tuberatanka

Kusturica je najlepší, keď spája trpkosť a vážne témy s bizarným humorom a absurdnom. Oproti filmom ako Underground či Dom na obesenie, ale aj Život je čudo, tento jeden takto pôsobí ako oddychová komédia. Samozrejme, komédia naozaj divoká, humorná, originálna, bizarná, takmer bez akýchkoľvek komediálnych klišé. Šialená jazda, určite stojí za zhliadnutie a pre nenáročného diváka môže byť toto asi najstráviteľnejší Kusturicov film. A je to film, kde scény ako prasa požierajúce hrdzavejúci trabant či stará Cigánka ktorá vyťahuje zadkom klinec zatlčený v dreve, pôsobia úplne reálne a prirodzene a človek sa nad nimi po chvíli už ani nepozastavuje:)

Celkom atypický Kusturicov film - namiesto Balkánu sme tentokrát v Amerike a film je v angličtine. Film je zvláštne snový a veľmi silný, ale zároveň aj zdĺhavý. Kusturicov zmysel pre humor a absurditu je tu skôr v úzadí a v popredí sú tentokrát skôr fantazijné scény a scény z relatívne pokľudného života kdesi na kraji USA. Kusturica to zvláda viac než dobre, miestami až úchvatne, ale pre tentokrát mi to v konečnom dôsledku stále príde ešte príliš realistické (napriek solídnej porcií snových a surreálnych scén) a v príliš pomalom tempe. Pokiaľ však na vás filmy ako Underground či Čierna mačka, biely kocúr boli priveľmi divoké, zbesilé a neprehľadné, toto sa vám môže páčiť ďaleko viac.

Asi vtipnejšie než bežný americký sitkom. Tak neuveriteľne zle nafilmované, až sa nemožno prestať smiať. Žralok ktorý je pod vodou dvojnásobne väčší než na súši a jeho ostreľovanie atómovými bombami nenechá nikoho chladného. Roztomilo na kolene urobené triky a výprava umocňujú celkový dojem.

Obvyklé japonské šialenstvo. Roztomilá mačička Tamala (občas ľahostajne strieľajúca nadávky a obscénnosti svojim nevinným japonským mačacím hláskom) opúšťa Mačkozem a letí do vesmíru, kde nachádza kocúra Michelangela, ako aj historické relikty dávnych mačkocivilizácií. Sprevádzané výbornou hudbou a preexponovanými zvukovými efektami pripomínajúcimi VGA počítačové hry. Film svojou formou nekonečne uleteného sci-fi vzdialene pripomína Futuramu, ibaže je značne menej zrozumiteľný a prehľadný. Je tu sociálna kritika, paródia i vtipné gagy, len si to všetko treba vydolovať. Trochu podobný mačací japonský Cat Soup sa mi páčil viacej - v Tamale pokus o rozprávanie a odkaz občas trochu spomaľuje tempo filmu. Ale pokiaľ ste tak ako ja, fanúšikom japonských šialenstiev, rozhodne nebudete sklamaní, a pokiaľ nie, film vám možno aspoň rozšíri obzory:)

Skoro ako metaforický pohľad na Sovietsky zväz očami cudzinca. Nezrozumiteľné reči, byrokracia, bizarne pôsobiace lež funkčné a nezničiteľné prístroje či dopravné prostriedky, nepochopiteľné kultúrne stereotypy a totálne prežratá spoločnosť plná zlodejov a podfukárov. A ešte k tomu made in ZSSR. Humorné, bizarné a silné, len bohužiaľ občas dosť jednotvárne, a záverečné vyústenie so snahou o moralizáciu ono posolstvo filmu tiež tak trochu rozmazalo. Ináč veľmi originálny sci-fi film, ktorý stavia problémy komunikácie s mimozemšťanmi do úplne iného svetla, kde zádrhelom nie je odlišný jazyk (mimozemšťania vedia i po rusky:), ale totálne odlišná a nepochopiteľná kultúra - čo je ešte zdôraznené faktom, že mimozemšťania medzi sebou komunikujú výhradne za pomoci slova "Ku". Atmosféru tomu dodáva aj "do-it-yourself" výprava a kulisy, veľmi účinne to dokresľuje dojem z mimozemského sveta. Celkovo to hodnotím veľmi kladne - popri ruskej humoristickej literatúre, toto je ďalší dôkaz toho, že Rusi sú občas schopní úžasnej sebairónie, a to aj v časoch tuhej totality...

Z formálnej stránky, film mi príde spracovaný výborne. Krásne atmosférická vizuálna stránka, kamera tým roztrasenejšia, čím šialenejšie scény sníma, a napriek šialenému námetu je film kupodivu dosť zrozumiteľne natočený a vtiahol ma do seba tak, že som ho dopozeral do konca napriek tomu, že väčšina druhej polovice sa odohrávala už kdesi mimo zdravého rozumu. Zaujímavejšia je obsahová stránka. Zhruba prvá tretina až polovica filmu je zaujímavá úchylná dráma, stretnutie kyborga Pinocchia neschopného koordinovaných pohybov s duševne labilnou bezdomovkyňou, kde skrz mnohé absurdné a neodolateľne úchylné scény postupne spoznávame Pinocchiovu minulosť a akýsi rodiaci sa krehký vzťah medzi ním a bezdomovkyňou, pričom Pinocchiovi výrobcovia sa ho úporne snažia nájsť, pretože chcú utajiť existenciu sexuálnych kyborgov a nevedia predvídať, ako sa bude takýto kyborg správať na slobode. Potom sa však film postupne zvrháva na obrovskú psychiatriu - psychické záchvaty hrdinov sú čoraz silnejšie, hoci spočiatku, keď sú konfrontované s realitou bežného sveta, dá sa s nimi kupodivu celkom ľahko stotožniť. Po chvíli sa to zvrhne na neuveriteľne šialenú jazdu, kde asi totálne každý stratil posledné zvyšky rozumu. Špecificky japonská absurdnosť tu síce nechýba, ale uniesť toľko zvrhlosti a krutosti môže byť na niekoho priveľa. Keď si človek myslí, že už sa nedá ísť za hranicu šialenstva ďalej, po chvíli je vyvedený z omylu. Film sa teda začína ako mierne švihnutá emotívna dráma, ale ku koncu jediná emócia ktorá ostáva, je číročíra šialenosť, poslednú polhodinu bežiaca azda neprietržite bez akejkoľvek prestávky (občas príliš únavné a jednotvárne) - šialenstvo, záchvaty, telesné tekutiny, sadizmus, beštialita, zbesilé úteky cez mesto, všetko na čo si spomeniete. Napriek tomu to moju pozornosť udržalo až do konca. Nič pre slabé povahy, ale pre tie silnejšie je to veľmi dobré a inteligentné spracovanie "frankensteinovského komplexu" a pohľad do tých najextrémnejších zákutí ľudskej duše.

No. Ono sa to dalo pozerať, a ako oddychovka to splnilo svoju funkciu. Ináč plytké, predvídateľné a dosť tuctové. Stavia to iba na tom, že väčšina ľudí sa s tým dokáže ľahko stotožniť, ale to je zároveň asi jediný zmysel tohto filmu. V pamäti to príliš neuviazne (mne osobne sa s týmto filmom asi najviac asociuje časté používanie automatu na prezervatívy) a mozog pri tom nanajvýš upadne do stavu slastného ničnerobenia - lenže pokiaľ náhodou patríte medzi náročnejšie publikum, asi k tomu dopomôže iba nejaké to vypláchnutie mozgu alkoholom pred projekciou. Ináč asi budete miestami škrípať zubami a neužijete si to ani ako oddychovku. Ale radšej odporúčam nejaký lepší film s čistou hlavou:) (p.s. spracovanie filmu je o triedu lepšie než scenár, usudzujem že kniha musí byť asi dobrý des:)

Nie je to vlastne vôbec až tak zlý film, ako by sa mohlo zdať. Formou je vcelku originálny (koľko de facto nemých filmov/grotesiek natočených v súčasnosti ste mali možnosť vidieť?), pritom vzhľadom na formu je scenár celkom košatý a pútajúci pozornosť. Pokrivkáva skôr samotný humor, ktorý väčšinou príliš humorný nie je, čo by pri bežnej dráme možno až tak nevadilo, ale toto je groteska, čiže žáner stavajúci na tuposti situácií a prehľadnosti deja, aby situačný humor viac vynikol. Výsledný efekt napriek tomu pôsobí skôr nesúrodo a nefunkčne, než vyslovene nudne či bezobsažne, a myslím že celkovo film stojí za pozornosť. Uvažoval som aj nad štyrmi hviezdičkami, ale radšej asi zaokrúhľujem na spodok.

Normalizačná depka, veľká špinavá budova fabriky, totalitná organizácia, boj zopár jednotlivcov proti mašinérií vs. tradičná česká komédia stojaca na občas dosť švihnutom humore, vtipne afektovaných postavách a paródií. Veľmi dobre premyslená metafora, vtipné a silné zároveň - pričom na rozdiel od priamých ukážok života za socializmu typu Občanský průkaz či A bude hůř, toto je skôr nadčasová metafora než historický dokument. Navyše, na rozdiel od vyššie menovaných filmov, tu totálne absentuje akákoľvek historická nostalgia. Nechcem tým povedať, že je lepší alebo horší od nich - skôr, že je úplne iný, a medzi ČS filmami reagujúcimi na obdobie totality dosť výnimočný. Asi je to aj tým, že film vznikol hneď po revolúcií a vtedy nebol čas na nostalgiu, skôr na reflexiu... Väčšina ľudí ho pozná kvôli kultovej scéne s Arnoštkom, ale v tomto prípade stojí za zhliadnutie celý film - kombinácia pochmúrnej atmosféry a osamelosti hlavného hrdinu s decentným ale trefným humorom tu funguje na výbornú. (btw, v tomto prípade som celkom udivený rozporuplnými reakciami - toto mi príde vcelku stráviteľný film aj pre masového diváka)

Vymyslieť tak nereálnu a šialenú zápletku a podať ju úplne logickým a uveriteľným spôsobom, to chce odvahu i talent. Filmové postavy prebehnú cez dobu 50 rokov ako nič, a dokonca im to ani nepríliš pridá na starobe (ešte aj ten šimpanz je po 50 rokoch v pivnici celkom čulý:). Zložitý a mnohovrstevnatý dej je v skutočnosti celkom ľahko podchytiteľný a všetko do seba úplne jasne zapadá, keď nie na prvé zhliadnutie, tak na druhé už áno. Hrôzy vojny sa tam striedajú so šialene absurdnými scénami, celé to ide v zbesilom tempe, sprevádzané všadeprítomnou Bregovičovou dychovkou. Zvieratá zo ZOO pobehujú po ulici bombardovanej lietadlami, rozhegané vozidlá sa ženú rozsiahlou sústavou podzemných chodieb prepájajúcou Belehrad so všetkými európskymi mestami, a obyvatelia podzemia si krátia čas majstrovaním obrovského funkčného tanku, do ktorého hneď vlezie šimpanz a začne strieľať hlava-nehlava. Istý zaujatý politický kontext tu je, ale nie je veľmi silný a dá sa od neho ľahko odosobniť. Príbeh na hranici šialenstva, nereálna zápletka, poniektoré z Kusturicových najšialenejších nápadov a pritom úplne logicky zasadený do kontextu dejín a s úplne jasnou vnútornou logikou a veľmi silnými emóciami. Spolu s "Domom obesenca" podľa mňa najlepší Kusturicov film.