Raccoon.city

Pri písaní došlo k významnejšej zmene v scenári, ovplyvňujúcom režijnú a výtvarnú koncepciu filmu, vrátane rozšírenie niektorých scén. Za neskoré dodanie dodatkového plánu informujúce o týchto zmenách vedenia bola výrobná skupina filmu pokutovaná. [Zdroj]

Film sa mal začať natáčať v novembri 1969, ale natáčanie potom prebiehalo až o pol roka neskôr, od mája do júla 1970. Na serviske premietnutej 13. júla pre riaditeľa štúdia, ústredného dramaturga a vedúceho skupiny a produkcie bol film schválený, ale odporúčané bolo niekoľko strihových úprav. Na projekcii ďalšej kópie 25. septembra bol film schválený. Riaditeľ Barrandova Miloslav Fábera mal k filmu ale ešte pripomienky, a to v októbri 1970. Podľa záznamu ich mal s Vorlíčkom prerokovať Novotný. Tieto úpravy boli pravdepodobne zanesené do filmu. Na zdržaní finálnej kópie sa čiastočne podieľali aj technické dôvody (odloženie zvukových postsynchrónov, neskoré dodanie kreslených titulkov) a zlý odhad počtu dní potrebných na dokončovacie práce. Prvá kópia tak bola vyrobená až 21. októbra 1970. Kópia bola uvedená až 3. novembra a premiéra filmu potom 17. januára 1971.

Príprava ateliéru na natáčanie filmu sa zdržala z dôvodu zdržania natáčania filmu Ovoce stromů rajských jíme (1969), ktoré presiahlo do plánovaného termínu. Druhým dôvodom bola stavba dekorácií, výrazne náročnejšie ako sa očakávalo. [Zdroj]

Celý film bol natočený v ateliéri, vrátane scény na letisku. [Zdroj]

Vznik filmu sprevádzali komplikácie, pretože v čase jeho vzniku vzlietol do vesmíru prvý človek a satira na pokročilú spoločnosť v budúcnosti, do ktorej sa dostane muž z našej súčasnosti – prízemný čalúnnik, už nebola úplne na mieste. Premiéra filmu sa tak uskutočnila až 23. mája 1962. [Zdroj]

Režisérovi Rychmanovi bolo v dobe natáčania 61 rokov a z dôvodu jeho zdravotných ťažkostí a niekoľkonásobnej hospitalizácie bolo natáčanie filmu prerušené viackrát. [Zdroj]

Režisér Dušan Vukotič prezradil, že niektoré scény z filmu mali evokovať niektoré svetoznáme filmy. Ženy-robota, evokujúce Metropolis (1927) Fritz Langa a „gore-efektová“ šokujúca scéna, ku ktorej dôjde počas obeda: brutálne odtrhnutá hlava Karla Augustu (Stelin otec) pristane v tanieri s polievkou, malo byť odkazom na film Ridleyho Scotta z roku 1979 Votrelec. Nie je bez zaujímavosti, že obe snímky mali v Československu premiéru v rovnakú dobu, v júli 1982. [Zdroj]

V septembri 1969 prebiehali rokovania o koprodukcii s Rembrandt Film. V návrhu bolo tiež natočenie niektorých scén v češtine a angličtine, aby bolo uľahčené dabovanie.

Pre film bola ešte v júni 1968 vyjednávaná spolupráca so španielskou spoločnosťou Suevia Films zastupovanou Alfredom Eskobarom, ktorá mala dodať farebný materiál. V úvahe bol aj ich podiel na scenári a obsadenie jednej z hereckých rolí. Dodávateľom farebného materiálu sa nakoniec stala Lichtenštajnská firma Europa International Films, ktorá však po dokončení odmietla film distribuovať a zvolila možnosť vyplatenia podielu tržieb z distribúcie vo vybraných krajinách. [Zdroj]

Luděk Sobota (sused Vaněrka) povedal, že jeho postava Josefa Vaněrku je akousi paralelou na jeho postavu Františka Koudelku z filmu Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974). [Zdroj]

Film bol v 60. rokoch uvádzaný ako utopistická komédia. Označenie sci-fi komédia sa stalo bežne používaným až v sedemdesiatych rokoch, zatiaľ čo do tej doby išlo skôr o špecifické označenie konkrétneho filmu. [Zdroj]

Vo filme môžeme počuť o mernej jednotke Dolzen. Ide síce o vymyslenú jednotku na prístroji, ktorá ovplyvňuje ako dotyčný omladne, ale toto slovo ako samotné má niekoľko reálnych významov. Obec, ktorá sa nachádza v okrese Plzeň-juh sa volá Dolce, ale v nemčine volá Dolzen. Dolzen je aj zriedkavé priezvisko, hlavne v USA. Pravdepodobne najznámejšou nositeľkou tohto priezviska je spisovateľka Josephine van Dolzen.

Zdeněk Svěrák (Josef Tkaloun) hrá na konci filmu sprievodcu vo vlaku. Úlohu sprievodcu vo vlaku si už raz zahral pred 25 rokmi v TV filme Svatební cesta do Jiljí (1983).

Pri jednom filmovom zábere s balónom, ktorý sa nepodaril, zapálil Ondřej Vetchý (Řezáč mladší) spodnú časť balóna. Našťastie tam bol pripravený hasič, ktorý to rýchlo uhasil, ale balón sa musel vymeniť.

Režisér Jan Svěrák do úlohy lisovača v samoobsluhe Úlisného najskôr navrhnutého Jana Budaře nechcel, pretože v takýchto filmových úlohách bol obsadzovaný často. Ale, keď sa herec, ktorého do tejto úlohy pôvodne chcel, nemohol zúčastniť filmovania, predsa sa len rozhodol Budaře obsadiť.

Valentina Thielová (princezná Veronika) sa dostala do filmu vďaka tomu. že sa s režisérom Zemanom stretli a spoznali na bruselskej výstave Expo 58. Valentina je mu dodnes zato vďačná, lebo rolu princeznej si už potom nikdy vo svojej kariére nezahrala.

Miriam Kantorková, ktorá si zahrala dvornú dámu, videla film iba jediný raz, a to na premiére.

V závere filmu Petr Kostka (Petr) a Emília Vášáryová (Lenka) prechádzajú cez veľkú priepasť na druhú stranu po kmeni stromu. Záber sa natáčal tak, že bola urobená fotografia dvoch strmých skál a vystrihnuté prázdno. Táto fotografia bola postavená pred kameru. Kmeň stromu predstavovala iba malá vetvička stromu, ktorá bola vlepená do fotografie medzi skaly. Herci sa následne museli pohybovať 150 metrov od kamery po na zemi položenom špagáte, aby vedeli, kadiaľ majú ísť, aby záber vyzeral reálne.

Väčšinu trikových záberov robil režisér tak, že dával pred kameru fotografie, z ktorých časť vystrihol a nechal ako kulisu alebo prostredie a herci hrali v skutočnosti iba v prázdnom ateliéri a mali na zemi značky, aby vedeli, kadiaľ sa môžu pohybovať.

Emília Vášáryová (Lenka) bola v roku 1965 s filmom na festivale v kanadskom Quebecku. Ako sama spomína, vtedy veľa nechýbalo, aby tam ostala.