Dado

Western je jedným zo žánrov, ktoré mi nikdy neboli a asi už ani nebudú veľmi pochuti, ale táto kombinácia jeho prvkov s obdobím heydrichiády mi nesmierne sadla. Vďačiť však za to z veľkej miery určite môžem i samotnému príbehu, ktorý ma svojou témou už v prvých minútach poľahky vtiahol do diania. Počas neho na mňa zapôsobili herecké výkony neznámych poľských hercov (Mejzlík so Šťastným odviedli v rámci postsynchrónov taktiež dobrú prácu), ešte viac ma však dostala nesmierne dusná atmosféra s niekoľkými skutočne ťaživými scénami, v priebehu ktorých sa postavy síce topili vplyvom horúčav vo vlastnom pote, no mne po chrbte behal mráz ako počas tej najtuhšej zimy. (90%)

Skvelé dobrodružné pasáže, rýchly spád deja, vtipné dialógy, bezchybne fungujúca chémia medzi synom a otcom z klanu Jonesovcov, neopakovateľné umenie Johna Williamsa, atraktívne prostredie sveta stojaceho na prahu 2. svetovej vojny. Možno jeden z týchto aspektov a možno i kombinácia všetkých nesie zásluhu na tom, že Posledná krížová výprava je v mojich očiach tou najvydarenejšou kapitolou rozsiahleho príbehu mapujúceho zážitky najznámejšieho filmového archeológa. (90%)

Chrám skazy síce svojimi kvalitami prvý diel neprekonáva, na rozdiel od mnohých však nemám ani pocit, že by za ním v niečom výraznejšie zaostával. Dej je tentoraz o niečo temnejší a akčnejší, v rámci tempa trochu nevyvážený, no aj tak opäť mimoriadne zábavný a napínavý. Jeho súčasťou je navyše nezabudnuteľná naháňačka na banských vozíkoch, ktorá je jednou z najikonickejších scén nielen tejto série, ale dobrodružného žánru všeobecne. (80%)

Meno Indiana Jones je synonymom dobrodružstva na filmovom plátne, ktoré je pre mnohých zároveň neoddeliteľnou súčasťou spomienok na ich detstvo. A pravdepodobne práve to, že som sa k Indymu dostal až v dospelosti a navyše 35 rokov po premiére Dobyvateľov stratenej archy, je hlavným dôvodom, prečo tejto snímke na rozdiel od väčšiny užívateľov nedokážem udeliť najvyššie hodnotenie. Aj napriek tomu však na mňa úvodný diel slávnej trilógie pôsobil ako zábavná a vzrušujúca jazda sympatického archeológa, ktorý srší nesileným humorom aj v situáciách, pri ktorých by z nás, bežných smrteľníkov, sršalo asi niečo iné. (80%)

Čo to vlastne bolo? Horor, mysteriózny triler, komédia? Asi najvýstižnejším (alebo najprostejším) bude tvrdenie, že ide o zmes, ktorá v určitom pomere spája všetky tri žánre. A hoci to na papieri pôsobí prinajmenšom nesúrodo, vo výsledku ide o počin síce nevšedný až absurdný, no zároveň nesmierne zaujímavý. Dovolím si však tvrdiť, že z nominácií na Oscara bola – i keď s menším prižmúrením oka – zaslúžená maximálne tá, ktorú za svoj skvelý herecký výkon obdržal Daniel Kaluuya. (75%)

Dobrý Will Hunting pre masy. Aby som bol konkrétny – v porovnaní so spomínanou snímkou priamočiarejšia (nie v dobrom zmysle slova), rozvojom postáv i samotného deja omnoho jednoduchšia, a celkovo až príliš tuctovo pôsobiaca dráma o nečakanom géniovi, tentoraz v osobe malého dievčatka, ktorá navyše občas až nechutne okato útočí na slzné kanáliky obecenstva. (60%)

Prvý diel bol, asi aj zásluhou prítomnosti samotného labyrintu, originálnejší, napínavejší a v neposlednom rade kompaktnejší. Zhorenisko sa mu síce zo všetkých síl snaží vyrovnať, no výsledkom je len poriadny guľáš, v ktorom je príbeh nesúrodý, konanie postáv často nelogické a akcia neprehľadná. Zatiaľ čo po jednotke som sa úprimne tešil na to, čo dokážu kompetentní vyťažiť z nevšedne sa vyvíjajúceho príbehu, po dvojke mám skôr obavy z toho, s čím prídu vo vyvrcholení trilógie. (45%)

Povedzme si na rovinu, Labyrint: Útek nie je žiadnym výnimočným filmom, ktorý by niektorým z aspektov dokázal výraznejšie zaujať aj náročnejšieho diváka. Oplýva však pomerne originálnym námetom, na ktorom dokázali filmári vystavať príbeh, ktorý je aj napriek niekoľkým hluchým miestam v správnych momentoch napínavý, vďaka čomu dokáže vyvolať úprimný záujem a zvedavosť o dianie okolo ústredných postáv. Trochu ma sklamalo zakomponovanie ženskej postavy, medzi ktorou a hlavným hrdinom to musí tak, ako v každom dnešnom teen-postapokalyptickom počine, zákonite iskriť. Ďalšie pokračovania si však aj napriek tomu, na rozdiel od série Rezistencia, určite rád pozriem. (65%)

Priemerné spracovanie novely, ktorá ma sama osebe taktiež výraznejšie nedokázala zaujať. Ústredná dvojica je sympatická, atmosféra hlavného mesta príjemná, no dejovo Nylonový mesiac nedokáže ponúknuť nič výraznejšie. Za zmienku však rozhodne stojí hudobná stránka, konkrétne využitie bigbítových tónov a zakomponovanie kapely The Beatmen do príbehu. (55%)

Zaujímavá téma, o ktorej som nemal pred samotným sledovaním filmu žiadne podrobné znalosti a prípadné nezrovnalosti v Spielbergovej rekonštrukcii ma tak nemohli rušiť. V plnej miere som si tak mohol vychutnať napínavý príbeh z obdobia studenej vojny, so všetkými jeho kladmi, z ktorých vo mne výrazne zarezonovala predovšetkým pôsobivá výprava, dokonale umocňujúca dobovú atmosféru. Za zmienku stojí aj postupná gradácia napätia, ktoré funguje aj napriek tomu, že záverečné vyvrcholenie je vďaka režisérovmu nezameniteľnému rukopisu pomerne ľahko predvídateľné. Škoda len, že postava ruského špióna nedostala ešte väčší priestor, najmä keď berieme do úvahy skvelý herecký výkon Marka Rylancea, ktorým zatienil i samotného Hanksa v hlavnej úlohe. (80%)