hemul

G │F│B │C│D │F To sú prvé tóny, ktoré zaznejú ako čarovné zaklínadlo vo filme Barón Prášil. Pamätám si ich od detstva, dodnes pre mňa nestratili svoje kúzlo. Vždy keď ich začujem, ocitám sa v rozprávke a som v nej ešte dlho potom, ako Cyrano na konci príbehu širák odhazuje vdál, ať letí hvězdám v ústrety... Je veľa hviezd ve velké náruči, která se zove vesmír. Až sa zdá, že ich tam ktosi len tak, márnotratne, pre našu radosť, porozhadzoval. Rovnako sa mi zdá, že do filmu Barón Prášil niekto len tak, márnotratne, pre našu radosť, porozhadzoval svoje zlaté talenty: režisér Karel Zeman, herci na čele s Milošom Kopeckým, výtvarníci, a samozrejme autor hudby – Zdeněk Liška.

Fellini vedel, že umelec sa nemusí obnažovať do krajnosti a že nie je podmienkou vzniku umeleckého diela objaviť samého seba. Stačí nestratiť dieťa v sebe, byť úprimný a zábavný. Pravda príde potom sama. Pozerať Felliniho filmy znamená mať výdatnú a výživnú stravu, ktorá však neťaží, ľahko sa strávi a je plná vitamínov. A je v nej aj ten najdôležitejší vitamín - humor. To, čo je v Tarkovského poézii neprítomné, či dokonca podradné (potulní herci v Rubľovovi), Fellini vyzdvihol nad všetko ostatné. Preto je a navždy bude pravdivý, tak ako Shakespeare.

Všetky Felliniho filmy milujem, ale v tomto sa ešte navyše stretli Marcello a Giulietta.

V tom kratuškom príbehu sa zrkadlí osud človeka uprostred Mliečnej cesty. Náš les je zahalený hmlou, nevidíme na konce chodníkov, nevieme, kde začínajú, a záhadné hmlisté tiene nás ľakajú aj lákajú. Ale najšťastnejší sme, keď sedíme s niekým blízkym a v očiach nám svietia jasné hviezdy.

Dospievanie je nádherná a strašná vec - mysteries of love - rozprávka.

Celá kinematografia - od komédie, cez romantický fim, az po horor - pár ťahmi.

Filozofický traktát, báseň, obraz, sonáta. Jedným slovom - film. Čerpá z toho istého žriedla ako Stalker, Obeť, či Posledné tango v Paríži, Malý princ... Čo zostane z človeka, ak sa všetkého vzdá? Nuž, z každého niečo iné.