Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Animovaný
  • Dráma
  • Komédia
  • Sci-Fi

Recenzie (559)

plagát

Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu (2016) (seriál) 

Hlavný hrdina prechádzal cez tri vývojové etapy a podľa toho sa menila aj atmosféra seriálu. V prvej fáze výrazne prevažuje komédia s trochou akcie. Humor bol naozaj skvelý a nervozita z neustáleho menenia reality mi skoro spôsobila mentálne ujmy. Nebolo to ľahké sledovať ako sa nulujú príbehové linky, ktoré sa mi naozaj páčili. Tento prvý úsek seriálu ma oslovil najviac. Bol jednoznačne najkonzistnejší a najvyváženejší. V druhej fáze ma prekvapila premena hlavného hrdinu. Zdevastovaný celým priebehom udalostí, psychicky zdeprimovaný Subaru sa stal extrémne nesympatickou postavou. Naozaj sa zle pozeralo na tie epizódy. Chápem, že chceli ukázať to mentálne utrpenie ktorým prechádzal, ale myslím, že sa to dalo spraviť príťažlivejšou cestou. Humoru tu nebolo ani zďaleka tak veľa ako na začiatku. Tretia fáza sa niesla v charakterovom znovuzrodení nášho hrdinu. Trochu sa oživil aj humor ale dominovala akcia. Obrovský problém celého seriálu bola chýbajúca hlavná príbehová línia podľa ktorej by sa napredovalo. Na náčrt budúcich udalostí zo začiatočných epizód nebolo nadviazané. Miesto toho sa popreskakovalo cez pár viac menej nesúvisiacich liniek. Udalosti boli natoľko nesúvislé, že aj veľké otázky na ktoré som chcel poznať odpoveď strácali relevanciu. Nič sme sa nedozvedeli, nič nebolo objasnené. Ďalší veľký problém bol vo vynechávaní postáv na celé epizódy. Tri extrémne zaujímavé postavy z prvých epizód na ktorých som predpokladal, že sa bude ďalej stavať skoro kompletne zmizli. Okrem toho, v druhej fáze prišlo kopu nových postáv, zatiaľ čo väčšina z tých ktoré ťahali predošlé časti boli zatlačené do úzadia alebo úplne odstavené na dlhší čas. Dosť dlho mi trvalo kým som sformuloval túto recenziu, čo svedčí o tom aký chaos v seriály vládol. Napriek všetkým nedostatkom, prevedenie bolo po väčšinu času veľmi dobré a aj keď som nebol spokojný s príbehom a postavami, samotné scény boli teda spravené kvalitne. Aj preto keď spriemerujem skvelú prvú fázu s nie až tak podareným zvyškom, vyjde mi s odretými ušami hodnotenie slabé štyri hviezdy.

plagát

Black Bullet (2014) (seriál) 

Prvá polovica bola super. Zaujímavé postavy, nabité neznámym množstvom potenciálu. Boj proti záhadným nepriateľom na viacerých frontoch. Prostredie plné profesionálnej rivality a politických intríg. Dosť sa mi páčil humor so sexuálnymi narážkami. Rentaro a Enju boli naozaj skvelé duo. Seriál nemal zábrany v hrubosti, drsnosti a ukazovaní psychických útrap postáv. Zlom prišiel niekde v polovici keď sa epizódy začali vyberať príbehovo nezáživným smerom a upustili od predošlého diania. Atmosféra zostala podobná, ale ubudlo humoru a vytratilo sa napätie. Čo sa tam dialo bolo nezaujímavé a akcia stratila kreativitu. Čiže okrem sociálnych interakcií ma to neskôr už moc nebavilo. Charakteristika tohto seriálu je pre mňa definitívne humor a interakcie medzi postavami. Škoda tých posledných pár epizód, inak to mohli byť solídne štyri hviezdy. edit: Aj napriek hodnoteniu tromi hviezdami, určite odporúčam si seriál pozrieť, kvôli skvelým prvým epizódam.

plagát

Šúmacu nani šitemasu ka? Isogašii desu ka? Sukutte moratte ii desu ka? (2017) (seriál) 

Neskutočne sa mi páčila mytológia v tomto seriály. Áno, nebola dotiahnutá do konca ale iba načrtnutá. Napriek tomu som bol v neustálom napätí, ako do seba zapadnú ďalšie informácie o fungovaní sveta a histórie. Na to nadväzuje skvelá hlavná postava Willem, ktorá bola centrom všetkých týchto poznatkov a zaujímavostí. Naozaj mi tento charakter sadol. Veľmi ma bavili všetky postavy a interakcie medzi nimi. Celkovo dobre skombinované – oddychové, cukrové, smutné a nejaká tá akcia. Na piatu hviezdu by tam muselo byť viacej tragédie alebo oveľa viac retrospektívy na vysvetlenie dávnej minulosti. Veľký plus za pieseň “Scarborough Fair”.

plagát

Mahó šódžo Madoka Magika (2011) (seriál) 

Bolo to super, ale s nedostatkami. Tento seriál je jedna veľká filozofia. Predkladá veľa životných otázok a pohľadov na svet. Neskutočne som sa v tom vyžíval. Krásny príbeh priateľstva, vytrvalosti a tragédie. Nespokojný som so slabším vývojom vzťahov. Problém bol päť hlavných postáv na ktoré sa striedalo zameranie deja počas seriálu. Nebolo tam konzistentné prehlbovanie väzieb medzi nimi. To čo som dostal mi prišlo moc stručné a skákavé. Keď sa začal vzťah medzi nejakými postavami divákovi viac otvárať, tak sa príbeh posunul zase na iné charaktery. ***SPOILER*** Vyzdvihnúť by som chcel zase vývoj postavy Homura Akemi. Prototyp tragického hrdinu. Od naivných začiatkov, cez drinu a cieľavedomosť, až po mentálnu premenu z neprestajného boja a samo vnútenú apatiu. Nesmú chýbať zvratové odhalenia. Naozaj skvelé. Ďalšiu výhradu mám voči vizuálnej reprezentácii čarodejníc. Môj odhad je, že sa tvorcovia snažili ušetriť na efektoch. V tom ale nie je môj problém. Toto abstraktné poňatie malo svoje čaro. Lenže to platilo iba na začiatku, keď čarodejnice boli iba nejaká reprezentácia zla. Keď sme sa však dozvedeli pravý pôvod čarodejníc, tak už moja spokojnosť opadla. Toto je vec ktorú si asi nie všetci uvedomujú, ale vo všeobecnosti, humanoidné a silno personifikované postavy vyvolávajú oveľa silnejšiu citovú odozvu ako postavy ktorým tieto vlastnosti chýbajú. Ak je antagonista robot v tvare plechovej skrine a nevie rozprávať súvislou peknou rečou, tak pri jeho zničení slzu nevyroním. Akonáhle je to ale android s tvarom ľudského tela, vlasmi a tvárou, ktorý po smrteľnej rane povie: „Nič z tohto som si neželal, ale nemohol som sa priečim príkazom mojich stvoriteľov.“, tak emócie hneď zapracujú inak. Bol tam teda problém stotožnenia sa s nejakou čarodejnicou, hlavne keď sa na ňu premenila Sayaka Miki. Nič som necítil keď proti nej bojovali, lebo z nej neostalo už nič čo by sa podobalo ľudskému. Tretia výhrada sa trochu spája s prvou. Na konci som totiž nedostal to vzťahové utuženie hlavných postáv, ktoré som očakával. Po tom, čo sa Madoka premenila na inú entitu a dostali sme sa do nového prepísaného sveta, bola nám ukázaná iba jedna scéna kde boli všetky štyri postavy pokope. A to Sayaka hneď zmizla a v nasledujúcich scénach už bola Homura sama bez Kyoko a Mami. Chýbalo mi tam aspoň nejaké rozlúčenie medzi týmito postavami, alebo hocijaké uzavretie. ***END SPOILER*** Všetky tieto nedostatky ktoré som opísal na mňa nepôsobili nijako negatívne. Spôsobili to, že ma tento seriál emočne nezasiahol svojim plným potenciálom a následne preto nedávam plný počet. Čo je veľká škoda. Napriek tomu sa mi to dosť páčilo a budem pokračovať filmami.

plagát

Sidonia no kiši (2014) (seriál) 

Veľmi dobre namiešané sci-fi. Neskutočne som sa vyžíval v celom prostredí mesta. Všetko nasekané jedno na druhom, ale zároveň priestranné s nespočetnými zákutiami a výhľadmi. Aj exteriér vesmírnej lode bol veľmi kvalitne nadizajnovaný. Na akcii sa mi dosť páčil ten limit ktorým mohli poraziť súpera. Vcelku drsný dej, veľa sa umieralo. Nechýbala ani sociálna stránka, ktorá ma veľmi bavila. Nahota bola podľa mňa skvelý bonus, servírovaná nenásilne, prirodzene a nepôsobila rušivo, ale práveže dodávala autentickosť. Čo ale hlavne ťahalo seriál, boli záhady a neobjasnená história. Veľa vecí sa nedalo odhadnúť, lebo som nemal žiadnu predstavu o limitoch a fungovaní daného univerza (to je pozitívna poznámka). Postupne nám bola približovaná aj minulosť celej vojny a takisto jednotlivých postáv. Čo seriálu chýbalo na piatu hviezdu bolo rýchlejšie tempo s odhaľovaním skutočností a ísť viac dramaticky a psychologicky do hlavných charakterov.

plagát

Sidonia no kiši - Daikjú wakusei sen'eki (2015) (séria) 

Čo sa sakra stalo? Seriál úplne upustil od všetkého, čo bolo načaté v prvej sérii. Žiadne objasňovanie histórie, tajomstiev Sidonie a tiež sme sa už nič nové nedozvedeli o dôležitých vedľajších postavách. Stratilo to príbeh, tempo, napätie, krutosť, kvalitnú akciu a aj super úvodnú znelku. Väčšinu času sa riešili vzťahy a aj to bolo neuspokojivo spracované. Nevyužitý potenciál snáď so všetkým čo sa dalo. Po skvelej prvej sérii, je toto obrovské sklamanie.

plagát

Umenie zapadnúť (2011) 

Bolo to fajn. Nerozumel som ale viac krát správaniu hlavnej ženskej postavy a chcel by som tam viac nihilistických monológov od hlavnej mužskej postavy. Podľa mňa škoda toho konca, lebo sa mi naozaj páčili myšlienky predposledného dialógu. Dosť ma inak tento film motivoval do robenia užitočného.

plagát

Blame! (2017) 

Pecka! Strieľam tomu rovno za päť. Divák je hodený do tohto sveta bez hocijakých vysvetlení a stále sa vynárajú nové otázky a záhady. Postupne si formuje nejakú všeobecnú predstavu o tom, čo sa deje a kde sú limity, ale nikdy sa poriadne nedozvie ako to naozaj je. Spojené s bohatou nemilosrdnosťou to vytvára neskutočný prvok neistoty deja. Aj keď iba stručne predstavené, postavy boli zaujímavé a sympatické bez jediného zlého dialógu. Hrot celého filmu bol pre mňa jednoznačne Killy. Neskutočne sa mi páčilo impozantné kyberpunkové prostredie. Tuto by som chcel ale trochu vytknúť nedostatok. V obrovských uzavretých priestoroch, chýbal kontrast medzi postavami a okolím a správna kamera. Ani jedna scéna z takýchto miest vo mne nezanechala dychberúci pocit ako napríklad Star Wars Epizóda VII pri prvom strete s Rey alebo Lord of the Rings v Morii. Každopádne, neskutočne som spokojný.

plagát

Zankjó no Terror (2014) (seriál) 

Ako krimi so zaujímavým príbehom v pozadí – aj keď nie nejak zvlášť originálnym – to obstálo veľmi dobre. Aj napriek tomu, že vo všeobecnosti sa dalo veľa vytušiť, tie nejasné detaily a pochopenie hlavných postáv bolo čo ma držalo v napätí. Nedostatok tohto seriálu bol absolútne minimálny vývoj hlavných postáv a aj budovanie vzťahov bolo slabé. Chcelo to nespočetne viac flashbackov, ktoré by nám umožnili nazrieť hlboko do ich vnútra. Chýbalo mi tiež viac dialógov medzi triom hlavných postáv. Chápem, že sa chceli zmestiť do časového rozsahu, ale mali to radšej roztiahnuť na dve série a pridať tam aj tú emocionálnu hĺbku, ktorá si tu pýtala byť. Napriek všetkému, bolo to zaujímavé a neštandardné, tak si myslím, že môžem hodnotiť štyrmi hviezdami. edit (06.12.2020): Pozreté druhý krát. Hodnotenie ostáva, len pridám ešte k recenzii, že najslabší článok bola jednoznačne veľmi slabo rozvinutá 5ka. Skvelá kreditová pesnička.

plagát

Rodinka Úžasných 2 (2018) 

Štve ma, že nemysleli aj na pamätníkov a tento film je robený viac menej pre mladšie publikum, ktoré si nepotrpí na komplexnosti. Humor v šedom priemere. Najviac trpel film príbehom. ***SPOILER*** Však to bolo to isté ako jednotka. Osloví ťa bohatý človek a vytiahne ťa z dôchodku späť do akcie. Poskytne ti super kool veci. Zasiahneš proti pár zinscenovaným útokom. Zistíš, že zloduch je tvoj zamestnávateľ. Dostaneš sa do zajatia. Príde zvyšok rodiny, ktorý ťa zachráni a spolu porazíte antagonistu. Koniec. ***END SPOILER*** Naozaj si myslím, že sa dalo niekam posunúť. No nič, odhliadnuc od tohto všetkého, bolo to fajn. Trochu to zachránili postavy nových superhrdinov, aj keď dostali málo priestoru.

Časové pásmo bolo zmenené