Volodimir2

9. apríla 1940 Nemecko prepadlo Dánsko. Obranu krajiny zabezpečovali iba malé a rozptýlené jednotky pohraničnej stráže a prvky divízie Jutland, ktoré sa nedozvedeli o kapitulácii Dánska. 4. rota na poloostrove Jutsko bránila svoju krajinu proti ohromnej presile, veď na tomto smere útočila nemecká 170. pešia divízia generálmajora Wittea. 2. cykločata pod velením podporučíka Sanda a 2. motočata seržanta Bundgaardepa neudržala obranu v oblasti Krusaa, ani mesto Lundtoftebjerg, a nakoniec pri obrane mesta Haderslev obe kapitulovali. Až vtedy sa dozvedeli, že Dánsko sa vzdalo dávno pred nimi.

Posádka britskej vojnovej lode je odoslaná splniť svoju úlohu, ktorou je vyhľadať a potopiť nemecký torpédoborec Ludendorff plaviaci sa v Atlantiku. Po niekoľkých mesiacoch márneho hľadania zakotví loď v Brazílii. Posádka má voľno a traja jej členovia sa riadne opijú. V dôsledku straty orientácie sa namiesto vlastnej lode dostanú práve na palubu nemeckého torpédoborca. Nemci ich odhalia, ale im sa ich podarí prekabátiť a loď unesú. Následne sa vydávajú v ústrety britskej vojnovej lode, čo je okamih, kedy prepukne nevídaný chaos...

Romantika a šťastie spolu s chaosom a stratami na ľudských životoch. Inými slovami, každodenný život vo čase vojny.
Príbeh filmu Cesta ku hviezdam je zameraný na život na letisku RAF. Začína sa v roku 1940 príchodom nového pilota Petra Penrosa (John Mills), ktorý sa stane plnohodnotným členom letky. Začne sa zaujímať o mladé dievča Iris Winterton (Renée Asherson), ktorá pracuje v miestnom hoteli, ale po tragédii veliaceho dôstojníka, ktorý bol ženatý, si nie je istý ohľadom budúcnosti tohto vzťahu. Neskôr okolnosti naberú nečakaný zvrat...

Film zachytáva skutočnú udalosť zo septembra 1941, kedy v Babinom Jari došlo k najväčšej masovej vražde na sovietskom území v priebehu 2. svetovej vojny. Na fiktívnom osude dvoch rodín sa rozvíja dej celého príbehu. Ani dvadsaťročné priateľstvo židovskej rodiny Lernera a Onufrenka, ktorí žili v spoločnom dvojdome v skromných podmienkach, nie je zárukou istoty pre ich prežitie. Kvôli zrade sa ich Nemcom podarí chytiť a priradiť do transportu v Babinom Jari. Sem sa neskôr dostáva aj osoba, ktorá ich udala...

Film Partizánska letka čiastočne opisuje skutočný príbeh odohrávajúci sa v Srbsku v roku 1942, kde operovala partizánska armáda pod velením Josipa Broza Tita. Zobrazuje hrdinstvo juhoslovanského ľudu v priebehu 2. svetovej vojny veľkolepým a divácky príťažlivým spôsobom, hoci z pohľadu použitej vojenskej techniky má množstvo historiografických chýb. Nechýbajú v ňom zábery zástupov partizánov prúdiacich po planinách a údoliach, utekajúcich obyvateľov dedín, Nemcov či ustašovských policajtov. Hlavná hrdinka príbehu je štylizovanou postavou, ktorá to nebude mať vo víre vojnových udalostí ľahké.

Stalingrad bolo strategicky dôležité mesto pre ťaženie hitlerovského Nemecka, nasledovať malo obsadenie juhu Ruska a prevzatie kontroly nad ropnými poľami na Kaukaze. Nezanedbateľný bol aj symbolický význam mesta pomenovanom po sovietskom vodcovi Stalinovi.
Prvý dokument o bitke o Stalingrad mapuje celý priebeh bitky, od začiatku až do konca. Začína sa súhrnným pohľadom na Stalingrad v čase mieru a útok Nemcov 19. augusta 1942. Podklady pre tento film nakrúcalo 15 frontových kameramanov počas šiestich mesiacoch a boli v ňom použité aj materiály zachytené od nemeckých kameramanov pre nemecké týždenníky. Vďaka tejto metóde môžeme vidieť generála Jeremenka a člena politickej rady Chruščova priamo v akcii, ako aj zajatie veliteľa 6. armády, poľného maršala Paulusa.
Vďaka víťazstvu pri Stalingrade Červená armáda prebrala strategickú iniciatívu, ktorú už nepustila z rúk do konca vojny.

Nezabúdanie je pocta prejavená desaťtisícom občanov Československa, ktorí boli v období Protektorátu a Slovenského štátu zbavení základných ľudských práv a občianskych slobôd a ktorých osudom mala byť ich fyzická likvidácia. Z koncentračných táborov sa vrátil len nepatrný počet tých, ktorí akoby zázrakom prežili. Na jeseň roku 1943 bol z Terezína odoslaný veľký transport viac ako štyroch tisíc väzňov do Osvienčimu. Neprešli selekciou a žili spoločne v rodinnom tábore. Nacisti tak reagovali na očakávané inšpekcie Červeného kríža. V noci zo 6. na 7. marca však bolo 3792 obyvateľov tohto tábora odvezených do plynových komôr.

Kodaň, Dánsko, 1945. Britské ozbrojené sily oslobodili Dánsko od nemeckých okupačných síl. Vojaci Wehrmachtu, pravdepodobne psychicky labilní, sedia v bunkri a z nejakého nejasného dôvodu nie sú odzbrojení. Stráži ich jediný britský vojak. Prebehne séria samovrážd. Keďže 2. svetová vojna sa skončila a Nemci sú pre Dánov nepriateľmi, vzniká správna atmosféra na ukončenie života bežných nacistických dôstojníkov.
Film umožňuje pozorovať banálny príbeh zrady jednej postavy i zbožné nanebovstúpenie druhej.

Prirodzenou súčasťou terezínskeho vojnového osadenstva boli aj deti. Za celé obdobie existencie geta ich prešlo vstupnými bránami a vlakom smerujúcim von z tábora okolo 15 tisíc, z ktorých prežila necelá stovka. Z tohto veľkého počtu tvorili Benno a Irena len kvapku v oceáne. Irena bola vychovávateľka v mládežníckom a detskom dome L417 a L414 a práve k nej sa dostal Benno Pulgram, ktorého deti volali Benno Celýgram, so svojou sestrou Ruth. Benno mal osem a sestra sedem rokov, keď ich 10.7.1943 matka odviezla do Prahy a odovzdala predstaviteľom židovskej obce, ktorí ich poslali do Terezina. V noci z 27. na 28.10.1944 ich Irena zamkla do upratovacej komôrky a prikázala im byť úplne ticho. Práve toto jej gesto ich zachránilo pred odoslaním z Terezína do Osvienčima a tým aj od istej smrti. Ako nemnohí sa v zdraví dočkali oslobodenia.

Film sa usiluje znázorniť charaktery niektorých príslušníkov jednotiek Hlinkovej gardy. Jakub odmalička túži po uniforme, aj keď zdravotne a fyzicky na ňu nemá najlepšie predpoklady. Zo začiatku sa preto uskromní s uniformou hrobára, neskôr sa stáva členom Hlinkovej gardy, kde si kompenzuje svoje slabé stránky a ukrýva ich za masku tejto organizácie. Po vojne vymení uniformu ešte raz, tentokrát za väzenskú, ale s tou dostáva aj spravodlivý trest. Je odsúdený na trest smrti obesením za zločiny udavačstva, za vraždu 17 obetí a pomoc pri vraždení v Nemeckej.

Film je nakrútený podľa knihy Mitky Grabčevovej "V mene ľudu". Oživuje skutočné udalosti organizovaného odboja skupiny Čierni anjeli. Panther, Iskra, Rače, Katyna, Gráfe a Andro ako skupina pre zvláštne úlohy, pod velením Hlavného štábu osloboditeľskej armády, plnila úlohy likvidácie významných osobností z radov nemeckých okupantov, ale aj domácich prisluhovačov. A keďže každá vojnová organizácia je riadená a podliehajúca tvrdej disciplíne, tak aj táto po nesplnení rozkazu a akcii na vlastnú päsť utrpela zbytočné straty na životoch.

Rok 1943, nacistické Nemecko. Partia spojeneckých vojnových zajatcov v tábore Stalag Luft III chce dodržiavať smernicu, podľa ktorej má každý z vojnových zajatcov povinnosť pokúsiť sa o útek. Väzni Peter, Phil a John chcú utiecť aj z tohto tábora, ale hneď na začiatku vylúčia možnosť stavby tunela z ubytovacích barakov, ktoré sú veľmi ďaleko od oplotenia. Prídu na dômyselnú myšlienku inšpirovanú príbehom o Trójskom koňovi. Vybudujú dreveného gymnastického koňa, ktorého každý deň postavia 30 metrov od plota. V jeho vnútri sa nachádza muž, ktorý je takto chránený pri výstavbe tunela.
Vykopanie tunela trvá od júla 1943 celkovo 114 dní, kedy sa muži dostávajú za oplotenie tábora. 29. októbra 1943 v civilnom odeve a s falošnými dokladmi ujdú z tábora s cieľom dostať sa do neutrálneho Švédska.

Vojnový film je založený na skutočnom príbehu zaznamenanom vo vojnovej próze Emmanuila Kazakeviča „Dvaja v stepi". Dej sa odohráva v lete 1942, kedy pri rýchlom postupe Wehrmachtu na Kaukaz a k Volge došlo k rozsiahlej dezorganizácii sovietskej armády. Nemecký protiútok sa podarilo zastaviť až po prijatí drakonických opatrní, na základe ktorých každý sovietsky vojak, ktorý by ustúpil, má byť okamžite zastrelený.
Práve v tomto čase sa k svojej divízii s veľmi dôležitým rozkazom vracia styčný dôstojník, poručík Ogarkov. Podľahol davovej psychóze a dal sa na útek, za čo ho vojenský súd odsúdil na trest smrti zastrelením, ale ako dôstojníkovi mu trest musí potvrdiť ešte rada veliteľstva armády. Tak sa začína strastiplná cesta už iba vojaka Ogarkova a eskortujúceho vojaka Džurabajeva na veliteľstvo armády.

Píše sa rok 1942. V Barme (dnes Mjanmarsko) prebieha japonská invázia. Džungľou sa prediera zabudnutá skupina vojakov britského kontinentu. Vyčerpaná skupina dorazí do malej dedinky obsadenej Japoncami. V prestrelke prídu viacerí o život a viacerí sú zranení. Zastrelený je aj vysokopostavený japonský dôstojník, u ktorého nájdu mapu s tajnými značkami. Za účelom rozlúštenia týchto znakov sa kapitán Langford uchýli k vražde dvoch miestnych obyvateľov, podľa ktorých majú Japonci obkľúčiť britské veliteľstvo a odrezať ho od zásobovacích ciest. Táto správa musí byť na veliteľstvo ihneď doručená, a preto sa kapitán pokúsi využiť všetky dostupné prostriedky.

Vojna v severnej Európe je dokumentárny film pozostávajúci z dvoch časti.
1. Búrka na Severe. Tento dokument zachytáva operáciu Weserübung, čo bol nacistický prepad neutrálneho Dánska a Nórska počas Druhej svetovej vojny. Hitler sa k tomuto kroku odhodlal po tom, čo sa Veľká Británia a Francúzsko rozhodli zablokovať dodávky švédskej železnej rudy do Nemecka. Nórsko kládlo veľký odpor a nápomocná Nórom bola aj Británia, ktorej vojaci opustili Nórsko v deň prepadnutia Francúzska. Potom nemecké vojská prešli cez Fínsko, ktoré bolo ich satelitom, a spoločne pokračovali do Sovietskeho zväzu s cieľom dobyť Murmansk. To sa im však nepodarilo.
2. Spálená zem. Fínsko vypovedá spoluprácu Nemcom a tí sa pri svojom ústupe riadia Hitlerovým príkazom; ostáva za nimi iba spálená a vyplienená zem. Pobyt Nemcov vo Fínsku dopomohol ku vzniku zmiešaných vzťahov, ktoré spoldili aj deti. Keď teda Nemci museli opustiť Fínsko, popri tragédiách na fronte na mnohých Nemcov a Fínov čakali aj rodinné katastrofy.

Je 22 rokov po 2. svetovej vojne. Vojnoví zločinci, ktorí sa usadili vo svete pod úplne zmenenou identitou, sú súčasťami siete bývalých nacistov. Film popisuje lov na jedného z hlavných predstaviteľov SS z koncentračného tábora Mauhausen, ktorý vynikal svojou bezcitnosťou. Skupinu agentov, ktorá prenasleduje tohto zločinca menom Schmidt, vedie Julius, ale ten si nie je istý Schmidtovou identitou. Keď nadobudne presvedčenie, je rozhodnuté: Schmidt musí zomrieť.

Sovietsky zväz 16. júla 1940 v súlade s paktom Ribbentrop – Molotov pričlenil Estónsko k svojmu územiu. 55 tisíc estónskych občanov bolo zmobilizovaných do Červenej armády. Nemecko v roku 1941 obsadilo toto územie. Miestni obyvatelia nemeckých "osloboditeľov" vrelo vítali a 72 tisíc z nich vstúpilo do nemeckých ozbrojených síl. Estónski dobrovoľníci vo Waffen-SS, tzv. baltické légie, patrili k najkvalitnejším jednotkám SS. V septembri 1944 boli nemecké jednotky evakuované po mori a na územie Estónska vstúpila Červená armáda. So Sovietmi však neprišla sloboda, ale poroba. Zvyšky estónskych ozbrojených skupín kládli odpor Sovietom až do 50. rokov, kedy už prebiehali vraždy, politické procesy, teror a predovšetkým deportácia do gulagov na Sibír.

Taliansko 28.10.1940 predložilo Grécku niekoľko ultimatívnych podmienok, ktoré generál Metaxas odmietol, preto sa Grécko zapojilo do 2. svetovej vojny. Mussolini napadol Grécko smerom z Albánska, ale Gréci postup Talianov zastavili. Následne 6.4.1941 Nemecko cez Bulharsko a Juhosláviu napadlo Grécko a do konca mája ho obsadilo. Film pojednáva o osude piatich vojakov, ktorých začiatok vojny zastihol na strážnici pri ochrane mosta. Vojna ich rozdelila do rôznych jednotiek. Dej filmu približuje ich osudy na fronte najskôr proti fašistom a potom nacistom.

Príbeh úspešného amerického novinára, ktorému sa v detstve za pomoci cudzích ľudí podarilo uniknúť pred židovskou genocídou. Po dlhom čase sa rozhodne navštíviť svoje rodné mesto na východe republiky. Túžba po oživení spomienok ho privedie do miest svojho detstva.
Film sa pokúša zachytiť porevolučné prostredie slovenského malomesta s nadhľadom a odstupom. Poukazuje na súčasnú realitu, ktorá je plná chaosu a brutality. Tieto podmienky v novinárovi vytvárajú vnútorný konflikt s obdobím jeho detstva, z ktorého pochádzajú jeho spomienky na toto miesto.
Dej je založený na skutočných udalostiach, ktoré sa stali konkrétnym osobám v 20. storočí.

Október 1945. Príslušník Wehrmachtu na pozícii granátometčíka pešieho práporu, Mark Niebuhr, bol spolu s ďalšími vojakmi zadržaný sovietskou armádou. Náhoda chcela, že na varšavskej stanici v ňom Poľka spoznala vraha svojej dcéry z koncentračného tábora. Niebuhr bol preto izolovaný od skupiny a premiestnený do väzenia pre vojnových zločincov. Najskôr v samoväzbe a potom v spoločnej cele s nemeckými vojakmi zisťuje dôvody ich väzby. V cele ale vládne stará hierarchia a pravý fašistický duch. Niebuhr sa od nich postupne čoraz viac izoluje a bráni sa pred nimi. Podarí sa mu dokázať svoju nevinu?