Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Animovaný
  • Dráma
  • Komédia
  • Sci-Fi

Recenzie (559)

plagát

Dokonalá lúpež (2018) 

Fuh, ja som dosť spokojný. Akčné scény mi prišli dosť realistické s kvalitnou hudbou. Celé to malo taký Sicario nádych. Ani chvíľu som sa nenudil, či sa riešil prípad, lúpež alebo rozvíjanie postáv – aj keď ukazovať Nickov (Butler) a Ensonov (50 Cent) osobný život bola absolútna zbytočnosť. Koniec bol podľa mňa dosť mega. Jediný nedostatok tohto filmu je celkom veľká prvoplánovosť a naivita celej lúpeže. Všetka príprava sa tvárila veľmi profesionálne, čo bolo super, ale tá exekúcia sa ani zďaleka nechytala na kaliber Ocean’s Eleven.

plagát

Hľadanie Krajiny - Nekrajiny (2004) 

Veľmi pekný film. Konečne po všetkých tých rokoch odkladania som sa na túto klasiku cítil a dobre som spravil.

plagát

Plastic Memories (2015) (seriál) 

Obsah k seriálu mi bol veľmi sympatický, tak som dúfal, že budem jeden z tých ľudí, ktorí vidia seriál ako podhodnotený. Bohužiaľ sa tak nestalo. Epizódy nemali žiadnu jednotnú myšlienku. Každý krát sa dialo niečo úplne iné a striedali sa pri tom aj žánre. Raz to bola čistá komédia, raz plná dráma, raz romantika, raz nepodstatný filler. Vzťah medzi dvoma hlavnými postavami nebol nijak úžasne rozvinutý ani hlboký podľa mňa. Len taký normálny. Filozofické životné myšlienky sa tam nerozoberajú. Je to len skôr, že divák sa nad tým sám zamyslí, že či by si to vedel predstaviť v realite. Určite očakávajte emočné scény, lebo však celý seriál sa zaoberá citlivou témou. Najviac ma asi bavil humor okolo jednotlivých postáv. Skoro všetky mali nejaké svoje neštandardné správanie alebo hlášky. Celkovo, bolo to fajn, nenudil som sa, ten humor – ktorého bolo málo – bol fakt dobrý, ale je to jeden z tých seriálov, ktoré keby som nevidel, tak by som bol s tým úplne v poriadku. Tri hviezdy síce dám, ale iba slabé.

plagát

Jagate kimi ni naru (2018) (seriál) 

Dosť sa mi to páčilo. Moje prvé „čisté“ yuri/shoujo-ai. Dej sleduje najmä vzťah dvoch hlavných postáv Yuu a Touko. Nie je tam ale dôraz na romantiku. Tento vzťah slúži skôr ako katalyzátor pre obe postavy na nájdenie ich pravého ja a ich cesty spoločenským životom. Áno, sú tam romantické scény, ale mentálne nasadenie Yuu sa väčšinou postará o to aby romantika išla stranou a sústredenie sa presunulo na životné otázky a dilemy. Vedľajšie postavy so svojimi problémami podobného druhu veľmi dobre obohacovali celé dianie. Ukončenie sa mi páčilo, nemám voči tomu výhrady, ale nech už je tu ďalšia séria. Tento rok v novembri končí manga, tak sa snáď dočkáme pokračovania už budúci rok. edit (28.1.2020): Neviem či to je alebo bolo mojím životným obdobím alebo druhým pozretím, ale páčilo sa mi to ešte viac ako na prvý krát. Príjemné pohodové prostredie, hĺbka postáv a interné monológy s prevládajúcim chaosom a neistotou. Neskutočne krásny vizuál, ale taktiež práca s vizuálnymi prvkami a kamerou na zintenzívnenie aktuálnych emócií a atmosféry. Naozaj skvelé. Musím zvýšiť hodnotenie na plný počet.

plagát

Otaku ni koi wa muzukašii (2018) (seriál) 

Páčilo sa mi to. Seriál s pomalým tempom a dosť pohodovou atmosférou. Žiadne prevratné veci sa tam nediali, iba taký obyčajný život pár geekov. Malo to občas aj slabšie momenty, ale bavil som sa. Ak bude druhá séria niekedy, tak určite pozriem. edit (07.6.2019): Určite pozrite aj OVA epizódu „Youth“, ktorá vyšla tento rok na jar.

plagát

Klub společníků óranské střední (2006) (seriál) 

Super, veľmi sa mi to páčilo. Sympatické postavy ktoré som si hneď obľúbil, dej založený na strelenej myšlienke neštandardného školského klubu a neskutočný absurdný humor ktorý ma nenechal nikdy moc dlho bez smiechu. Problém ale bol, že postupne dochádzal ten najkvalitnejší humor zo skorších epizód. Bolo to kompenzované vývojom postáv a vzťahov, takže som sa stále veľmi bavil. Prišlo mi to ale moc skákavé. Chýbal tam jeden veľký rámcový príbeh. Materiál na to bol, chcelo to len dať nejako systematicky dokopy. Mohli čerpať z príbehov postáv z minulosti a spraviť to tak aby každým dielom sme sa dozvedeli niečo viac o histórii formovania klubu. Niečo čo by ma držalo na ihlách, lebo by som sa chcel dozvedieť viac a viac. Keby to bolo nejako takto konzistentne orámcované, tak by to bolo možno aj na piatu hviezdu. Najpamätnejšia scéna je asi instantná káva z prvej epizódy.

plagát

Zvedá se vítr (2013) 

Bolo to fajn. Nenašiel som tam nič, čo by sa mi nepáčilo, ale nedialo sa tam toho dostatočne aby ma to uchvátilo. Celá pozornosť bola na Jirovi a jeho snažení a to bolo málo. Aj milostná príbehová odbočka bola hodená len do pozadia. Hodnotím slabými troma hviezdami.

plagát

Hra o trůny (2011) (seriál) 

Začalo to neskutočne dobre. Skvelý rámcový fantasy príbeh s udalosťami na severe za ľadovou hradbou. Intrigy, nečakané zvraty a nepredvídateľnosť deja premiešané so surovosťou, realistickosťou a erotikou robili seriál niečím výnimočným. Tento status sa držal celkom dlho, ale čím sa seriál blížil viac ku koncu, tým viac sa z deja vytrácali záhady a mysterióznosť a valcovala ich politika. Nebolo to zlé, to nie, ale neprišlo to očakávané epické zjednotenie bežného sveta s tým legendárnym. Zjednotenie prišlo, ale bolo dosť slabé. A to bola celkom veľká rana pod pás, lebo bez hrozby zo severu, ktorá zastrešovala všetky príbehové odbočky sa zostávajúce dianie v krajine pre mňa stalo celkom irelevantným. ***SPOILER*** Od poslednej epizódy som čakal viacej mŕtvych hlavných postáv. Skončilo to na vkus seriálu až moc šťastne, podľa môjho názoru. Bolo to málo epické a tragické. ***END SPOILER***

plagát

V tomto kúte sveta (2016) 

Je to taký dokumentárny film o živote obyčajných Japoncov počas druhej svetovej vojny. Bolo nám ukázané ako funguje spoločnosť a rodinný život, aké všelijaké povinnosti boli pri staraní sa o domácnosť a postupne ako vojna postupovala, aj ťažké zmeny ktoré priniesla. Bolo zaujímavé pozerať sa na to ako sa vtedy žilo – ak je táto reprezentácia reálna – ale nevýrazné postavy a chýbajúca zápletka na mňa pôsobili trochu nudne. Druhá polovica stopáže jednoznačne prebila pomaly sa vlečúci a nič sa nedejúci začiatok. Vojna prišla už priamo do mesta a začali sa diať veci a takisto začala vyplavovať na povrch psychológia postáv. Bolo to neskutočne silné a emocionálne a zvlášť kvôli tomu, že sme vedeli čím sa vojna v krajine vychádzajúceho slnka skončila a týmto zdrvujúcim poznaním budúcnosti deja mi skoro puklo srdce. Kvôli menej výraznej prvej polovici hodnotím troma hviezdami.

plagát

Z makovej hôrky (2011) 

Veľmi sa mi to ľúbilo – zábavné, romantické aj dramatické. Idylické prostredie štvrte japonského mesta v 60. rokoch, zapálenie pre spoločnú vec, mladá láska a hlavná zápletka príbehu mi prišla veľmi dojemná. Nie je tu nič k nepáčeniu. Film vo mne zanechal fakt dobrý pocit.