premiére 83 minút. Do súčasnej doby sa ale zachovalo iba 66 minút filmu a zvyšok je trvale poškodený.

Na výrobe filmu sa podieľala malá česká filmová, distribučná a produkčná spoločnosť Terra, známa ako Terrafilm Brno a poľská spoločnosť Rex-Film Varšava. Natáčalo sa v ateliéroch Falanga Varšava.

Medveď vo vlaku bola samica a v skutočnosti sa volala Viola. Meno psa, ktorého sme mohli vidieť v holičstve, sa volal Ciapek.

Martin Frič spolu-režisér a scenárista filmu nahovoril aj hlas zákazníka v holičstve.

Prvý česko-poľský koprodukčný film.