Motinski

Film ktorý v psychologickej rovine funguje rovnako dobre ako v kriminálnej. Má výbornú atmosféru, je plný prekvapení a morálnych otázok a vie aj udržať diváka v napätí. Ajkeď to nedočiahlo k najväčším majstrovím klenotom, určite patrí k jeho lepším kúskom.

Rozpočet extremné vidieť a musím povedať, zúžitkovaný bol skvelo. Oblivion je komorné sci-fi s menej postavami. Príbeh je na prvý pohľad až moc jednoduchý a milionkrát predtým videný, no obrazovo film ukazuje krásne scény. (hlavne exterierové) Pomalé rozpravanie a ľahkosť akou postupne odkrývame tajomstvá mi sadla a ajkeď Cruise zase hraje sám seba tak musím uznať že nešlo o nič tuctové ako som si myslel na začiatku.

Zo začiatku som bol mierne v šoku (mýslim tým úplny začiatok filmu), Ford už na mňa pôsobil starý a čaro trilógie som cítil minimálne (ale občas cítitl). Príbeh sa snaží ísť šablonovito podľa toho čo sme boli zvyknutí a koniec bol už prepisknutý moc. V rámci zábavnosti ešte obstojí aj táto časť úplne s prehľadom a pár akčných scén je fakt že zručne natočených. Dobrodružných filmov je dnes málo tak som vlastne rád aj za toto. Úprimne si ale myslím že keď dostanem chuť na Indyho tak tento diel vynechám. A to je tá vec čo mi chýbala najviac. Chuť pozrieť si film znovu a pocit detskej radosti aký som mal pri predchodcoch.

Spielberg trochu pridal na drsnejších pasážach (vytrhávanie srdca z tela) a oproti ostatným dielom to je cítiť. Chrám skazy je temný, no stále v rámci normy rodinnej zábavy. Veľmi mu to ale svedčí. Prostredie kde sa nachádzame, zápletka aj celková tajomnosť a mystika ktorá z filmu ide. Mierne pomalejší dej v strednej časti ale ubral trochu z hodnotenia. Druhý Indy ma opäť množstvo inkonických scén (naháňačka v podzemí, súboj na moste) a postavy ktorým proste fandite, no niektoré veci ma až tak nebavili.

Nostalgická záležitosť s vychytralím príbehom a sympatickými postavami. Zemeckis už tu dokázal že je skvelý rozprávač a cítiť aj Spielbergov dohľad nad produkciou. Aj po tých rokoch nikdy neomrzi a v rámci trilógie asi mne najsympatickejšia časť ajkeď celá séria je kvalitou veľmi vyrovnaná. Foxove prevedenie Johnny B Goode je stále moja obľúbená scéna.

Ďalší z rady skvelých dokumentov ktoré netflixu idú asi najlepšie oproti konkurencii. Plus tu máme aj krátku dĺžku epizód, dobrý strih a animáciu podobnú Kosmosu. Niekedy sa mi nepáčil jemný humor čo sa nenápadne skrýva aj v častiach kde ho netreba alebo sa proste nehodi do vážnejších tém aj keď chápem že išlo o zámer na odľahčenie. Paradoxne, časti na ktoré som sa najviac tešil ma mierne sklamali (Hitler, Stalin), ale tie o ktoré som sa až tak nezaujímal (Saddam, Idi Amin) ma milo prekvapili.

Objektívne to možno nemá na 5*, ale je to natočené tak odľahčenou formou a s nadhľadom že som si celú sériu proste zamiloval. Každému fanúšikovi filmov neuveriteľne sadne, tým som si istý. Dozviete sa všetko podstatné čo vás zaujíma a ešte sa aj zabavíte.

Veľká hovadina s trefným anglickým humorom, originálnou akciou a občas zbytočnou surovosťou. Bavil ma aj kasting ale neprišlo mi to nejak extra výnimočné aby som si obľúbil celú sériu ako niečo k čomu sa budem často vracať

Áno je pravda všetko čo sa hovorí. Jeden z najnudnejšich filmov aké som kedy videl. Bez emócií, s plochým a nezáživným príbehom, herci nesympatickí a nenašiel som žiadnu scénu ktorá mi dokázala obhájiť silný status u dámskeho publika.Kebyže si niektoré úseky pretočím, o nič podstatné neprídem. Pokračovania si asi nikdy nepustím dobrovoľne

Prvá polovica mala ambície stať sa najlepšou časťou trilógie, no výsledok je bohužiaľ priemer. Je tu ako taká atmosféra, občas aj napätie ale technicky a hlavne vizuálne ide o nezvladnutý projekt. TV produkcia z 90. rokov by nevyzerala inak. Ajtak film nebol až tak strašný ako som očakával po prečítaní komentárov. Druhá polovica identická s úplne prvým dielom, len s menším množstvom krvi a minimom postáv. Zhrnutie celej série - neľutujem že som si Ulice strachu pozrel a ako popcorn zábava to ušlo. Dalo sa s tým ale oveľa viac vyhrať lebo námet je zaujímavý. Obľúbená časť pre mňa bola 1978, hneď po nej táto a 1994 mi prišla asi najslabšia.