RigorMortis

Desivá realita ústavnej starostlivosti v hlavnej roli so sympatickou Aňou Geislerovou, kde deti nie sú nič, než odpad, na ktorom si personál ukája svoje sadistické chúťky. Kým trebárs Prelet na to šiel postupne, Requiem vlepilo divákovi facku už v prvej scéne a v priebehu filmu sa stiesnenosť len stupňovala. Záverečné titulky opisujúce dohru celej veci boli iba výsmech do tváre obetiam. Po podobné situácie nemusíme chodiť ďaleko ani dnes, stačí si spomenúť na nedávnu kauzu zariadenia Čistý deň. Čo však prekvapilo bolo zistenie, že Renčova verzia udalostí v  Měděnci sa od skutočného príbehu odlišuje natoľko, že mu domáci dodnes nevedia prísť na meno.

Knižná predloha bola pútavá, vtipná, sarkastická a rýchlo ma vtiahla do deja. Filmové spracovanie však sklamalo. Viacero zmien oproti knižnej predlohe, čo by sa ale dalo zniesť. Rýchle skoky v deji; správanie a dialógy postáv niekedy nedávali zmysel a Mary Lou bola až nechutne preafektovaná a otravná. V podstate ani jedna z postáv nebola sympatická. Pobavili úsmevné predstavy o mimozemšťanoch, už len Thomasov prepravný prostriedok vyzeral ako sekaná v nadživotnej veľkosti. 2* za Bowieho a väčšinu soundtracku.

Slabší odvar Preletu, akurát v ženskej verzii a nie tak intenzívny. Napriek tomu, že je hlavnou postavou Winona je asi najvýraznejšia Angelina Jolie. Taký feel good movie z prostredia liečebne, ktorý však nejak výraznejšie nezaujal.

In the bleak midwinter... Veľmi dobrá dobová gangsterka založená na skutočných udalostiach (aspoň sčasti). Bod aj za soundtrack (bol tam aj Tom Waits, ha!). Boli aj slabé miesta, niekedy to vyzeralo, že seriál sa vlečie. Od 5. série, kedy sa zo slušňáka Michaela stal záporák mám ale pocit, že kvalita seriálu utrpela. Postavu Giny som nikdy nemal rád, je to odporná manipulatívna mrcha. Inak som zvedavý, ako sa scenáristi vyrovnali s náhlou smrťou Helen McCrory.

Zaujímavý námet aj otázky a šanca naučiť sa niečo nové. Relácia však trpí neduhmi typickými pre takéto veci zo slovenskej produkcie - nesympatickým moderátorom a účastníkmi, sileným humorom a nepodarenou snahou o vtip.

Murakamiho tvorbe som nikdy neprišiel na chuť, nemám rád ani bezcieľne tliachanie o ničom v aute považované za umenie. Upútavku na tento film som však videl v rámci festivalu Eigasai, tak si vravím, prečo nie. Z filmu samotného mám však zmiešané pocity. Úvodné titulky cca po trištvrte hodine. Prvú polovicu som mal pocit, že sa vo filme nič nedeje, až v druhej sa veci dali do pohybu a hlavný hrdina postupne odhaľoval svoju minulosť v rozhovoroch počas cesty autom. Záverečnej scéne a nemej herečke v divadelnom predstavení som nerozumel už vôbec. Film pokojne mohol byť o tretinu, možno polovicu kratší a neuškodilo by mu to. Urobiť zo 40-stranovej poviedky film na bezmála tri hodiny mi nepríde úplne košer.

Ako som už písal inde, odchod postavy Mahoneyho celej ságe výrazne uškodil a od tej doby šla kvalita dolu vodou. Spolu s ním odišlo aj niekoľko ďalších postáv, na ktoré sme boli zvyknutí. Pribudli nové, zúfalo nevtipné a úroveň humoru opäť klesla. Dopozerané len z nostalgie.

Upírsky príbeh na severský spôsob. Bez hektolitrov krvi, prehnaného násilia a stredoškolských šampónov bledších ako smrť sama. Na to, že to bol horor bola atmosféra odťažitejšia, viac psychologická a nie tak brutálna, ako to býva pri filmoch z Júesej (hoci im to nedalo a just si museli urobiť vlastnú verziu, ktorá bola samozrejme ako vždy o niekoľko tried horšia). Pri severskej kinematografii si nikdy nie som istý, či sledujem horor alebo drámu (alebo dokonca komédiu) a to jej dodáva to zvláštne kúzlo. Rovnako to bolo aj pri tomto filme. Potešilo aj divadelné spracovanie filmu v podaní súboru Švandova divadla.

Začiatok vyzeral relatívne sľubne. Partičku nesympatických rozmaznaných parchantov, z ktorých minimálne tretina by potrebovala tvrdú odtučňovaciu kúru vyženú do divočiny, aby dospeli. Taký Survivor pre mileniálov / Gen Z. Akonáhle im však sľúbili pár desiatok tisíc dolárov za zvládnutie celého pobytu, celá vec pre mňa klesla na úroveň (pod)priemeru.  Odvtedy už bolo vidieť, ako kvalita pomaly a postupne klesá. Stiahnete a vykostíte srnca? OK, dáme vám na pomoc expertku na prežitie a antropologičku v jednej osobe. Posrali ste si to v skupine a musíte za trest do provizórneho tábora do divočiny? OK, dáme vám nielen spomínanú expertku, ale aj pohodlný karavan, kam sa môžete uchýliť, keby na vás bola jedna noc pod prístreškom priveľa a srdcervúce videá, v ktorých vám rodičia hovoria, aby ste dospeli. Odchod ľudského papillona na začiatku súťaže a afektovaného černocha s nalakovanými nechtíkmi v priebehu? Žiaden problém, v polovici súťaže pridáme do skupiny rozmaznanú Frančesku, ktorá sa bojí zlomiť si nechtík a ostatní osvietení členovia skupiny sa bavia na jej reakciách. V jeden moment síce osadenstvu strhli kvôli ich lenivosti slušnú časť z výhry; vrátili im to ale po tom, čo vyliezli na horu (v skutočnosti kopček, oproti ktorému bol Lomničák takmer štyrikrát vyšší). Bolo ale fajn vidieť postupnú zmenu skupiny v priebehu súťaže a dokrútky.

Švédsku produkciu mám čoraz radšej a Skarsgård už je akosi zárukou kvality. Ako sa píše už na začiatku každého dielu, je založený "na pravde a na lži". Neviem síce, v akom pomere a pri excentrickom a oportunistickom hlavnom hrdinovi som si tú otázku kládol viackrát, pozeralo sa na to ale dobre. Postavy boli uveriteľné a výkony zahrané dobre; hlavný hrdina s nimi však zaobchádzal ako s kusom oblečenia - použil ich pre svoju potrebu a až mu prestali vyhovovať, odhodil ich a pokračoval ďalej.