st3f0o

Slabý filmík, skvelá hudba.

Nemastné, neslané, prílišná snaha šokovať na efekt drsnými zábermi ma skôr iritovala a to pri takomto type filmu asi nie je úplne v poriadku, skrátka čistokrvný priemer. Pôvodná verzia zo 63-ho mi príde minimálne o triedu lepšia.

Úplne prvé nemecké filmové spracovanie najznámejšieho denníka na svete a pre mňa takisto úplne prvé stretnutie s Anne Frank na filmovom plátne. A vôbec neľutujem, naopak. Lea van Acken je vynikajúca, rovnako ako sú trefné jej monológy k divákovi a rovnako ako verne je vystavaná atmosféra počas celého filmu, ktorý skrátka nemá chybu a jeho silný záver nenechá oko suché. Treba vidieť, samozrejme v pôvodnom znení (ako inak). Posledné slová prenechám Anne. „Premýšľajte o všetkej tej kráse, ktorá je stále okolo vás a buďte šťastní."

Za svoj život som videl celkom slušné množstvo kvalitných dokumentárnych alebo hraných filmov zaoberajúcich sa témou holokaust počas druhej svetovej vojny. V ostatných rokoch som však začal pozorovať istú možno aj celkom prirodzenú vyčerpanosť tejto tematiky s pocitom, že súčasná kinematografia asi už len veľmi ťažko prinesie niečo nové objavné, čo by jej dalo ďalší rozmer. Lenže! Už dávnejší Nemesov krátkometrážny film Türelem (2007) bol predzvesťou, že predsa len ešte tomu tak nemusí byť, no až následný právom uznávaný a oceňovaný Saulov syn je toho jasným dôkazom. Inovatívny autorský prístup audiovizuálneho snímania ma doslova vhodil priamo do centra diania najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Brezinka a prostredníctvom Saula člena sonderkommanda som si prešiel peklom na Zemi. Zvláštny oddiel, po nemecky "Sonderkommando" je označenie používané pre väzňov koncentračných táborov so špeciálnym statusom alebo tiež nazývaných "Tajomstva znalí", avšak tie tajomstvá nie sú len podrobnosti o tom ako fungovali továrne na smrť, ale o ešte väčšej hrôze, o temných komorách ľudského srdca.

Temná kapitola švédskej histórie, nevyslovený príbeh o útlaku, o strachu z izolácie, o túžbe zapadnúť a o konflikte medzi životom, do ktorého sa narodíme a tým, ktorý si sami vyberieme. Za pozornosť určite stojí veľmi prirodzený herecký prejav hlavnej predstaviteľky.

119 autentických minút z roku 1917, v technicky dokonale spracovanej, emocionálne vyčerpávajúcej a vzrušujúcej "one shot" jazde za nepriateľskou líniou počas Veľkej vojny. Zbytočné niečo ďalej písať. Ako sa hovorí „musíte vidieť, aby ste uverili“, takže urobte si tú láskavosť a choďte si to pozrieť. A potom si to choďte pozrieť ešte raz.

Film o sebeckosti a neschopnosti prijať zodpovednosť za svoje činy. Niektorí ľudia sú presvedčení, že záleží len na ich živote, len na ich osobnom šťastí, na ničom inom a ak niekedy v minulosti urobili nejakú chybu, zodpovednosť za ňu nesie vždy niekto iný. Téma veľmi aktuálna nielen v Rusku, ale v celej Európe. Záverečná bežecká scéna nemá chybu.

V dnešnej dobe občas zabúdame, že nielen akcia a násilie robia dobrý film. Krásny príbeh, ktorý napísal život sám, avšak vyžaduje si plnú divákovu pozornosť a vcítenie sa do hlavnej postavy, inak vás pointa celého filmu minie a zostane vám "len" obdivovať tú dokonale estetickú pastvu pre oči i pre uši.

Je ľahké divákov rozosmiať, je ľahké ich rozplakať, je ľahké držať ich v napätí, je ľahké aby si zamilovali nejakú postavu alebo aby inú nenávideli... ale urobiť to všetko súčasne s takto dokonale vybalancovanou ľahkosťou a zároveň klásť divákovi otázky... tento film si zaslúži podstatne viac, ako len byť označovaný za kontroverznú satirickú komédiu.

Chudobný sa narodíš, chudobný aj zomrieš. Na údajnú komédiu dosť nekompromisný a trpký záver. Inak celkom veselé.