papadoce

Tretí diel mal asi najlepší príbeh. Atmosféra malého talianskeho mestečka bola úžasná. Pridávam na svoj wishlist navštíviť niečo takto malebné ruka v ruke s niekým kto ma bude ľúbiť. Akcia bola najvyššej kvality, čím sa ale séria Equalizer vyznačuje štandardne. Denzel je super a Dakota nám vyrástla. Pre oboch to musela byť zvláštna nostalgia. Celá séria ma baví. Toník zase zabodoval.

Toto nie je dokument o Slyovi. Je to dokument o tom, ako a prečo vznikli Rocky a Rambo. Filozofické a.k.a. motivačné kecy nemali hĺbku akú by som očakával a informácií, ktoré som doteraz o Slyovi nevedel zaznelo naozaj iba zopár. Stále ale platí, že Stallone je jedným z najsympatickejších hercov akčného Hollywoodu. Mám rád jeho filmy. Snáď ešte čo to stihne natočiť, alebo ja pozrieť. Dokument to bol milý, avšak priemerný.

Ani neviem či šlo tvorcom o to, aby zošpinili meno autora najuznávanejšej rozprávky na svete alebo bol A.A. Milne taký otrasný otec, o jeho manželke ako matke ani nehovorím. Film sám o sebe je veľmi zvláštny. To čo je na ňom pekné je, že vidíme ako vznikol Macko Pu a jeho zvierací druhovia. Ostatok je ale nuda, dialógovo veľmi zvláštne vystavaný film a jediná naozaj milá postava, ktorá prirastie k srdcu snáď každému vrátane malého Billyho Moona, bola Nou. Bola úžasná a láskavá. Film ma sklamal.

Wow. Realistickosť tohto príbehu je až mrazivo krutá. Mám dojem, že scenár písal sám život. Tak v prvom rade, absolútne perfektne stvárnený puberťák, aleže absolútne perfektne. Toto vedia oceniť len tí čo sú rodičmi. Kurva, aleže toto bolo tak strašne reálne. Druhá vec je, že Zen McGrath je hnusný a nesympatický. Ďalšou absolútne reálne stvárnenou osobou, bola Beth, druhá partnerka Petera. Tá si nedokázala nájsť cestu k jeho dieťaťu a videla zo začiatku všetko len svojimi očami. Neskôr som jej skutočne fandil, pretože to ako sa snažila bolo obdivuhodné. Také ženy existujú? Do tretice postava stvárnená Laurou Dern, zúfalá matka, ktorá nezvláda svojho pubertálneho syna a ten jej totálne prerastá cez hlavu. Také ženy určite existuju. No a potom je tu Peter. Môže sa aj roztrhať, ale vždy bude niektorá zo strán nespokojná. Tento film bol tak neskutočne realistický, až sa mi na to zle pozeralo. Je mi z toho smutno. SMUTNO. Výborne zahrané, výborne napísané, výborne natočené. Ak budem mať možnosť, chcem vidieť aj “Otec”. Zrejme čoskoro pôjdem, inak ako by som čakal. Mám toho s mamou spoločného viac ako by som chcel. Dovtedy budem ešte Petrom, bez Beth. Splním si zopár snov a budem chrániť svoje deti. Ťažký film. Nesmierne ťažký.

Nie je žiadnou neznámou, že Taliani nie sú zrovna filmoví borci a len málokedy sa im vydarí niečo lepšieho než priemer. Česť výnimkám samozrejme, ale to sú vtedy skôr satirické komédie, ktoré zaujmú. Tento film ale nemal vôbec ambíciu byť komédiou, satirou, či čímkoľvek ľahším. Reklama na 4x4 v horách, či dokonca v rieke, bola vskutku vydarená a obraz prírody úžasný, no bolo to iba ticho pred búrkou. Potom sa už spustil film plný mafiánskej pomsty. Poprava bola ozaj surová a sľubovala celkom pohľadný masaker. Tá malá pizda mi išla celú dobu na nervy. Už len fakt, že niekto fotí alebo natáča človeka bez jeho súhlasu je pre mňa nepochopiteľný a svedčí o chýbajúcom EQ. Ale, že to robí dokonca s jeho zákazom, tak zato si zaslúžila vylepiť. Celú dobu len histerčila a totálne ma srala. No hrúza. Alessandro Gassman bol v úlohe bývalého mafiána na ceste pomsty úplne výborný. Taký drsný týpek, ktorému to veríte. Akcia mala energiu aj spád a niesla so sebou jasné známky európskej surovosti. Navzdory krátkej, takej deväťdesiatkovej minutáži, stihli autori málinko aj rozvinúť postavy, čo bol vítaný počin. Tentokrát by sa mi ale 20 až 30 minút navyše celkom hodilo, no nie kvôli akcii. Tej bolo dostatok. Vyslovene by som ich venoval rozvoju postáv a príbehu. “Moje meno je Vendetta” je lokálne mierne podhodnotený film premlsanými “odborníkmi” na kinematografiu, ktorí už sami nevedia, čo si od filmov pýtať. Iste, nejaké tie detaily by sa vytknúť dali, ale prečo by som to robil, keď som celkom spokojný. Na jedno pozretie. Rád som zase videl hrať Rema Gironeho. A moje meno je Padraic Suilleabhain. Na to nikdy nezabudnem. Nikdy. 60%.

Mnoho ľudí považuje atmosféru a spracovanie látky domáceho násilia v tomto filme za podpriemerné. To môže ale iba človek, ktorý sa nestretol s domácim násilím v priamom kontakte. Ale ak ste vyrastali tak, že ste svoju mamu videli ráno krvavú a bez zubov len preto, že sa nejaký zamindrákovaný kokot ožral a následne žiarlil aj na vlastný tieň, dívate sa na to inak. Áno, dalo sa pritvrdiť a áno, nikto netvrdí, že je to tu based on true story. Muselo to proste spĺňať znaky hollywoodskeho psychologického thrilleru s dobrým koncom, ale násilie v akejkoľvek podobe nie je sranda. Ten strach s ktorým potom obeť vstáva a žije, už nezmizne. Ale opustiť ho, dokážu len skutočne silné ženy. Pred takými sa skláňam. Julia Roberts ma ako žena nikdy nepriťahovala, ale čo sa jej nedá uprieť, je jej herecký talent a prekrásne vlasy. Patrick Bergin zas nikdy do sveta herectva dieru neurobil, ale rola mu sadla a uveril som mu ju (to ako odporne pil vodu, to akože fuuuuj). Podľa mňa sa Joseph Ruben vyrovnal v zmysle pravidiel psycho thrillerov deväťdesiatok s celou situáciou dobre. Odrežíroval dobrých hercov v ťažkej téme s prístupnosťou tak 15+. Videl som film v priebehu dekád opakovane a ak naňho niekedy ešte narazím, nebude mi to vyslovene prekážať. Tentokrát som ho pozrel za účelom hodnotiť a komentovať. Bŕŕŕ to som ja, to som ja.

Nevedel som, že Fínsko je takto krásna krajina. Tie zábery prírody, normálne pri nich človek pookrial. Samozrejme nebola to hlavná zložka filmu, ale krajina hrala v celkovom vizuáli dosť podstatnú rolu. Hlavnou zložkou bolo mňamkové násilie, čakany a nože, rozrezané hlavy a hnáty po celej tundre. Príbeh nemal a ani nepotreboval hĺbku. Jednoducho jeden fínsky zlatokop našiel čo hľadal, lenže stretol náckov, ktorí to čo hľadal, chceli. Tak si to rozdali. Štýlovo, bez servítky, pre Miňka. A Miňko si to užil. To ženské polovičky toto nenadchlo, ja viem 😁. Je to výsostne mužský film. Má všetko, čo má mať bezpríbehový biják plný testosterónu. Hodnotím vysoko aj preto, že tvorcovia sa na nič nehrali a sami nepovyšovali film na niečo vyššie, než v skutočnosti je. Mali jasný zámer a išli za ním. Kvalitatívne veľmi precízne prevedené vraždenie s mierne nečakajúco vyzerajúcim hrdinom. To tak býva, že ľudia vás svojimi činmi prekvapia, keď na to nevyzerajú. Wermachťáci rozhodne zostali prekvapení. “Veríš, že je nesmrteľný?” “Nie, on len odmieta umrieť.” Chapter 6 - Kill ‘Em All. Sisu wins, flawless victory.

Poslednú dobu mi to vychádza pomerne často na film s Noomi. Nejde o zámer, ale ona točí filmy, ktoré sa mi páčia. Tentokrát hraje opäť drsňačku v uniforme. Film má ihneď ostrý začiatok zvládnutý na výbornú a čo je pre mňa nesmierne dôležité, má prekrásnu pieseň počas úvodných titulkov. To ma vie vždy dostať do atmosféry a naladiť na ten správny filmový tón. Poviem vám, ten luxusný domček s vlastným stádom danielov, to je iná káva. To musí byť človek aký majetný na toto. Noomi má krásne ploché bruško, ktoré jej ticho závidím, ale asi nie je zadarmo. Stojí to pot a slzy. Ale poďme k filmu. Práve kvôli takýmto rolám sa musí držať vo výbornej fyzickej forme. Samotný námet nie je nijako originálny a treba na rovinu povedať, že filmovú dvojku bodyguard/teenager si už strihlo nespočet hercov. To podľa mňa nie je dôležité. Hodnotiť vysoko len originálne nápady, keď trh je zaplavený miliónmi filmov nie je správne. Podľa mna treba hodnotiť, ako sa s tým vysporiadali tvorcovia po kvalitatívnej stránke. Musím povedať, že chémia medzi nizúčkou Noomi a krásnodlhonohou Sophie funguje od začiatku. Navyše tieto dámy dopĺňa aj tretia nemenej krásna žena Indira Varma a tiež jej rola sedí ako uliata. Babské obsadenie mi v posledných bijákoch vyhovuje a celkovo sa mi páči tento trend. Je to taká rovnoprávnosť v praxi, ktorá mi ale úplne dáva zmysel. Akčné scény boli natočené s citom pre plynulosť, žiadne bohapusto šokujúce strihy, dobrý zvuk. Asi najväčšiu výtku mám ku zbytočnému osobnému konfliktu medzi babami, skrz dieťa a dôveru. Príbeh to nepotreboval, respektíve nie takto silene. Inak sa mi to celé páčilo ako väčšina Noominých filmov. Uveril som jej každú slzu. V slzách je pravda. Finále nebolo oslnivé a ani jeho prevedenie, ale na spokojnosti mi to neubralo. 70%. “How you feelin’?” “Pretty shitty.”

Pôsobivé úvodné titulky, krátky obsah, aby divák vedel kedy a čo. Vyzeralo to dobre. Potom zbytočne spomalené zábery koňa a bežiacej ženy a zbystril som pozornosť, že toto môže byť veľmi zlé. A do tretice detaily na mŕtvoly, náznaky barbarskej surovosti a opäť svitla nádej, že uvidím aspoň poriadnu řezbu. Vyzeralo to dobre. Ku tomu farebný filter na kameru, aby film pôsobil hnedo a taktiež mu to svedčalo. Marcus Nispel to poňal až priveľmi umelecky. Chcel byť asi artovým, lenže to sa k látke vikingov a indiánov nehodí. Pohoreli na tom už iní režiséri a nebolo tomu inak ani u Marcusa. A nejde o hnedý filter. Ten ako píšem, bol dobrý. Problémom boli jednak zbytočné scény, ktoré nám mali akože ukázať život cudzinca v rámci kmeňa (vskutku “originálne” že áno 😁), ale hlavne tie šialené spomalené zábery na špliechajúcu vodu, konské kopytá v behu a tak ďalej a tak ďalej. To bola pravá katastrofa. A potom prišla tá úplne hlavná. Akcia a súboje. Väčšinou zhluk náhodných záberov. Raz sme boli na snehu, potom o minútu medzi zeleným papradím. Raz chytal ľudí do pascí, ktoré tam zrazu iba tak boli, potom utekal po skalách v jaskyni a zrazu bol zajatý a zrazu oslobodený. No jeden bordel. A kameraman navyše spomalil každý jeden pohyb, každý švih mečom a ku tomu to zakaždým strihli v najnevhodnejšom momente, aby to divákovi čo najviac zneprehľadnil. Načo toto bolo dobré. Mohla z toho byť taká fajnová špinavá barbarčina. Napríklad ťah s jazykmi mu vyšiel na výbornú, ale len z polovice. To, že severania hovorili po svojom, bol výborný nápad. No s indiánmi ani túto myšlienku nedotiahol do dokonalosti, keďže tí si išli spisovnú angličtinu jedna radosť. A to sme mali dej zasadený 600 rokov pred Columbusom. No čo už. Marcus asi nebude perfekcionista, iba sa chcel zahrať na režiséra skutočných filmov. Nevydalo. Karla Urbana mám rád, hoc väčšina jeho filmov je silne béčkovo céčkového razenia a len občas sa mihol v áčkovej produkcii, ale napríklad taký Dredd bol výborný. A Moon Bloodgood, krásna žena s jedným z najčudnejších mien v Hollywoode, môjmu “oku” lahodila, len čo je pravda. Aj dôležití Vikingovia boli stvárnení správnymi hercami, takže kasting mi starosti nenarobil. Proste všetko zlé na tejto béčkovine má na svedomí Marcus a spolu s ním kameraman Mongol. Inak sa tá sračkoidnosť inak dobrého filmu s potenciálom zabaviť jednoduchú kreatúru môjho typu, vysvetliť ani nedá. A to kameraman rozhodne nebol začiatočník. Kdeže. Len to bol debil. A Marcus? Ten natočil o štyri roky neskôr s podobnou témou nového Barbara Conana, ale s úplne odlišným kvalitatívnym výsledkom. V Pathfinderovi si to asi iba chcel natrénovať a ja chudák som si to odniesol. No bolo mi to treba. Takú rozporuplnosť pri hodnotení som už dávno nezažil. Dávam na váhu klady a zápory a rozhodujem za 3. Moon … čierna ti na vlasoch nepristane.

Bez tejto milej francúzskej komédie si Veľkú Noc ani neviem predstaviť. JPB tu predvádza v plnej paráde o čom sú ženy a čo s nimi, zatiaľ čo Sophie Marceau je prekrásnou mladou dámou s tými najkrajšími prsiami zlatého plátna. Komédia je plná poctivých kaskadérskych kúskov s loďami, autami, či vrtuľníkmi a zopár plkov sa dostalo aj do siahodlhých dialógov. Zábavné. Minimálne kvôli Sophie je dobré sa dívať znova a znova. Sú fakt roztomilé ♥️.