Motinski

David Leitch prináša opäť odviazanú zabavu. Oproti Bullet Trainu cítiť väčšie produkčné náklady, Emily s Ryanom boli božský (dlho som nevidel takto sympatickú romancu), no a Taylor-Johnson je jeden z mála dobrých hercov čo vedia skvelo zahrať zlého herca. Akcia nemá chybu, naháňačka po meste s prestrihmi do karaoke baru je highlight celého filmu a pomrknutí, odkazov a jedinečného výberu soundtrackov som sa nevedel nabažiť. Ideálna oddychovka do kina. Rozbeh bol trochu slabší, finále ,,iba'' dobré a možno trochu zdĺhavé, no nemôžem sa viac sťažovať, takto veľkolepé akčné komédie nevznikajú vôbec často.

Istú poetickosť musím uznať. Pri 74. minútach by sa ale divák nemal nudiť. Pravidlo ktorého sa držím a podľa hodnotenia je asi jasné že sa to teraz nepodarilo. Menzel natočil oveľa lepšie filmy, dosť veľa aj horších, no Rozmarné leto je až moc rozvláčné. Stojí na moc skromnom koncepte o pár postavách ale nestíha poriadne rozvinúť vzťahy. Humoru je decentne, a keď tak ma väčšinou minul. Počúvať polobásnické dialógy tiež nebavilo a herecky neohuril nikto okrem Hrušinského. Ten opäť zachraňuje dojem ale ani to mi teraz nestačilo.

Brandovi som žral každú vetu, takéto charaktery mu pasujú ako riť na šerbel. Ostatné postavy sú dobre zahrané ale ani jedna si nezaslúži náznak sympatií. A o to asi aj išlo. Pocitivo som bol hlavne vďaka tomu do filmu vtiahnutý podobne intenzívne ako pri žanrovo trilerovejšich kúskoch. Zasrané hnusné mestečko, túto vetu som si v druhej polovici povedal viac krát. No a vidieť Roberta Duvalla v roli ťulpasa tiež potešilo ajkeď ide len o detail kvôli epizódnemu času aký dostal. Rozbeh sa mohol skrátiť alebo spraviť svižnejšie, no k plnému hodnoteniu u mňa není ďaleko. Veľmi silné 4*.

Mijazaki má špecifický dar. Dokáže vytvoriť svet čo dýcha fantáziou a zároveň veríte v jeho skutočnosť skrytú v detailoch. A podľa toho ako sa mu akurát chce, zaobalí jeho podstatu buď do ,,skromnejšich'' podmienok detskej naivity alebo (ako v tomto prípade) do obrovských rozmerov. Tak ako vie Makoto Šinkai nádherne naanimovať oblohu alebo scény v daždi, tak vie Mijazaki naanimovať scény v lesoch. Kresba ale musí byť na jednej lodi s príbehom, no a ten je tu v mojich očiach najputavejši aký som v jeho filmografii zatiaľ videl. Plný myšlienok, užasne napísaných postáv, bojových stretov aj intímne magických okamihov. Princezná Mononoke je dospelé ekofantasy, svojim spôsobom smutné ale stalé dostatočne hrdinské a rozprávkovo dobrodružné. Ani pri viac ako dvoch hodinách som necítil vyčerpanosť námetu a plným hodnotením som si bol istý dávno pred koncom.

Keby King napísal predlohu pre Lyncha, výsledok by mohol dopadnúť veľmi podobne. No a keby si k tomu ešte David prizval dvorného skladateľa Badalamentiho, Bože to by bola pecka. Carpenter natočil Lovecraftovskú verziu tejto mojej predstavy a od samého začiatku ma vtiahol. Neprijemná atmosféra, desivé výjavy, nejednoznačný príbeh, dokonalá receptúra pre mindfuck. Niektoré monštra sú moc brakové, tempo občas zbytočne rýchle a koniec nebol zďaleka tak dobrý ako som počul v odporúčaniach od ľudí. Pozitív je ale viac a pri sledovaní som si uvedomil že mám vlastne rád takýto béčkovy surrealizmus. Sam Neill zahral excelentne a veľké plus je že film vznikol v 90. rokoch. Horory vtedy vyzerali svojsky, lacno a pritom mali niečo do seba oproti drahšim nástupcom z nového tisícročia.

Tales of the Jedi ma bavilo viac. Lepšie pracovalo s Fanservisom aj postavami. Morgan Elsbeth ma nezaujímala vôbec (pred pozretim) a ajkeď som z prvých troch epizód nebol nadšený, nedopadlo to úplne najhoršie. Oveľa viac som ale čakal dianie zo zákulisia Impéria. Barriss Offee je postava na ktorú som tak trochu zabudol že existuje ale jej časti zachránili celkový dojem. Animácia je pekná, krátka stopáž možno paradoxne na škodu a pocit plnohodnotného zážitku sa kvôli tomu neprejaví. Ako sympatická návšteva Star Wars minipríbehov ale obstojné, jednoduché a rýchlo ubiehajúce. 6/10

Krátke a pritom tak zdĺhavé. Naozaj som sa tešil, tému mám naštudovanú len veľmi laicky ale týmto som prefrčal bez výraznejších pocitov spokojnosti a záujmu ako pri iných dokumentoch z Neflix katalógu. Pekné scenérie, zobrazenie neandrtalcov, obsah informácií, to všetko je dostatočné, no zabalené v monotónnom kabáte. U mňa na úrovni Unknown série.

Od začiatku mi to učarovalo. Asi sa ani nebojím už po prvom pozretí označiť film ako jedno z najlepších (možno aj to najlepšie) anime aké som kedy videl. Odvážne slova ale nemôžem si pomôcť, takto emocionálnu jazdu som dlho nezažil. Animácia je odzbrojujúca, vyhranie sa s farbami a tienmi nádherne, no a ten príbeh. Pohlcujúci, podnetný, bohatý na myšlienky, plný silných scén a odrozprávaný krásnou formou. Ak chcete zážitok čo si budete dlho pamätať, toto je správna voľba. Makoto Šinkai sa práve stal režisérom ktorého filmy si začnem postupne napozerávať a je mi ľúto že som ho doteraz obchádzal.

Rutinná vyvražďovačka, aspoň ale s atmosférou. Nie vždy úplne vyváženou, noc strieda deň, napätie strieda kľud a Dracula bol občas ultimátné badass monštrum, občas minimálne podivne (trochu aj béčkovo) vyzerajúci nepodarok. Ja som ale dostal čo som chcel. Priamočiarý horor na lodi pri ktorom nemusíte vôbec rozmýšľať a keď si chcete okoreniť večer jednoduchou zábavou a zároveň sa báť, nič nepokazíte. Nerýpte sa ale v detailoch, dalo sa z toho vytrieskať omnoho viac. Postavy sú prázdne, pri vraždách sa žiadalo pritvrdiť a záverečná scena sa mi vôbec nehodila k celkovému tónu. Øvredal je ale šikovný režisér, tmavé, ponuré momenty a hrátky s tieňmi zvládol obstojne a ajkeď veľa ľudí nadáva na prepálenu dĺžku, ja som ju vôbec neevidoval. Prva hodinka mi dokonca ubehla bleskurýchlo. Tu naozaj záleží hlavne od vašich očakávaní.

Týmto si podľa mňa tvorcovia ukrojili až moc veľké sústo. Podobne ako pri iných filmoch z daného obdobia posúvam mieru tolerancie ale teraz ma to fakt nebavilo. Hlavne prvá polovica skáče z jednej scény na druhú zbytočne rychlo. Do toho neustále vyrušuje množstvo doprovodnych titulkov ale jednu vec musím uznať. Pár momentov keď sledujeme Mr. Hydea je naozaj pôsobivých.