tuberatanka

Polhodinový rozprávkový výplach o králikoch, ktorí pomocou woodoo rituálov s mrkvami ovládajú svet a chcú postaviť priehradu, v ktorej by mohli potom pestovať kečup. Dej je zamotaný, bizarný až nonsensový, na polhodinovej ploche sa zbesilo strieda viacero dejových línií prepchatých nenapodobiteľnými postavami (bradavka slúžiaca ako privolávač výťahu, pohlavne sa vzrušiaca vždy keď ju stlačia, alebo čelista v podobe beztvarej želatínovej masy, rozdelený na 64 nezávislých sektorov), a jednotlivé sekvencie sú vskutku zábavné bez ohľadu na to, či sa v tom človek orientuje. Aj tak som si to pre istotu pozrel dvakrát.

Zmes nechutných, bizarných, snových a rozprávkovo nevinných sekvencií. Všetko čo je možné strčiť do animovaného filmu, tu na ploche trištvrťhodiny. Rozprávkovo čistá zápletka o ustrkovanom dievčatku z cirkusu v ktorom pracujú zväčša netvory, sa tu i tam zvrhne v koláž neuveriteľne detailných záberov na poletujúce vnútornosti, rozšliapávané šteniatka, či vylizovanie očí. Dej plynie svižne, občas až zbesilo. Film je zároveň smutno-krásnou rozprávkou a úchylne surrealistickým experimentálnym animákom, pokiaľ patríte medzi milovníkov oboch (ako ja), určite si to užijete. Slabým povahám neodporúčam :)

Nie príliš dlhý film, chvíľu trvá kým sa rozbehne, ale potom to frčí na plné obrátky. Nehorázne bizarná zmiešanina všetkého - filozofické dialógy, hrubozrnný pubertálny humor, poetika bláznovstva, absurdná dráma, flower power cigánky, telefónny splachovač, nahá Vášáryová ostrihaná nakrátko pomaľovaná uhlíkmi a fixkami, to všetko v prostredí rozpadávajúcich sa ruín neznámeho mesta ktoré tomu dodávajú pankáčsku atmosféru. Trochu podobné Sedmikrásky pôsobia v porovnaní s týmto výplachom teatrálne a vyumelkovane - typická mäkká slovenská filmová lyrickosť tu síce je prítomná, ale iba ako súčasť celej tejto bizarnej zmesky, kde je okamžite konfrontovaná s bizarnými sexuálnymi výjavmi či veselým hedonistickým nihilizmom, kde nie je sväté vôbec nič - či už sa jedná o Štefánika, Mao Ce-Tunga alebo Židov. Toto nie je film, ktorý by sa niekto mal snažiť pochopiť, tento film si treba užívať.

Tento film som zhliadol v košickej Tabačke aj s následným hudobným vystúpením jeho protagonistov. V hodnotení filmu, ktorý stojí takmer výhradne na insajderskom dokumentovaní experimentálnych hudobníkov, je jeden zádrheľ - takejto hudbe rozumie pomerne malé percento populácie. Hudba je tiež svojim spôsobom druh jazyka, ktorému sa dá naučiť rozumieť. Tento film ale nie je príliš popularizačný, nenaučí nikoho rozumieť novým hudobným jazykom - tento film predpokladá že divák už v takejto hudbe má nejaký prehľad, a chce si ho ešte viac rozšíriť. V prípade že ten prehľad máte (alebo aspoň ste otvorení tomu aby ste ho mali), čaká vás nádherný zážitok - konfrontácia viacerých nápaditých, citlivých a osobitých prístupov k tvorbe i vnímaniu hudby, z ktorých väčšina je veľmi inšpiratívna.. V prípade že nie, tento film vám dá asi toľko ako snaha sledovať film vo vietnamčine v prípade že po vietnamsky nerozumieť ani slovo.

Drastický psychedelický výplach. Prehustený dej vyhýbajúci sa akýmkoľvek klišé, jedna bizarná situácia za druhou. V jednej jedenásťminútovej epizóde toľko nápadov, koľko poniektoré seriály ťažko naškrabú za celú sériu. Navyše si to drží svoju úroveň a nedá sa povedať že by neskoršie epizódy boli výrazne horšie (snažia sa mať prehľadnejší dej, ale celkovej bizarnosti to takmer neškodí - s pár výnimkami). Rozkošne úchylných násilných scén a masakrov tam je habadej a animovaných pohľadov na krv a vnútornosti si užijete až-až, avšak seriál stojí na násilných scénach ďaleko menej než na nich stojí napríklad Tom&Jerry (a o Happy Tree Friends nehovoriac) - v kontexte celej tejto pestrofarebnej zbesilosti to ani nepôsobí až tak úchylne. Navyše, seriál je zmeskou asi všetkého existujúceho, a psychedelické výplachy sa tu takto striedajú s až krásne snovými scénami, či so sekvenciami pri ktorých beží mráz po chrbte (tisícky rokov staré kostry v zemi ožívajú a stávajú sa z nich zombíci). Vzhľadom k povahe seriálu je takto celkom podivné že sexuálne scény a vulgarizmy sú tu vycenzurované (!!!).

Psychedelické antiutopické sci-fi v bábkovej podobe. Kybernetická babička, napriek svojmu milému hlasu, je strašidelná krásne čiernohumorným spôsobom, pričom v závere svojmu mladému vnúčikovi začne premietať rozprávku v štýle trochu uhladenejších Happy Tree Friends... Krásny archaicky cyberpunkový vizuál a adekvátne psychiatrická hudba.

To, čo Kusturica začal robiť koncom 80-tych rokov, robil Havetta už v 60-tych. Akurát, oproti Kusturicovým filmom, tento je ďaleko bizarnejší, silnejší a poetickejší. Dej nepatrí medzi najprehľadnejšie, ale kto prehltne Alicu v krajine zázrakov, zvládne aj toto. Film na ktorom sa konzervatívne a ľúbezné prostredie slovenského vidieka mieša s absolútnou voľnosťou a bizarnosťou 60tych rokov do bezbrehej psychiatrie, nakoniec ani jasný dej nepotrebuje. Film ukazuje rozpor medzi konzervatívnosťou starších ľudí a nekonečnou slobodomyseľnosťou tých mladých, šialení sú v tom filme ale nakoniec všetci. Kopa minipríbehov navrstvených cez seba, silne bizarných a emotívnych súčasne, striedajúcich sa v šialenom tempe. Slovenský vidiek, ako ho už neuvidíte. Psychiatria, uprostred ktorej možno stále ešte žijete. A pomaly miznúci svet, v ktorom stále existujú zázraky. Kto chce, nech v tom vidí chaos, ale v tom prípade nie je na vine autor filmu...

Cyberpunkové sci-fi anime na obľúbenú sci-fi tému "hranica medzi živým a neživým" respektíve "ako môže mať stroj dušu?". Poetické scény sú krásne ľahko depresívne, akčné scény zase japonsky prepracované. Príbeh pôsobí zo začiatku zložito, ale hlavná niť je po chvíli celkom ľahko uchopiteľná. A myšlienky o hacknutí ľudskej duše a o čoraz stenčujúcejšej sa hranici medzi človekom a strojom možno nie sú nové, ale rozhodne nie sú neaktuálne ani dnes.

Je tam bizarný čierny humor, originálne gagy a kopa nepredvídateľných situácií, len nie tak husto ako by to mohlo byť. Ináč celkom fajn rozprávka, pokiaľ akceptujete trochu zbrklý štýl rozprávania príbehu (mne sa to páči). Ako to už pri seriáloch býva, prvé diely sú najlepšie a potom úroveň postupne klesá, ale dielov je tu našťastie dosť málo. Nie je to úplne dotiahnuté do konca, ale je to dostatočne neopozerané na to, aby si to zaslúžilo štyri hviezdičky. Moje obľúbené postavy: neustále divejúca opica a obrí detektív.

Dokument o dobách totality v Československu. Dobový filmový materiál konfrontovaný s výpoveďami ľudí ktorí trpeli za čias totality a hranými sekvenciami. Dobový materiál obvykle volený tak, aby čo najlepšie kontrastoval s výpoveďami ľudí ktorí to prežili, kontrast je nezriedka ironický a občas až na hranici čierneho humoru. Najmä na začiatku filmu prevláda "čiernobiely" pohľad (masové budovateľské nadšenie 50tych rokov vs. gottwaldovský teror a zmanipulované procesy kde odsúdení koktajú spamäti naučené priznania), postupne to ale začína byť komplikovanejšie.Film nevysvetľuje žiadne historické súvislosti ani udalosti (kto sa aspoň zbežne neorientuje v dejinách, má smolu), ale napriek tomu je aj histórie neznalému divákovi po prvých minútach úplne jasné, ako mohol socialistický režim v priebehu pár rokov úplne zdevastovať občiansku spoločnosť a vychovať masu vystrašene poslušných ľudí. Síce nejde príliš do hĺbky, ale to ani nie je jeho účelom. Pre ľudí, ktorí o časoch socializmu nevedia skoro nič, film úplne názorne a pútavo ukazuje pokrytectvo vtedajšieho režimu. Ľudí, ktorí už majú o tejto dobe čo-to naštudované, zase poteší hromada raritného filmového materiálu z tých dôb ktorý tvorí najväčšiu časť filmu (prvomájové sprievody a oslavy, záznamy zo súdnych procesov, propagandistické a budovateľské videá, zásah polície na sviečkovej demonštrácií...) a jeho konfrontácia s výpoveďami zúčastnených. Film sa končí kdesi na počiatku 90-tych rokov stručnou pouličnou anketou a výpoveďami náhodných respondentov o tom, že "za socializmu bolo lepšie".