Turiec

Laurel a Hardy prichádzajú do malého mestečka na západe a hľadajú Mary Robertsovú. Majú jej doručiť vlastnícku listinu od zlatej bane. Majiteľ salónu - darebák Mickey Finn, u ktorého Mary pracuje, sa snaží listinu získať a nahovorí svoju ženu Lolu, aby predstierala, že ona je hľadanou dedičkou.

Dráma zo samurajskej línie Kurosawových filmov. V 16. storočí v čase poznamenanom chorobami, suchom a občianskou vojnou sú sedliaci po celej zemi terorizovaní banditami. Muži v jednej z plienených dedín sa dozvedia, že ich vyrabujú opäť na jeseň, keď dozrie úroda jačmeňa. Sedliaci sa rozhodnú brániť. Na to však ich sily nestačia a musia si najať na ochranu samurajov. Je to však takmer neriešiteľná úloha, pretože svojim ochrancom môžu poskytnúť len stravu a nocľah. A tak začínajú hľadať chudobných, ale bojovných roninov - samurajov bez pána.

Kurosawa v tomto filme vytvára niekoľko známych filmovacích techník. Na lepšie zobrazenie akčných scén využíva kameru (multi-cum), strih, či spomalený záber. Všetky techniky je možné odvtedy vidieť v mnohých filmoch. K zaujímavostiam z natáčania patrí i to, že Seidži Mijaguči, ktorý hral mlčanlivého samuraja Kjuza a pôsobil ako najlepší šermiar, sa pred týmto filmom nikdy nedotkol meča. Film získal v roku 1954 Strieborného leva na MFF v Benátkach. V roku 1960 natočil režisér John Sturges remake filmu pod názvom "Sedem statočných". Táto americká verzia sa radí medzi najúspešnejšie westerny všetkých čias.

Píše sa rok 1860 a po skončení vlády dynastie Tokugawa, bezmenný samuraj, ktorý sa ocitol bez pána (ronin) putuje krajinou. Dorazí do mestečka, v ktorom je rozpútaná vojna gangov. O moc zápasia dvaja znepriatelení obchodníci. Ronin vycíti, že toto je presne miesto, ktoré ho potrebuje. Predstavuje sa ako Sanjuro (tridsiatnik). Keď predvedie svoju šikovnosť s mečom, obaja vodcovia znepriatelených gangov si ho chcú najať za telesného strážcu (jodžimba). Vidí, že mestečko "je plné chlapov, pre ktorých je lepšie byť mŕtvy." A tak sa rozhodne poštvať ich proti sebe.

Kurosawa sa vyhýba brutalite a možno práve vďaka Č/B prevedeniu je množstvo scén nekrvavých. Napriek tomu vo filme násilie je. Tento eastern je natočený na motívy poviedky Dashiella Hammetta "Red Harvest". O tri roky neskôr natočil Sergio Leone remake filmu s názvom PER UN PUGNO DI DOLLARI s Clintom Eastwoodom v hlavnej úlohe. Bol však natočený bez Kurosawovho súhlasu, voči čomu sa spoločnosť Kurosawa Production ohradila a získala 15% podiel z produkcie, kompenzáciu 100 000 $ a produkčné práva v Japonsku, Kórei a na Taiwane. Ďalším remakeom Hammetovej poviedky je LAST MAN STANDING s Bruceom Willisom. Zaujímavosťou tiež je, že Tacuja Nakadaj, stelesniteľ pištoľníka Unosukeho, hral aj hlavného darebáka vo voľnom pokračovaní JODŽIMBA s názvom SANDŽURO. Za hlavnú rolu získal v roku 1961 na MFF v Benátkach Toširo Mifune cenu za najlepšieho herca.

Príbeh sibírskeho lovca, ktorý sa odohráva na začiatku 20. storočia, bol nakrútený v sibírskych exteriéroch v sovietsko-japonskej koprodukcii podľa literárnej predlohy ruského cestovateľa Vladimíra Arsenieva (Stopár Dersu Uzala a V lesoch ussurijského kraja). Na začiatku filmu prichádza bádateľ na miesto, kde pred tromi rokmi pochoval svojho priateľa a zisťuje, že jeho bezmenný hrob zmizol rovnako, ako neodvratne mizne krása sibírskej tajgy, v ktorej žil. V retrospektíve rozpráva príbeh o stretnutí dvoch svetov - dvoch civilizácií, príbeh o majestátnosti krajiny a priateľstve dvoch mužov, naplnený úctou k prírode. Keď v roku 1902 Arseniev ako ruský vojenský prieskumník viedol expedíciu mapujúcu neprebádané miesta sibírskej tajgy, k ich výprave sa pripojil lovec z kmeňa Goldi menom Dersu Uzala. Nevzdelaný stopár, z ktorého si vojaci spočiatku robili žarty, si všetkých získava svojou múdrosťou, láskou k prírode a nesebeckosťou. Kapitána očaruje i jeho animistická viera, keď Dersu vidí za všetkým živým "ľjudi" a dokáže sa prihovárať nielen zvieratám, ale aj ohňu, či vetru. Ich vzájomné priateľstvo je upevnené mnohými prežitými nebezpečenstvami i tým, keď Uzala zachráni kapitánov život. O tom však nikdy nerozpráva, pretože je to pre neho samozrejmosť. Ich vzájomné životy sa opäť pretnú po rokoch, keď Arseniev vedie väčšiu výpravu. Dersu však vtedy rýchlo stráca zrak a nebol by sa schopný v tajge uživiť. Rus ho preto pozýva k sebe domov do Chabarovska a starnúci Goldi sa stretáva s civilizáciou, ktorej nerozumie.

Dielo možno po Kurosawovej životnej kríze označiť za akýsi nový počiatok v tvorbe. Jeho režisérske dielo opäť získava významné medzinárodné uznanie, o čom svedčí Oscar z roku 1976 za najlepší zahraničný film (pre Kurosawu už tretí), ale i hlavná cena z MFF v Moskve z roku 1975, či ceny francúzskych a talianskych filmových kritikov.

Bezmenný samuraj sa vracia vo voľnom pokračovaní filmu JODŽIMBO a opäť vyťahuje svoj dôvtip a meč. Tentokrát sa predstavuje ako Sandžuro (tridsiatnik) Cubaki (kamélia). Sandžuro prespáva v opustenom dome a vypočuje si rozhovor deviatich mladých mužov o korupcii v ich klane. Neskúsení mladíci posudzujú členov klanu podľa toho ako vystupujú navonok, samuraj však už z ich slov spoznáva skorumpovanosť superintendanta menom Kikue, čo sa aj o chvíľu potvrdí, keď sa družinu pokúsi zatknúť. Skorumpovaní členovia klanu uväznia strýka jedného z mládencov a Sandžuro sa rozhodne im pomôcť ho oslobodiť. Od začiatku sa správa ako vodca skupiny, čo sa niektorým mladíkom nepáči, časom však zisťujú, že svojou naivitou a neskúsenosťou mu spôsobujú len viac problémov. Mení sa aj zmýšľanie samotného ronina (samuraja bez pána). Potom ako musel zabíjať, mu staršia žena vysvetlí, že sám vyzerá ako obnažený meč - ostrý a dobre seká. "Ale dobrý meč zostáva v pošve." Preto sa rozhodne zabíjať len vtedy, keď musí. Vďaka mladíckej nerozvážnosti svojich spolubojovníkov je však nútený používať svoju katanu častejšie ako by sa mu páčilo.

Ďalší zo samurajskej línie Kurosawových filmov bol natočený podľa románu Šugoro Jamamota "Hibi heian". K zaujímavostiam patrí, že na vystreknutie krvi v dueli bol použitý čokoládový sirup zmiešaný so sódovkou pod tlakom.

Film zobrazuje vzťah troch rôznych generácii Japoncov navzájom ako aj ich vzťah k Amerike a k Američanom. Starenka sa po rokoch dozvedá, že má brata, ktorý sa už dávno vysťahoval na Havaj. Jej deti ho odišli navštíviť a babička je šťastná, že môže opatrovať svoje štyri vnúčatá. Deti sa tu dozvedajú ako ich dedko zahynul pri výbuchu bomby v roku 1945 v neďalekom Nagasaki. Poznajú len to čo sa píše v dejepise: takmer nič. A pretože babka je "staromódna" - nemá ani videohry ani televízor - deti sú u nej oslobodené od tlaku civilizácie a majú možnosť priamo na mieste a naplno si zažiť svojim detským spôsobom, čo znamenala nagasacká kataklizma. Kurosawa ukazuje tragédiu pohľadom detí, pomocou ich jednoduchých, detsky naivných slov a gest. Zatiaľ čo vnúčatá sa s babičkou zbližujú, stredná generácia - jej vlastné deti - jej vôbec nerozumie a prejavuje sa vypočítavosťou vo vzťahu k ich bohatému americkému príbuznému Clarkovi (Richard Gere, hovoriaci po japonsky). Clark reprezentuje novú generáciu "nepriateľov", ktorá, oslobodená od následkov doby, je schopná vidieť hrôzu vtedajšieho aktu. Snímka podľa knihy Kijoko Muratovej "Nabe NoNaka" získala v roku 1992 cenu japonskej akadémie.

V druhej polovici devätnásteho storočia prichádza na kliniku Košikawa mladý lekár Noboru Jasumoto. Naráža tu na množstvo nariadení svojrázneho, despotického, neústupčivého a navonok odmeraného mestského šéflekára, ktorého každý podľa farby jeho brady volá Červenobradáč (Toširo Mifune). Mladý internista je znechutený spôsobom vedenia kliniky a chce odísť, ale nemôže. Preto sa rozhodne ignorovať všetky nariadenia a predpokladá, že ho hlavný lekár prepustí. Postupne však spoznáva, že každé z nariadení má svoj zmysel a že jeho nadriadený je výborný lekár, ktorý lieči predovšetkým dušu človeka a popritom aj telo. Napriek finančným problémom neprestáva liečiť nemajetných a na ich ochranu sa nebojí postaviť zoči-voči presile.

Je to film o živote a umieraní, o nemilosrdnej pravde a "milosrdnej" lži, o chudobe a bohatstve. O pravej láske, ktorá nie je zmäkčilá, ale primerane prísna, aby vychovávala. ČERVENOBRADÁČ je posledným čiernobielym filmom Akira Kurosawu. Zároveň sa ním akoby uzatvára kruh spoločnej spolupráce úspešnej režisérsko-hereckej dvojice Kurosawa-Mifune. Ako ich spolupráca začala filmom z lekárskeho prostredia OPITÝ ANJEL, tak skončila po šestnástich rokoch týmto filmom z rovnakého prostredia. Snímka, ktorej natáčanie trvalo dva roky, získala v roku 1965 na MFF v Benátkach hlavnú cenu za herecký výkon Tošira Mifuneho.

Historický veľkofilm verne zobrazujúci mocenské boje vo feudálnom Japonsku 16. storočia, ktoré vyvrcholili zjednotením feudálnej vlády. Jeden z bojujúcich rodov, rod Takedov, vzbudzuje u svojich protivníkov rešpekt už vtedy keď sa na bojisku objavia štandardy so znakom Šingena Takedu - so štyrmi diamantami. Pri jednom z vojenských ťažení ho smrteľne postrelí ostreľovač z obliehaného hradu. Takeda si od členov svojho rodu vynúti sľub, že budú jeho smrť utajovať po tri roky. Tým uchránia postavenie svojho klanu. Preto na scénu nastupuje jeho dvojník - bezmenný zlodej, ktorého zachránili pred popravou. Kagemuša, čo v preklade znamená "tieň bojovníka" sa musí naučiť správať ako bývalý pán a musí presvedčiť nielen nepriateľov a vlastných vojakov, ale i rodinu o tom, že knieža stále žije. Musí si osvojiť jeho zvyky, pohyby a spôsob myslenia. Problémy nastanú v okamihu, keď sa mŕtvemu kniežaťu začne podobať až príliš.

Vo filme Kurosawa naplno uplatnil svoje výtvarné danosti. Obrazy s namaľovanými celými scénami a postavami mali veľký ohlas na samostatných výstavách. Snímka sa pridržiava historických udalostí vrátane Šingenovej dva roky utajovanej smrti, hoci niektorí historici považujú za príčinu jeho smrti chorobu, pravdepodobne tuberkulózu. Dôležitú scénu filmu tvorí veľká Nagašinská bitka z 21. mája 1575, ktorá vošla do histórie japonského vojenstva, pretože proti jazde boli poprvýkrát postavené veľké oddiely pešiakov vyzbrojených mušketami.

Kagemuša je posledný Kurosawov film, v ktorom hral Takaši Šimura. Jeho scéna je však napríklad v americkej verzii vystrihnutá. Tacuja Nakadai dovtedy už stvárnil viaceré vedľajšie role v Akirových dielach. Po ukončení spoločnej spolupráce úspešnej režisérsko-hereckej dvojice Kurosawa - Mifune stvárnil v posledných dvoch samurajských eposoch KAGEMUŠA a RAN hlavné postavy. V tomto čase mal Kurosawa problémy s finančným krytím svojich projektov od japonských spoločností. Rozpočet snímku bol 6 miliónov dolárov, čo z neho robilo do tej doby najdrahší japonský film. Napriek tomu pre tento výpravný film sa mu podarilo získať peniaze u svojich dlhoročných obdivovateľov. Produkciu medzinárodnej verzie si zobrali pod svoje krídla Francis Ford Coppola a George Lucas. Aj keď je KAGEMUŠA často považovaný len za kostýmovú skúšku pre ďalší film RAN, sám získal mnohé medzinárodné ocenenia. V roku 1980 získal Zlatú Palmu na MFF v Cannes, v roku 1981 potom francúzskeho Césara, cenu David di Donatello, či Striebornú stuha talianskeho národného syndikátu filmových žurnalistov.

Dvaja sedliaci Tahei a Matakaši sa po skončení vojny vracajú domov. Na svojej púti rozdelenou krajinou narazia na muža (Toširo Mifune) sprevádzajúceho šestnásťročnú dievčinu. Potrebujú sa dostať cez nepriateľské línie do svojej časti krajiny. Sedliaci sa nechajú veľmi ľahko zlákať na pomoc, keďže dvojica má pri sebe množstvo zlata, čo lahodí ich dušiam bažiacim po bohatstve. Kvôli majetku sú ochotní podstúpiť akékoľvek nebezpečenstvo. Netušia však, že ich spoločníci sú princezná Juki a jej generál Rokurota Makabe. Princezná ako jediná z rodu Akizuki prežila vojnu a je na ňu vypísaná odmena. Nerozvážnosť a nenásytosť pochabej dvojice ich privedie do nejedného nebezpečenstva.

Tento film je v mnohom považovaný za inšpiráciu HVIEZDNYCH VOJEN. Príbeh o princeznej ako i humorné pôsobenie sedliakov Taheiho a Matakišiho, ktorí v mnohom pripomínajú R2D2 a C3PO z Lucasovho prvého natočeného dielu ťažko zakryjú podobnosť. Je však pravdou, že je to jednoducho iný film.

Snímka je prvým Kurosawovým prenesením príbehu do širokouhlého formátu, čo kameramani pod jeho režisérkou taktovkou patrične využili. Cena Zlatý medveď za réžiu z Berlína v roku 1959 je toho jasným dôkazom.

Príbeh sa odohráva v povojnovom Japonsku, kde má na chudobnom predmestí kliniku doktor alkoholik Sanada (Takaši Šimura). Snaží sa pôsobiť ako anjel pre ľudí, medzi ktorými žije. Podľa vlastných slov chce očistiť mesto, ktoré pripomína močiar plný smetí, aký sa nachádza práve pred jeho domom. Jeho novým pacientom sa stáva zločinec Macunaga (Toširo Mifune), ktorý v bitke s konkurenčným gangom utrpel strelné zranenie. Starostlivý ale sarkastický doktor okrem ošetrenia diagnostikuje gangsterovi tuberkulózu a presviedča ho, aby začal s jej liečbou. Postupne sa medzi nimi vyvinie náklonnosť, ktorá sa zmení na zvláštny typ priateľstva. Jedného dňa však prepustia z väzenia bývalého šéfa gangu a chorľavý mladík stráca svoje postavenie i milenku a je odsunutý nabok. Napokon sa postaví bývalému šéfovi tvárou v tvár v boji na život a na smrť.

V tejto snímke sa po prvýkrát na plátne objavuje Toširo Mifune. Neskôr o ňom Kurosawa povedal: "Šimura hral doktora skvele, ale zistil som, že nemôžem riadiť Mifuneho. Keď som to uvidel, nechal som ho voľne hrať jeho rolu. Nechcel som udusiť tú vitálnosť." Tým sa začína dlhoročná spolupráca Kurosawa-Mifune. Film bol prvý Kurosawov víťaz ceny Kinema Džumpo 'Best One' (japonský ekvivalent Oskara).

Kurosawove poňatie večnej Shakespeareovej drámy Macbeth, jemne presadenej do feudálneho Japonska. Poslovia prinášaju pánovi Pavučinového hradu správy o víťazstve veliteľov Wašizua a Mikiho nad nepriateľským vojskom Inuiho. Pri návratu z boja Wašizu a Miki blúdia v tajomnom a zdanlivo nekonečnom Pavučinovom lese, ktorý je najlepšou ochranou hradu. Bludná cesta ich nakoniec dovedie k tajomnému duchovi. Táto žena im povie sprvoti nezmyselné záhadné proroctvo o ich vlastnej budúcnosti. Samurajovia sa konečne dostanú k svojmu pánovi na hrad a tam sa začínajú vypĺňať tajomné slová proroctva, ktoré môžu pre Wašizua znamenať vzostup i pád.

Dráma hovorí o mocibažnosti a svedomí, o zrade a treste, kde sa celým dielom nesie posolstvo o nezvratnosti odmeny za každý náš skutok. Každý čin je ako vystrelený šíp, ktorý sa napokon vracia k svojmu pôvodcovi s neotrasiteľnou presnosťou a nepodplatiteľnosťou. Okrem záverečnej scény vo filme nie sú žiadne trikové zábery.

Príbeh sa odohráva v stredovekom Japonsku. Pod strechou polorozpadnutej brány Démonov (Rašó-mon) sa stretávajú traja muži: mních, drevorubač a pocestný. Prvý dvaja sa vracajú zo súdu nad banditom Tadžomarom. Postupne sa dozvedáme, že v lese bola zneuctená žena a zavraždený jej manžel. Tento ohavný zločin je opisovaný zo štyroch rôznych uhlov pohľadu štyrmi rôznymi ľuďmi, aby sme napokon zistili, že každý z nich klame a rozprávanie si prikrášľuje tak, aby sám vyzeral v lepšom svetle. Preto drevorubačova výpoveď - ako nezainteresovaného pozorovateľa - vyznieva najvierohodnejšie. Nie je to však pravda. Odniesol si z miesta činu drahú, perlami vykladanú dýku a pred súdom nevypovedal, lebo sa nechcel dať do toho zatiahnuť. Mních je z celého diania natoľko znechutený, že začína strácať vieru v ľudí.

Rašómon je prvý film, ktorý získal medzinárodnú cenu. Je považovaný za prelomový film v dejinách japonskej kinematografie. V Hollywoode natočili v roku 1964 jeho remake s názvom "Outrage" s Paulom Newmannom v úlohe mexického banditu menom Juan Carrasco. Zaujímavosťami z natáčania je, že jeho väčšina sa realizovala v oblastiach lesa zaplavených pijavicami. Aby sa pred nimi ochránil, bol celý štáb prinútený pokryť si telo soľou predtým, ako každý deň začal pracovať. Mnoho stromov muselo byť sťatých, aby prepúšťali dostatok svetla pre kamery. Do dažďa, ktorý bičoval bránu Rašó musel byť pridávaný čierny atrament, aby bol dážď viditeľný proti zamračenej oblohe.

Filmové spracovanie drámy Maxima Gorkého z roku 1902 "Na dne". V období Edo v biednej špinavej ubytovni, ktorá je symbolickým zobrazením ľudského dna spolu bývajú ľudia pohybujúci sa na okraji spoločnosti. Bývalý samuraj, zlodej, prostitútka, opitý hráči, herec, drotár a jeho ťažko chorá žena, leňosi a povaľači si denno-denne rozprávajú tie isté životné príbehy a žijú tie isté bezcieľne životy. Navzájom sa jeden druhému vysmievajú a každý sám seba považuje za lepšieho ako okolie.

Jedného dňa do ich brlohu pribudne pocestný - starý budhistický mních, ktorý sa tam rozhodne prezimovať. Keď zistí, v akej nečistote sa to ocitol, rozhodne sa pozametať. Vstúpi do života všetkých prítomných, vleje im nádej na lepší život a odíde. Po štyridsiatich dňoch skúšok bol film natočený len za tri dni.

Mladá vdova Anna (Nicole Kidman) sa po desiatich rokoch konečne vyrovnáva so smrťou svojho manžela Seana. Rozhodne sa povedať "áno" svojmu dlhoročnému priateľovi Josephovi (Danny Huston). Do jej života však v tej chvíli vstupuje desaťročný chlapec (Cameron Bright), ktorý o sebe tvrdí, že je jej zomrelý muž a stále ju miluje. Anna to spočiatku považuje za nepodarený vtip, ale chlapec pozná veci z jej súkromného života, o ktorých mohol vedieť len Sean.

Doručovatelia Laurel a Hardy majú dopraviť nový klavír do domu na vrchu kopca. K domu však vedie vysoké rovné schodisko.

Richard Bennett (Neil Pearson) ako podnikateľ na voľnej nohe si nemôže násť zákazky a zistí, že mu je žena Deborah (Geraldine Somerville) neverná. Pretože nevládzu splácať banke peniaze, prídu aj o dom so všetkým zariadením. V zúfalej situácii sa rozhodnú dočasne odísť bývať k starému otcovi Deborah Isaacovi (Lionel Jeffries) do komunity Anabaptistov. Je to náboženská skupina, ktorá žije stranou od ostatného sveta a riadi sa vlastnými pravidlami. Spočiatku tu plánovali ostať len pokým nebudú môcť začať znovu, avšak po čase sa Richard s komunitou zžije natoľko, že už odísť nechce.